Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Celoštátna priemerná úroveň kúpnej sily na Slovensku, teda čistý disponibilný príjem na jedného obyvateľa, predstavuje 7 537 eur.
Všetci obyvatelia Slovenska majú spolu k dispozícii 40,8 mld. eur
Priemerný Slovák má o 43 % menší disponibilný príjem ako priemerný Európan. Vyplynulo to výsledkov štúdie GfK Purchasing Power, ktorej sa zúčastnilo 42 krajín. Slovensko sa podľa štúdie radí na 23. priečku z hľadiska kúpnej sily na jedného obyvateľa v rámci hodnotených krajín.
Udržalo si tak svoju pozíciu z roku 2013. Lichtenštajnsko zostáva aj naďalej na najvyššom mieste. Na druhom mieste je Švajčiarsko nasledované Nórskom. Slovensko predbehlo v kúpnej sile svojich susedov, okrem Rakúska.
Celoštátna priemerná úroveň kúpnej sily na Slovensku, teda čistý disponibilný príjem na jedného obyvateľa, predstavuje 7 537 eur. V celkovom súčte to predstavuje 40,8 mld. eur, ktoré majú spolu k dispozícii všetci obyvatelia Slovenska.
Hlavné mesto Bratislava je podľa GfK zďaleka najbohatším regiónom s kúpnou silou na jedného obyvateľa vyššou o vyše 40 % v porovnaní s celoštátnym priemerom. Na druhej strane Prešovský kraj s najnižšou kúpnou silou zaostáva za celoštátnym priemerom o takmer 16 %.
Aj na úrovni jednotlivých okresov má Bratislava výrazný náskok pred ostatnými časťami Slovenska. Prvé priečky rebríčka podľa indexu kúpnej sily na jedného obyvateľa obsadili všetky bratislavské obvody nasledované okresmi v blízkosti hlavného mesta napríklad Pezinok, Malacky a Senec. Nad celoslovenský priemer podľa indexu kúpnej sily sa dostali ešte mestá Banská Bystrica, Žilina, Trenčín, Nitra a Trnava. Na konci rebríčka sa nachádza okres Kežmarok.
Štúdia GfK Purchasing Power reflektuje nominálny disponibilný príjem obyvateľstva v eurách. Kúpna sila je meradlom disponibilného príjmu na jedného obyvateľa, vrátane akýchkoľvek štátnych dávok, po odpočítaní daní a príspevkov na charitu. Čísla v štúdii reflektujú nominálny disponibilný príjem domácností, čo znamená, že hodnoty neboli očistené o infláciu. Štúdia čerpá údaje zo štatistík o príjmoch a úrovniach zdanenia, vládnych príspevkoch a dávkach a tiež prognóz ekonomických inštitútov.
