Stravné lístky živnostníka (SZČO) od 1. 6. 2018

Už v predchádzajúcom článku sme sa venovali téme, aké stravné si môže uplatniť živnostník od 1. 6. 2018. Dnes sa viac sústredíme na stravné lístky živnostníka od 1. 6. 2018 a na to, aké stravné si môže živnostník uplatniť na pracovnej ceste. V článku nájdete aj praktické príklady.

Najčastejšie chyby pri uplatňovaní výdavkov na stravné

Zakúpenie stravných lístkov za uplynulé časové obdobie

Ide o najčastejšiu chybou, ktorú podnikatelia v súvislosti so stravným robia. V takomto prípade je potrebné si uvedomiť, že spätne kúpené stravné lístky si už podnikatelia nemôžu uplatniť ako uznateľný daňový výdavok. Vysvetlením je skutočnosť, že uvedené lístky nebolo možné použiť na stravovanie v predchádzajúcom období, keďže ich podnikateľ vtedy nemal k dispozícii.

Odporúčame:

Objednať si poukážky na niekoľko mesiacov dopredu, aby ste sa vyhli situácii, že si zabudnete zakúpiť poukážky pred začiatkom mesiaca a nebudete mať možnosť uplatnenia výdavkov za dni, kedy ste poukážky ešte nemali k dispozícii.

Uplatňovanie stravného v prípade súbehu zamestnania a podnikania

Často sa stáva, že podnikateľ, ktorý je zároveň aj zamestnancom a vzniká mu nárok na stravné u zamestnávateľa, si uplatňuje stravné aj ako podnikateľ. V takomto prípade však jeho výdavky na stravné nie sú daňovo uznateľnými výdavkami.

Neschopnosť preukázať počet odpracovaných dní

Podnikatelia často nevedia preukázať počet odpracovaných dní, na základe čoho si môžu uplatniť stravné do daňových výdavkov. Vykonávanie podnikateľskej činnosti v konkrétny deň môžu podnikatelia zdokladovať rôznymi spôsobmi, napr. knihou jázd, dodacími listami potvrdenými odberateľmi, faktúrou vystavenou za svoju činnosť práve v deň uplatnenia stravného vo výdavkoch (napr. cez víkend) a pod.

Upozornenie Podnikam.sk:

Počas dovolenky alebo pracovného voľna si podnikateľ nemôže uplatniť výdavky na stravné.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Uplatňovanie daňových výdavkov na stravné počas pracovnej cesty
• Uplatňovanie stravného v prípade paušálnych výdavkov
• Vopred nakúpené stravné lístky na dlhšie obdobie
• Stravné lístky verzus pokladničný blok z reštaurácie
• Stravné a podnikateľ pracujúci časť roka v zahraničí
• Od čoho závisí výška stravného
• Príspevok na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa
• Praktické príklady

Uplatňovanie daňových výdavkov na stravné počas pracovnej cesty

Ak podnikateľ vykoná pracovnú cestu, t. j. činnosť vykonáva v inom mieste, ako je miesto, kde činnosť vykonáva obvykle, ide o pracovnú cestu. V tomto prípade si uplatňuje cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách v závislosti od počtu hodín pracovnej cesty.

Uplatňovanie stravného v prípade paušálnych výdavkov

Podnikateľ, ktorý používa paušálne výdavky, neúčtuje o stravnom osobitne. Stravné je súčasťou paušálnych výdavkov, ktoré si takýto podnikateľ uplatňuje.

Vopred nakúpené stravné lístky na dlhšie obdobie

Pokiaľ si živnostník nakúpi stravné lístky vopred na dlhšie obdobie (napr. štvrťrok, polrok, rok), tak v momente nákupu môže dať do daňových výdavkov len províziu spoločnosti vydávajúcej stravné lístky alebo podobné poplatky.

Stravné lístky bude účtovať do daňových výdavkov postupne podľa skutočne odpracovaných dní. Najlepšie vždy po ukončení kalendárneho mesiaca spočíta, koľko odpracoval dní, a podľa tohto počtu si dá do daňových výdavkov príslušný počet stravných lístkov v ich nákupnej cene. Musí pritom zohľadňovať maximálnu cenu stravného, ktorá je určená zákonom o cestovných náhradách, a od 1. júna 2018 je to suma 4,80 eura.

