Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podnikateľovi pri zrušení spoločnosti vzniká okrem iného aj povinnosť úhrady zdravotného odvodu.
Zdravotný odvodu z podielu na likvidačnom zostatku je nejasný
Tak ako podiel na zisku, tak aj vyrovnávací podiel, ako aj podiel na likvidačnom zostatku sú základom pre vyrubenie zdravotného odvodu. Sadzba pre výpočet zdravotného odvodu predstavuje 14% zo základu.
Pri likvidácii ide o postup, kedy sa v spoločnosti po jej zrušení musí vysporiadať majetok. Môže ísť o peniaze na účte, prípadne aj v pokladni. Ale taktiež môže ísť o majetok, akým môžu byť pohľadávky, nábytok, rôzne hnuteľné veci.
Zostávajúci majetok v spoločnosti po jej zrušení a ukončení likvidácie predstavuje tzv. likvidačný zostatok. Spoločníci/majitelia si delia predmetný likvidačný zostatok spravidla podľa výšky svojich obchodných podielov v spoločnosti.
V prípade, ak predmetný majetok predstavujú len zostatky na účte, resp. v pokladni, čiže ide o peniaze, tak nie je problém vyčísliť výšku zdravotného odvodu. Ten predstavuje 14% z podielu majiteľa na likvidačnom zostatku.
Problém môže nastať, ak v spoločnosti ostali napríklad hnuteľné veci (nábytok, počítač) ale aj nehnuteľnosti ako napríklad pozemky. Obchodný zákonník neprikazuje likvidátorovi predmetné veci speňažiť, čiže transformovať na „peniaze“. V tejto otázke je zákon „slepý a hluchý“.
Naloženie s likvidačným zostatkom
Ak teda ostali v spoločnosti dve stoličky (síce odpísané, ale nevyradené z majetku), tak otázkou je, či likvidátor môže predmetné stoličky rozdeliť medzi dvoch spoločníkov s rovnakým podielom v spoločnosti. Ak áno, tak spoločníkom nevznikne základ na zdravotný odvod. Opačnou situáciou by bol prípad, keby likvidátor mal povinnosť predmetný majetok (stoličky) predať, pričom získané peniaze sa logicky stávajú už základom pre výpočet zdravotného odvodu.
To platí napríklad v českej právnej úprave, kde má likvidátor priamo v zákone výslovne uvedenú povinnosť k predaju likvidačného zostatku. Náš zákon o predmetnej povinnosti „mlčí“.
Nešťastné riešenie
Samotné zavedenie zdravotného odvodu z podielu na likvidačnom zostatku nepovažujem osobne za logické a šťastné riešenie. Pri založení kapitálovej spoločnosti predsa jej spoločník „oddelil“ svoje súkromné peniaze a vložil ich do spoločnosti ako vklad na rozbeh podnikania.
Ak predmetná spoločnosť nevykonávala činnosť, tak prečo by predmetný vklad, ktorý by pri jej zrušení predstavoval likvidačný zostatok, mal podliehať zdravotnému odvodu ? Posledná „spŕška“ noviel zákonov tak stavia podnikateľa do neľahkej situácie.
Žiaľ mnohí podnikatelia si ani neuvedomujú, aké majú povinnosti, nakoľko strácajú prehľad v predmetnej právnej úprave. Osobne si myslím, že ten začínajú strácať aj samotní politici, ale i právnici a účtovníci.
