Vymáhanie pohľadávok – ako sa dostať k svojim peniazom v roku 2025?

Väčšina podnikateľov sa už v praxi niekedy stretla minimálne s tým, že za predané produkty alebo poskytnuté služby im nebolo nezaplatené. Z tohto dôvodu je dôležité mať aspoň základné povedomie o tom, čo je to pohľadávka a aké sú možnosti postupu v prípade, že si druhá strana voči vám nesplní svoj záväzok.

Čo je to pohľadávka?

Pohľadávkou rozumieme nárok na určité plnenie od druhej zmluvnej strany. Uvedené plnenie môže mať peňažnú aj vecnú formu.

Čas je dôležitý, treba ho sledovať

Disciplína a organizovanosť je dôležitá na strane dlžníka aj na strane veriteľa. Z tohto dôvodu je nevyhnutné pravidelne a s náležitou starostlivosťou sledovať termíny splatnosti akýchkoľvek záväzkov. V praxi pritom platí základná zásada, že k vymáhaniu pohľadávky treba pristúpiť čo najskôr po uplynutí dátumu splatnosti. Mnohí podnikatelia v dobrej viere, neopatrnosti alebo nedbalosti, nechávajú svoje pohľadávky nesplatené príliš dlho a v niektorých prípadoch potom nastávajú situácie, kedy už nie sú vymožiteľné vôbec.

TIP:

Základné odporučnie znie: ak je vaša pohľadávka 14 dní po splatnosti, už vtedy je dôležité začať komunikovať s dlžníkom formou upozornenia o potrebe zaplatiť splatnú pohľadávku. Zároveň treba upozorniť, že veriteľ by všeobecne nemal nechať pohľadávku po lehote splatnosti viac ako 3 mesiace. Po uplynutí tohto obdobia totiž jej skutočná vymožiteľnosť prudko klesá, aj keď to samozrejme neplatí pre všetky prípady úplne rovnako.

Prax nám neustále ukazuje, že najlepšie vymáhateľnými pohľadávkami sú také, ktoré sa nachádzajú jeden mesiac po termíne splatnosti. Úspešnosť vymáhania sa v týchto prípadoch pohybuje až okolo 90 %. Pri pohľadávkach, ktoré sa nachádzajú už tri mesiace po dátume splatnosti, sa miera úspešnosti jej vymáhania blíži k 70 %. Úspešnosť pohľadávok, ktoré sú rok po splatnosti, sa v porovnaní s uvedenými pohybuje len niekde na úrovni 30 %.

TIP:

Ak sa jedná ešte o dlhší rámec, ako jeden rok po splatnosti pohľadávky, spolu s tým sa adekvátne zvyšuje aj predpoklad, že pohľadávka sa stane úplne nevymožiteľnou. Pohľadávky z občianskoprávnych vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej lehote. Subjekty obchodných záväzkových vzťahov majú k dispozícii o rok dlhšiu premlčaciu lehotu (4 roky).

Vymožiteľné a nevymožiteľné pohľadávky

Pre úspešné vymáhanie pohľadávok sú okrem sledovania splatnosti týchto záväzkov dôležité aj ďalšie faktory. Veriteľ by mal byť schopný preukázať, že dlžník mu skutočne dlhuje peniaze. Ideálnym prípadom je existencia rôznych písomných, prípadne elektronických dokladov a potvrdení o celom záväzkovom vzťahu od jeho počiatku. To znamená, že úspešnosť vymáhania sa zvyšuje spolu s tým, či dokáže veriteľ preukázať, že daný subjekt je skutočným dlžníkom, ako aj výšku nárokovaného plnenia.

Z tohto pohľadu je vhodné archivovať akékoľvek doklady ako objednávku, dodací list, preberací protokol, písomné upomienky po uplynutí doby splatnosti zaslané poštou alebo doručené elektronickými či inými prostriedkami. Zároveň odporúčame, aby boli akékoľvek záväzky urobené písomne a podpísané obomi zmluvnými stranami. Pri ústnom záväzku je v praxi oveľa zložitejšie jeho dokazovanie.

TIP:

Ak dlžník zásielku nepreberie, môže to svedčiť o jeho nezáujme uhradiť splatnú pohľadávku. V takom prípade je to pre veriteľa dôležitý signál o tom, aby začal podnikať ďalšie kroky. Mnohí veritelia sú tiež presvedčení o tom, že súdne môžu začať vymáhať pohľadávky až po zaslaní upomienky. Nie je to však pravda. Dlh možno vymáhať aj bez upomienky, ak si je dlžník vedomý, že je v omeškaní.

