Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pracovný pomer sa vo väčšine prípadov nekončí doručením výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. V aktuálnom článku si priblížime, čo je výpovedná doba a aká musí byť jej minimálna dĺžka ustanovená zákonom. Zároveň s tým sa budeme venovať inštitútu ochrannej doby, ktorá úzko súvisí s výpoveďou.
Čo je výpovedná doba?
Definíciu výpovednej doby obsahuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákonník práce“) v § 62. Zákonník práce v tomto ustanovení uvádza, že ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím výpovednej doby. V praxi to znamená, že pracovný pomer ukončený výpoveďou jednou zo zmluvných strán pracovnoprávneho vzťahu sa nekončí samotným doručením výpovede.
Zákon ďalej ustanovuje, že výpovedná doba musí byť najmenej jeden mesiac. Zákon však môže v niektorých špeciálnych prípadoch ustanoviť aj inú dĺžku trvania výpovednej doby. Pokiaľ nie je takto upravená, platí, že štandardná výpovedná doba je najmenej jeden mesiac.
Za výpovednú dobu sa považuje časový úsek, ktorý musí záväzne uplynúť medzi prejavom vôle zamestnanca alebo zamestnávateľa skončiť pracovný pomer výpoveďou a skutočným skončením pracovného pomeru. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa.
Upozornenie:
Na to, aby mohla začať riadne plynúť výpovedná doba, je potrebné, aby bola správnym spôsobom podaná výpoveď. Táto musí byť písomná a riadne doručená druhej zmluvnej strane pracovnoprávneho vzťahu, v opačnom prípade je neplatná a nedošlo by ani k začatiu plynutia výpovednej doby.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
Dĺžka výpovednej doby
Ochranná doba (zákaz výpovede)
Výnimky zo zákazu výpovede
Exkluzívny obsah pre členov klubu
Tu sa nachádza obsah prístupný iba členom Klubu Podnikam.sk. Ziskajte pristup k celému článku a všetky výhody členstva klubu.
