Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dovolenku môžeme definovať ako voľno slúžiace k regenerácii fyzických a pracovných síl. Základná výmera dovolenky je najmenej 4 týždne. Pre uplatnenie si najmenej 5 týždňovej dovolenky už nemusia zamestnanci dokladovať odpracované roky, nakoľko novelou Zákonníka práce č. 257/2011 sa ustanovilo, že na vyššiu výmeru dovolenky má nárok ten zamestnanec, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku.
Nárok na dovolenku
Zákonník práce ustanovuje za akých podmienok vzniká zamestnancovi nárok na dovolenku. Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa vykonával prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na pomernú časť dovolenky, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas kalendárneho roka. Pri určení dovolenky za pomernú časť berieme do úvahy každý celý kalendárny mesiac.
Ak zamestnanec nevykonával u zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí mu dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za každých 21 odpracovaných dní v roku. To je jednoduchý výpočet dovolenky, hoci nárok na dovolenku pri polovičnom úväzku alebo pri skrátenom úväzku sa vypočíta inak.
Príklad č.1:
Zamestnanec, ktorý nastúpi do pracovného pomeru 2.3.2012, má po odpracovaní aspoň 60 dní u tohto zamestnávateľa nárok na dovolenku za pomernú časť roka za každý celý kalendárny mesiac, t.j. za 9 mesiacov (apríl až december).
Nárok pri základnej výmere: (20 / 12) x 9 mesiacov = 15 dní dovolenky. Nárok po dovŕšení 33 rokov: (25 / 12) x 9 mesiacov = 19 dní dovolenky.
Skrátený pracovný úväzok zamestnanca a polovičný pracovný úväzok a dovolenka
Výpočet alikvotnej časti dovolenky alebo dovolenky pri kratšom pracovnom čase za odpracované dni je iný. Na výpočet nároku na dovolenku je treba si zobrať do rúk kalkulačku.
Ak má zamestnanec polovičný pracovný úväzok, neznamená to, že mu prináleží polovičný počet dní dovolenky. Pri výmere dovolenky u zamestnanca so skráteným pracovným úväzkom je potrebné prihliadať na dĺžku pracovného týždňa. U zamestnancov s 5-dňovým pracovným týždňom je týždňom dovolenky 5 pracovných dní.
Pre zamestnanca s úväzkom rozvrhnutým len na niektoré dni je týždňom dovolenky počet dní, ktoré v týždni odpracuje. Napríklad pre zamestnanca s 3-dňovým pracovným týždňom sú týždňom dovolenky 3 pracovné dni.
V nasledujúcich 2 príkladoch si uvedieme, ako sa určí výška dovolenky u 2 zamestnancov, ktorí majú polovičný úväzok, pracujú 20 hodín týždenne. Jeden z nich pracuje 5 dní v týždni (po 4 hodiny) a druhý pracuje 4 dni v týždni (po 5 hodín). Dôležitá je aj pomerná časť dovolenky.
Príklad č.2:
Pracovník má od 1.1.2012 skrátený pracovný úväzok (20 hodín týždenne). Pracovný čas je rozvrhnutý na 5 dní v týždni po 4 hodiny. Aký nárok na dovolenku mu prináleží v roku 2012?
Nárok pri základnej výmere: 5 dní x 4 týždne = 20 dní dovolenky. Nárok po dovŕšení 33 rokov: 5 dní x 5 týždňov = 25 dní dovolenky.
Pri čerpaní jedného dňa dovolenky bude zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy vo výške jeho priemerného hodinového zárobku za 4 hodiny.
Príklad č.3:
Pracovník má od 1.1.2012 skrátený pracovný úväzok (20 hodín týždenne). Pracovný čas je rozvrhnutý na 4 dni v týždni po 5 hodín. Jeho týždňom dovolenky sú 4 pracovné dni. Aký nárok na dovolenku mu prináleží v roku 2012?
Nárok pri základnej výmere: 4 dni x 4 týždne = 16 dní dovolenky. Nárok po dovŕšení 33 rokov: 4 dni x 5 týždňov = 20 dní dovolenky
Pri čerpaní jedného dňa dovolenky bude zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy (čo je tiež svojim spôsobom mzda) vo výške jeho priemerného hodinového zárobku za 5 hodín. Program Olymp na spracovanie miezd a personalistiky od spoločnosti KROS, a.s. sleduje výpočet nároku na dovolenku za zamestnávateľov, a tiež sleduje nárok na dovolenku aj pri zmene pracovného úväzku zamestnanca.
Výpočet dovolenky pri zmene úväzku
V prípade, že sa zamestnancovi zmení pracovný úväzok v priebehu roka, výpočet nového nároku na dovolenku sa odvíja od toho, či si zamestnanec v čase do zmeny pracovného úväzku čerpal alebo ešte nečerpal dovolenku.
Ak si do zmeny úväzku nečerpal žiadnu dovolenku, tak nárok vypočítame už vyššie spomenutým spôsobom. To znamená, ak pracoval 5 dní po 8 hodín, jeho ročný nárok bol 20, resp. 25 dní dovolenky. Ak by napríklad k 1.7. zmenil úväzok na 3 pracovné dni, pričom do 30.6. nečerpal žiadnu dovolenku, jeho nový nárok vypočítame ako 3 dni x 4 týždne, čo je 12 dní dovolenky, resp. 15 dní.
Ak si do zmeny úväzku čerpal dovolenku (čiže to nie je náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku a nie je to ani zložka mzdy), nárok na dovolenku určíme nasledovne:
(Zostatok dovolenky pred prechodom na iný úväzok / pôvodný celkový počet dní dovolenky) x celkový nový ročný nárok
Príklad č.4:
K 1.1. má zamestnanec nárok na 25 dní dovolenky (výmera dovolenky 5 týždňov, pracuje 5 dní v týždni). Do 30.6. si vyčerpal si 7 dní dovolenky. K 1.7. sa zmenil jeho pracovný čas na 4 dni v týždni. Nový nárok na dovolenku určíme nasledovne:
(Zostatok dovolenky pred prechodom na iný úväzok / pôvodný celkový počet dní dovolenky) x celkový nový ročný nárok
Zostatok dovolenky pred prechodom na iný úväzok: 25 – 7 = 18 dní.
Pôvodný celkový počet dní dovolenky: 25 dní.
Celkový nový ročný nárok: 4 dni x 5 týždňov = 20 dní.
Po dosadení do vzorca: 18 / 25 = 0,72 x 20 = 14,4 dňa = 14,5 dňa.
Zamestnanec má k 1.7. nárok na dovolenku ešte 14,5 dňa dovolenky. Pri určení nároku na dovolenku alebo pri jej čerpaní je potrebné vychádzať z aktuálneho týždenného pracovného času zamestnanca.
Autor: Ing. Valková Jana, tester ekonomických programov KROS