Za vymožiteľné možno považovať nasledujúce pohľadávky:

• pohľadávky, ktoré sú riadne zdokladované a zdokumentované,
• riadne preukázateľné pohľadávky,
• pohľadávky, ku ktorým existujú a sú k dispozícii objednávky, faktúry, zmluvy, preberacie protokoly, dodacie listy a iné tituly preukazujúce existenciu a výšku danej pohľadávky,
• pohľadávky, ktoré majú riadne identifikovaného dlžníka,
• pohľadávky, pri ktorých majetkové pomery dlžníka naznačujú, že disponuje majetkom, z ktorého môže byť pohľadávka uspokojená.

Za nevymožiteľné pohľadávky sa obvykle pokladajú nasledovné pohľadávky:

• pohľadávky, ktoré nie sú riadne zdokladované a prakticky by ich oprávnenosť neobstála ani pred súdom,
• pohľadávky, ktoré nemajú jasne definovaného dlžníka,
• premlčané pohľadávky,
• pohľadávky nemajetných dlžníkov,
• pohľadávky, kde zosnulý zomrel bez dedičov,
• pohľadávky voči právnickým osobám bez právnych nástupcov.

TIP:

V praxi aj z časového hľadiska možno vidieť, že väčšinou nemá význam posielať dlžníkovi viac ako dve upomienky. V prípade, že dlžník upomienky preberie, prípadne inak zareaguje na túto informáciu (e-mailom, smskou, cez sociálne siete atď.) svoj dlh však aj napriek tomu neuhradí, je odborníkmi v tejto oblasti odporúčané začať s vymáhaním dlhu. Možno tak urobiť prostredníctvom súdu alebo rozhodcovského konania (v prípade, že sa tak zmluvné strany dohodli alebo to vyplýva z ustanovení zmluvy medzi nimi). Časový rozdiel medzi obomi upomienkami by pritom nemal byť dlhší ako jeden mesiac.

Ak dlžník neustále sľubuje zaplatenie dlhu, niekedy to veriteľov odrádza od náročného vstupu do súdneho alebo rozhodcovského konania. V prípade, že sa rozhodnú počkať, je vhodné aspoň požiadať veriteľa o písomné uznanie dlhu (záväzku), celého jeho obsahu aj výšky. Toto uznanie je dôležité uchovať pre potreby ďalšieho konania, ak by dlh alebo záväzok nakoniec nebol splnený.

Ak dlžník upomienku nepreberie alebo na ňu nereaguje iným spôsobom (e-mailom), je dobré ihneď pristúpiť k jej vymáhaniu.

Úspešnosť vymáhania pohľadávok vo veľkej miere závisí aj od bonity samotného dlžníka. To znamená, že pre podnikateľa je dôležité v rámci jeho činnosti skúmať zmluvnú stranu, s ktorou vstupuje do záväzkového vzťahu, a to ešte pred vstupom do tohto vzťahu a aj počas jeho trvania. V praxi sa vyskytujú aj prípady, kedy sa podnikatelia stávajú obeťami podvodu. V takýchto prípadoch je vymožiteľnosť pohľadávok väčšinou veľmi nízka, pretože dlžníci sa už vopred pripravia na situáciu, že nebudú mať z čoho vyrovnať dlhy. Za týmto účelom sa vedome zbavia svojho majetku a nemajú žiadny oficiálny príjem.

Sám, s advokátom alebo inou spoločnosťou?

K samotnému vymáhaniu pohľadávky možno pristúpiť tak, že bude veriteľ vymáhať pohľadávku sám, alebo na to osloví advokáta, prípadne iný subjekt, ktorý sa venuje tomuto druhu podnikateľskej činnosti. Písomná výzva na úhradu nesplnenej pohľadávky by mala obsahovať nasledovné údaje:

• osobné údaje veriteľa,
• osobné údaje dlžníka,
• čo možno najviac detailný popis situácie, za ktorej vznikla pohľadávka,
• termín splatnosti,
• prípadné dohody s dlžníkom,
• výšku prípadných úrokov z omeškania,
• dôsledky nezaplatenia,
• lehotu splatnosti.

TIP:

Lehota na splnenie pohľadávky sa v takýchto výzvach obvykle ustanovuje na 10 dní.

Čo v prípade, ak dlžník výzvu ignoruje?

