Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ministerstvo financií SR však upozorňuje na to, že prepočty by nemali započítavať napríklad výdavky štátu, ktoré v konečnom dôsledku skončia ako príjem iného verejného rozpočtu.
Slováci pracujú v tomto roku pre štát 106 pracovných dní, čo je o jeden pracovný deň viac ako vlani. Deň daňovej slobody pritom v tomto roku pripadol na 2. júna a vlani na 4. júna. Vyplýva to z analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov, ktorí vypočítavajú počet dní v roku, v ktorých ľudia obrazne povedané pracujú pre štátu na pokrytie jeho výdavkov. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc na tlačovej besede upozornil na to, že vláde k skoršiemu dňu daňovej slobody pomohli sviatky a priestupný rok. „Tento rok pracovných dní bolo o jeden deň viac a zároveň sviatky pripadli na víkendy, čo vláde pomohlo a opticky zlepšilo deň daňovej slobody o dva pracovné dni,“ povedal.
Miera prerozdeľovania v ekonomike sa podľa Pošvanca v tomto roku mierne zvýšila. Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku totiž v tomto roku predstavuje 42,12 % hrubého domáceho produktu, kým vlani to bolo 41,80 %. Z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac ako 42 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 2. júnu odovzdali slovenskí občania celý svoj zárobok štátu a približne od 10:30 tohto dňa začínajú pracovať pre seba. Z tohto pohľadu sme na tom boli najlepšie v roku 2008, keď deň daňovej slobody pripadol na 22. mája.
Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Lindák poukázal na to, že zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike spôsobil rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy o 5,03 %. Keďže rast hrubého domáceho produktu by podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR mal v tomto roku predstavovať 3,2 %, rast výdavkov verejnej správy by tak mal byť vyšší ako rast slovenskej ekonomiky. Za riziko analytik považuje konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. „Zatiaľ si doteraz žiadna vláda nevytvárala nejaké rezervy na horšie časy v budúcnosti,“ povedal Lindák. Za ohrozenie považuje aj to, ak bude v tomto roku deficit verejnej správy vyšší, ako bol pôvodne plánovaný.
Nadácia prepočítala aj to, koľko zaplatí priemerný občan štátu na daniach a odvodoch z celkových nákladov práce, ktoré má na neho zamestnávateľ. Pri priemernej hrubej mzde 912 eur mesačne sú náklady zamestnávateľa na zamestnanca 1 233 eur. Po odpočítaní dane z príjmu a odvodov čistá mzda zamestnanca síce predstavuje takmer 700 eur, avšak nastupujú ešte spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Po ich zaplatení Slovákovi zostane niečo vyše 591 eur. To znamená, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba približne 48 centov.
Ministerstvo financií SR má voči rozdielnym metodikám výpočtu dňa daňovej slobody, ktoré podľa rezortu skresľujú skutočné daňovo-odvodové zaťaženie v jednotlivých krajinách, dlhodobo výhrady. „Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že deň daňovej slobody pripadá na rozdielne dni v závislosti od zvolenej metodiky výpočtu a toho, ktorá inštitúcia výpočet robí,“ uviedol tlačový odbor rezortu financií. Podľa ministerstva by prepočty nemali započítavať napríklad výdavky štátu, ktoré v konečnom dôsledku skončia ako príjem iného verejného rozpočtu. Ako príklad uvádza platenie sociálnych odvodov za poistencov štátu, či výdavky hradené z prostriedkov Európskej únie.
„Podľa výpočtu aj zvyšovanie úspešnosti výberu daní na úkor tých, ktorí sa im vyhýbajú, prispieva k spravodlivému daňovému systému, ale posúva deň daňovej slobody na neskorší termín,“ upozorňuje ministerstvo financií. Metodika a spôsob rozdielnych organizácií sa podľa rezortu môžu líšiť, ale mali by byť korektné a postup výpočtu by mal čo najviac odzrkadľovať ekonomickú logiku a realitu. „Ak by sme brali do úvahy všetky uvedené fakty, deň daňovej slobody by už bol za nami,“ dodáva ministerstvo financií.
Deň daňovej slobody počíta nadácia ako sumu konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči hrubému domácemu produktu na Slovensku.
