Autori novely vyhodnocujú pripomienky, minister obrany Martin Glváč sa plánuje stretnúť so šéfom rezortu vnútra Robertom Kaliňákom a prebrať všetky možné alternatívy.
Podľa pôvodného návrhu novely by mali policajti a vojaci získať nárok na výsluhový dôchodok až po 25 rokoch služby.
Priveľa pripomienok
(SITA) – Novela zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa zrejme napokon bude podstatne odlišovať od pôvodnej podoby, ktorú jej autori predložili začiatkom septembra do pripomienkového konania. Avizuje to rezort vnútra, ktorý túto legislatívu pripravuje spoločne s ministerstvom obrany. Dôvodom avizovaných zmien by mali byť vznesené pripomienky, ktoré teraz vyhodnocujú. „Pripomienok a návrhov rôzneho charakteru je veľké množstvo, po ich zapracovaní bude návrh novely zrejme v mnohom odlišný od verzie predloženej do pripomienkového konania,“ uviedla Alena Koišová z komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra. O zmenách v novele však oba rezorty zatiaľ mlčia.
„Na príprave novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pracujú odborné tímy z rezortov obrany a vnútra, pričom do úvahy prichádza viacero variantov. Minister obrany Martin Glváč sa plánuje pracovne stretnúť so šéfom rezortu vnútra Robertom Kaliňákom, prebrať s ním všetky možné alternatívy a vybrať najvhodnejší model nového systému sociálneho zabezpečenia,“ povedala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Až po 25 rokoch
Podľa pôvodného návrhu novely by mali policajti a vojaci získať nárok na výsluhový dôchodok až po 25 rokoch služby. Policajtom a vojakom, ktorí do dňa účinnosti novely zákona splnili alebo splnia doterajšiu podmienku najmenej 15 rokov trvania služobného pomeru, by sa vzniknutý nárok zachoval. Okrem toho sa v novele navrhuje zavedenie 10-percentného odvodu z výsluhových dôchodkov do dosiahnutia veku 62 rokov. Ten by mal prispieť k stabilizácii tohto systému, lebo osobitné účty oboch rezortov, z ktorých výsluhové dôchodky vyplácajú, sú dnes vysoko deficitné.
Dlhodobú stabilitu systému požaduje aj minister financií Peter Kažimír. Ten chcel výsluhové dôchodky zdaniť tak ako ostatné príjmy, teda 19-percentnou sadzbou. Podmienečne od tohto zámeru ustúpil, pretože vnútro a obrana sľúbili iné riešenie. So zdanením nesúhlasia, lebo daň je príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaný odvod by naopak ostal v rezortnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Možný rozpor s Ústavou
K novele zákona prišlo 305 pripomienok, viac ako tretinu pritom tvoria zásadné pripomienky. Napríklad generálna prokuratúra tvrdí, že niektoré navrhované zmeny zákona sú v zjavnom rozpore s ústavou a princípmi, na ktorých musí byť vybudovaný demokratický právny štát, ako je princíp ochrany majetkových práv a rovnosti pred zákonom, právnej istoty a zákaz retroaktivity. Prokuratúra poukazuje napríklad na spomínaný „stabilizačný odvod“, ktorý má fungovať tak, že z osobitných účtov rezortov a služby sa budú vyplácať výsluhové dôchodky o 10 percent nižšie, ako už boli priznané a vyplácané. Časť už priznaného a vyplácaného výsluhového dôchodku by sa naďalej nevyplácala, ale by zostala na osobitných účtoch rezortov a služby. Výsluhový dôchodok by sa zavedením tzv. „stabilizačného odvodu“ v skutočnosti reálne a priamo znížil o 10 percent, upozorňuje GP.