V prípade, ak dlžník nezareaguje ani na takto zaslanú výzvu, v ďalšom kroku je už potrebné obrátiť sa priamo na súd. Ak tento krok zveríte advokátskej kancelárii, obvykle si účtuje poplatok vo výške určitého percenta z vymoženého dlhu a nie fixnú sumu. Takto spoločnosť prevezme po prevzatí plnej moci nad prípadom celú zodpovednosť od zaslania predžalobnej výzvy, cez vedenie zmierenia mimosúdnou cestou, až po krajný prípad vydania exekúcie.

Platobný rozkaz a jeho dôsledky

Po neuposlúchnutí predžalobnej výzvy je nutné obrátiť na súd a bude potrebné riešiť dlh návrhom na vydanie platobného rozkazu. Ide o skrátené súdne konanie, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu, ktorý je upravený v § 265 a nasl. v Civilnom sporovom poriadku.

Súdu je pritom potrebné doručiť všetky doklady, zmluvy, opis vzniku dlhu, faktúry, upomienky aj výpisy z obchodného, živnostenského registra obidvoch účastníkov a všetko, čo s prípadom súvisí.

Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.

Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia týchto podmienok. Platobný rozkaz spolu so žalobou sa doručuje žalovanému do vlastných rúk.

Ani v tomto kroku sa však ešte nemusí skončiť vymáhanie pohľadávky úspešne. Žalobca má totiž možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu. Ten je povinný v zmysle zákona vecne odôvodniť. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu je povinný pripojiť listiny, na ktoré sa pritom odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Elektronické upomínacie konanie – alternatíva konania o platobnom rozkaze

V súčasnosti už majú podnikatelia k dispozícii aj tzv. elektronické upomínacie konanie. Tento postup predstavuje alternatívu konania o platobnom rozkaze. Hlavným cieľom upomínacieho konania je zrýchliť a zefektívniť súdne konanie o peňažných nárokoch zavedením možnosti využitia elektronickej formy konania a výrazne tak skrátiť lehotu na vymoženie pohľadávky veriteľa.

Konanie prebieha prostredníctvom elektronického systému formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré žalobcu a žalovaného prevedú celým konaním. Formuláre sú automaticky spracúvané informačným systémom súdu, čoho cieľom je výrazné urýchlenie samotného konania. Formou upomínacieho konania je však možné uplatňovať len peňažné nároky.

TIP:

Je tak na zvážení samotného žalobcu, či využije možnosť podania návrhu podľa zákona o upomínacom konaní alebo bude postupovať podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Ak by si však v prvom kroku zvolil postup podľa zákona o upomínacom konaní a tento návrh bude odmietnutý, nie je prekážkou na opätovné uplatnenie nároku podľa zákona o upomínacom konaní alebo podľa Civilného sporového poriadku.

Akú chybu často robia veritelia?

Veritelia svoje dlhy často nevymáhajú preto, že nevedia, akú sumu požadovať napríklad za nedokončené dielo, v prípadoch odstúpenia do zmluvy alebo pri výpovediach. Mnohí z nich zároveň nedokážu určiť hodnotu takejto pohľadávky a tak radšej nepristupujú k jej vymáhaniu. Iným dôvodom je, že niektorí sú presvedčení o tom, že je zbytočné vymáhať pohľadávky v nízkych sumách, prípadne, že je to zákonom obmedzené. Obe tieto presvedčenia sú pritom mylné, pretože zákon umožňuje vymáhať aj pohľadávku v hodnote jedného eura a žiadať aj všetky trovy zastupovania.

Ak si je veriteľ vedomý toho, že dlžník nemá majetok alebo príjmy a aj napriek tomu chce vstúpiť do záväzkového vzťahu s ním, môže využiť možnosť poistenia takejto pohľadávky a predísť tak patovej situácii v prípade neplnenia zo strany dlžníka.

Ak chceme, aby nám dlžníci riadne a včas uhrádzali splatné pohľadávky, dôležitá je pritom aj prevencia. Je potrebné dôkladne si vyberať obchodných partnerov, preverovať si ich osobnú aj profesionálnu históriu, skúmať referencie a v prípade podozrenia z nekalých praktík sa nespoliehať na to, že práve nám sa to nemôže stať. Ak sa dostaneme do ťaživej situácie, vždy máme možnosť ju riešiť svojpomocne alebo za pomoci odborníkov. Aj v tomto prípade však platí, že je potrebné okamžite konať a nenechávať veci stáť.

K téme