Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Právo na prácu je zakotvené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Štát sa tak dostáva do pozície subjektu, ktorý sa stáva určitým garantom individuálnej slobody a súčasne pomáha rozvíjať hospodársky systém a zamestnanosť. Cieľom tejto snahy je čo najvyššia zamestnanosť, pretože práca nám poskytuje nielen obživu, ale slúži nám aj na rozvoj osobnosti a celej spoločnosti. Zákon preto ukladá určité povinnosti účastníkom pracovného pomeru.
Zákonné spôsoby skončenia pracovného pomeru
Pracovný pomer je základným typom pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je založený na základe pracovnej zmluvy. Legislatívne je upravený v § 41 a nasl. Zákonníka práce. Predmetom pracovného pomeru je plnenie určitého komplexu viacerých dohodnutých pracovných úloh a povinností zamestnanca podľa pokynov daných od zamestnávateľa. Zákonník práce v § 59 ods. 1 ustanovuje, že pracovný pomer možno ukončiť nasledovnými spôsobmi:
dohodou,
výpoveďou,
okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe.
Zákon tiež ustanovuje, že pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu, sa končí uplynutím dohodnutej doby. Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti môže okrem iného skončiť aj ukončením pobytu na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o zrušení povolenia na pobyt, ako aj v prípade, keď nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky a aj v situácii, kedy mu uplynula doba, na ktorú mu bolo vydané povolenie na pobyt či zamestnanie, alebo mu bolo takéto povolenie na zamestnanie odobraté. Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca, ako aj v ďalších zákonom ustanovených prípadoch.
V aktuálnom článku budeme venovať pozornosť skončeniu pracovného pomeru na strane zamestnávateľa.
FOAF.sk firmy - Hosp. výsledky, súvahy, výkazy, DLHY, vlastníci - Zistite TU