Stravné lístky verzus pokladničný blok z reštaurácie

Stravovanie v reštauračných zariadeniach bez použitia stravných lístkov

− za stravu platíte v hotovosti alebo platobnou kartou na základe bločku z elektronickej registračnej pokladnice (je daňovým dokladom),

− bloky z registračnej pokladnice si odkladáte, aby ste si ich mohli na konci zdaňovacieho obdobia zahrnúť do nákladov,

− za každý pracovný deň si môžete uplatniť sumu na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá je v súčasnosti 4,80 eura,

• ak za obed zaplatíte viac ako 4,80 eura, do nákladov si môžete zahrnúť výdavok najviac v hodnote 4,80 eura,
• ak za stravu zaplatíte menej ako 4,80 eura, do nákladov si môžete zahrnúť len skutočne zaplatenú sumu.

Stravné lístky (poukážky)

− do nákladov môžete zahrnúť len taký počet lístkov, koľko pracovných dní ste odpracovali,

− výdavky na stravovanie formou stravných lístkov musíte preukázať dokladom o ich nákupe, ktorým je faktúra,

− ide o administratívne najjednoduchší spôsob.

Výhody stravných lístkov

− zaúčtujete faktúru za nákup stravných lístkov a nemusíte osobitne do účtovníctva pridávať každý jeden blok z reštaurácie,

− za stravný lístok môžete nakúpiť aj potraviny, nemusí to byť len teplé jedlo (nikto nekontroluje, čo ste za stravný lístok kúpili).

Nevýhoda stravných lístkov

− poplatok, ktorý si firmy vydávajúce stravné lístky účtujú pri každom nákupe. Odporúčame: Z dôvodu minimalizovania poplatku je výhodnejšie kúpiť si stravné lístky dopredu na dlhšie obdobie naraz.

Stravovanie v závodných a školských jedálňach

− niektoré závodné jedálne a školské jedálne poskytujú služby stravovania aj ľuďom, ktorí nie sú zamestnanci podniku alebo školy, pričom za jedlo je možné zaplatiť v hotovosti alebo na faktúru,

− aj v tomto prípade platí, že podnikateľ si môže ako daňovo uznateľný výdavok uplatniť výdavok v maximálnej výške 4,80 eura.

Stravné a podnikateľ pracujúci časť roka v zahraničí

V prípade činnosti podnikateľa, ktorú vykonáva v zahraničí, je dôležité najskôr skúmať, či ide o činnosť vykonávanú v inom mieste, ako je miesto, v ktorom živnostník činnosť pravidelne vykonáva.

Ak živnostník pravidelne vykonáva činnosť na určitom mieste v zahraničí, napríklad pracuje na živnosť v konkrétnej firme v Maďarsku, nepovažuje sa miesto vykonávania jeho činnosti za iné miesto, ako je miesto pravidelného výkonu jeho činnosti (nepovažuje sa za pracovnú cestu). Z uvedeného dôvodu si preto nemôže uplatniť výdavky na stravovanie na základe zákona o cestovných náhradách. Môže si však za každý kalendárny deň výkonu činnosti uplatniť v daňových výdavkoch skutočné výdavky na stravovanie maximálne vo výške 4,80 eur na deň (musí však mať o tom doklad, preto je výhodné mať zakúpené stravné poukážky).

Príklad

Slovenský živnostník vykonáva 100 dní v roku činnosť vo firme v Ostrihome v Maďarsku. Vzhľadom na to, že do firmy v Ostrihome pravidelne dochádza, nepovažuje sa miesto vykonávania jeho činnosti v maďarskom Ostrihome za iné miesto, ako je miesto, v ktorom živnostník činnosť pravidelne vykonáva (nejde o pracovnú cestu).

Z uvedeného dôvodu si živnostník nebude uplatňovať výdavky na stravovanie formou cestovných náhrad, ale si uplatní výdavok v maximálnej výške 4,80 eura za každý deň, ktorý v Maďarsku odpracuje. Tieto výdavky však musí vždy preukázať!

Pracovná cesta živnostníka v zahraničí a nárok na stravné

Ak podnikateľ uskutoční zahraničnú pracovnú cestu, považuje sa miesto pracovnej cesty za iné miesto, ako je miesto obvyklého vykonávania jeho činnosti. Z uvedeného dôvodu mu vznikne nárok na stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré si bude uplatňovať za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty formou cestovných náhrad v zmysle zákona o cestovných náhradách.

Od čoho závisí výška stravného

od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia SR v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma,

• základné sadzby stravného pri zahraničných pracovných cestách pre rok 2018 ustanovuje opatrenie Ministerstva financií SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. Opatrenie je účinné od 1. januára 2013.

Príklad č. 1:

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Hodnota stravy predstavuje 4 €. Akú výšku príspevku si môže účtovať ako výdavok ovplyvňujúci základ dane?

Zamestnávateľ si môže do daňových výdavok uplatniť sumu minimálne vo výške 55 % z hodnoty jedla, t. j. v našom prípade je to minimálne 2,20 €. Maximálna suma, ktorá je pre zamestnávateľa uznaná ako daňový výdavok za jedno jedlo, je 2,64 € (55 % zo sumy stravného pre časové pásmo od 5 do 12 hodín, t. j. zo sumy 4,80 €). Daňovým výdavkom je suma skutočne poskytnutého príspevku zamestnávateľa.

Stravné poukážky (Gastrolístky)

hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, v súčasnosti je to minimálne 3,60 eura (75 % z 4,80 €),

• minimálna suma príspevku na stravovanie zamestnanca pri poskytnutí stravovacej poukážky je 1,98 eura (55 % zo sumy 3,60 €) a maximálne 2,64 eura (55 % zo sumy 4,80 €),
• hodnota stravného lístku je oslobodená od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.
• zamestnávateľ musí poskytnúť stravný lístok zamestnancovi za každý pracovný deň, v ktorý odpracoval viac ako 4 hodiny,
• pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Táto provízia je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Príklad č. 2 :

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov formou stravovacích poukážok (gastrolístkov) v hodnote 4,20 eura za jednu poukážku. Akú sumu si môže zahrnúť do daňových výdavkov?

Pri poskytovaní stravovacích poukážok je hodnotou jedla suma vypočítaná ako 75 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 3,60€ (75 % zo 4,80 €). Zamestnávateľ si môže ako daňový výdavok uplatniť minimálne 1,98 € (55 % z 3,60) a maximálne 2,64 € (55 % zo 4,80 €). Ako výdavok ovplyvňujúci základ dane si účtuje skutočne poskytnutý príspevok, ktorý zamestnancom na stravovanie poskytuje, v uvedenom rozpätí.

Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie

Zamestnávateľ ho môže poskytnúť:

• ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, alebo
• ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, alebo
• ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, alebo
• ak ide o zamestnanca pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie alebo ak by stravovanie takéhoto zamestnanca bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Suma finančného príspevku na stravovanie musí byť poskytovaná vo výške, akou zamestnávateľ prispieva na jedno hlavné jedlo. Ak zamestnávateľ poskytuje peňažný príspevok, je oslobodený od dane a odvodov v rovnakej výške, ako by zamestnávateľ prispieval na stravné lístky. Finančný príspevok na stravovanie sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Upozornenie Podnikam.sk:

Ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, je tento finančný príspevok podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov oslobodený od dane.

Príklad č. 3:

Zamestnanec preukázal lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať obvyklým spôsobom zo zdravotných dôvodov. Zamestnávateľ mu preto poskytuje finančný príspevok na stravovanie v sume 3,60 € na jedno jedlo. Musí zamestnanec tento finančný príspevok od zamestnávateľa zdaniť? Je uvedený finančný príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Finančný príspevok na stravovanie sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti.

Pre zamestnanca, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom, je finančný príspevok na stravovanie oslobodený od dane. Ak by však zamestnanec takéto potvrdenie zamestnávateľovi nepredložil, predstavoval by finančný príspevok na stravovanie príjem, ktorý podlieha dani z príjmov, a preto by ho musel zdaniť.

Daňovým výdavkom v prípade poskytnutého peňažného príspevku na stravovanie môže byť iba príspevok vo výške maximálne 55 % zo sumy 4,80 eura, čo predstavuje sumu 2,64 eura. Ak zamestnávateľ prispeje zamestnancom na jedlo vyššou sumou, ako je limit, je suma nad tento limit výdavkom neovplyvňujúcim základ dane.

Príspevok na stravovanie ako daňový výdavok zamestnávateľa

Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v Zákonníku práce.

Upozornenie Podnikam.sk:

Ak zamestnávateľ prispeje zamestnancom na jedlo vyššou sumou, ako je limit, je suma nad tento limit výdavkom neovplyvňujúcim základ dane (v jednoduchom účtovníctve), resp. položkou zvyšujúcou základ dane (podvojné účtovníctvo).

Príspevky zo sociálneho fondu

zamestnávateľ môže prispievať na stravu zamestnancov aj nad rámec príspevkov podľa Zákonníka práce zo sociálneho fondu,

• výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve (ak ju má zamestnávateľ uzavretú), alebo o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ (ak nemá kolektívnu zmluvu),
• príspevok zo sociálneho fondu je oslobodený od dane a odvodov.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

• umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
• rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie, napr. môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytnúť stravovanie aj dohodárom alebo konateľovi spoločnosti za rovnakých podmienok ako majú zamestnanci. V prípade súhlasu zástupcov zamestnancov možno považovať tento výdavok za daňový.

Odporúčané ebooky

K téme