Zmeny v sociálnom poistení od 1. 1. 2021 a 1.1.2022

Národná rada SR schválila novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá prináša zmeny od 19.11.2018, 1.1.2019, 1.1.2021 a 1.1.2022.

K najvýraznejším novinkám patrí zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia, úprava pravdepodobného vymeriavacieho základu pri materskej – tzv. reťazovom pôrode, či zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky.

Zmeny platné od 1.1.2021

Prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa rozširujú povinnosti Sociálnej poisťovne o prideľovanie a sprístupňovanie identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca. Účelom uvedeného opatrenia je potreba osobitne viesť evidenciu na úrovni právneho vzťahu z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti ročného zúčtovania, ktoré sa v prvom kroku vykoná na úrovni právneho vzťahu. Zároveň sa navrhuje, aby identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca bolo povinnou súčasťou evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia a komunikácie zamestnávateľa so Sociálnou poisťovňou. Spôsob sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca určí Sociálna poisťovňa.

V § 226 ods. 1 sa za písmeno m) vkladá nové písmeno n), ktoré znie:

„n) prideliť identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca a sprístupniť ho zamestnávateľovi bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia,“.

Doterajšie písmená n) až p) sa označujú ako písmená o) až q).

V § 226 ods. 5 sa za slovo „účtu“ vkladajú slová „a identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca“.

V § 232 ods. 2 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:

„c) identifikačné číslo právneho vzťahu podľa § 226 ods. 1 písm. n),“.

Nadpis § 235 znie:

„Identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby a identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca“.

Doterajší text § 235 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Zamestnávateľ je povinný od sprístupnenia identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca podľa § 226 ods. 1 písm. n) uvádzať toto číslo pri komunikácii so Sociálnou poisťovňou.“.

Za § 293ee sa vkladá § 293ef:

㤠293ef

Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2021

Sociálna poisťovňa pridelí identifikačné číslo právneho vzťahu zamestnanca, ktorý je  k 1. januáru 2021 v právnom vzťahu k zamestnávateľovi a zamestnávateľ z tohto dôvodu prihlásil zamestnanca pred 1. januárom 2021 do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, a sprístupní ho zamestnávateľovi do 31. januára 2021.

V prémiovej časti obsahu nájdete zmeny platné od 1.1.2022:

• Odvodová odpočítateľná položka
• Rozsah poistenia v nezamestnanosti
• Zosúladenie pojmov
• Nárok na nemocenskú dávku
• Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu
• Opätovné určenie denného vymeriavacieho základu
• Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok
• Povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity
• Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
• Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom
•  Platenie poistného
• Vrátenie poistného
• Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení
• Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
• Konanie vo veciach sociálneho poistenia
• Rozhodnutie o povolení splátok
• Obnova konania
• Evidencia uplatňovaných OOP
• Povinnosti Sociálnej poisťovne
• Povinnosti zamestnávateľa
• Povinnosti ďalších právnických osôb
• Penále
• Kontrolná činnosť
• Prechodné ustanovenia

Zmeny platné od 1.1.2022

Odvodová odpočítateľná položka

Z dôvodu, že študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo na mesačnej báze v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili  novozavedený inštitút odvodovej odpočítateľnej položky (OOP), upravuje sa znenie § 4 ods. 2 za účelom zosúladenia s týmto zámerom vrátane legislatívno-technických úprav. Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťajú ustanovenia odsekov 3 a 4 v § 7, čo nepredstavuje vecnú zmenu v porovnaní so súčasným právnym stavom.

V § 4 odsek 2 znie:

„(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá

1. je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 okrem žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa osobitného predpisu^7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,^7aaa)
2. je v právnom vzťahu na základe
3. dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3,
4. dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. b),
5. je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného predpisu,^1c) ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za čas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,
6. bola fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. d) a vzniklo jej povinné dôchodkové poistenie podľa § 20 ods. 5.“.

V § 7 sa vypúšťajú odseky 3 a 4.

V súvislosti so zavedením osobitnej právnej úpravy OOP v § 138a je potrebné vypustiť ustanovenie § 4 ods. 5.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného v sociálnom poistení (ďalej len „ročné zúčtovanie“) je nevyhnutné súčasnú odvodovú úľavu pre študentov a dôchodcov – dohodárov zmeniť tak, aby bola realizovateľná v praxi a aby sa eliminovali aktuálne nedostatky komunikácie medzi dohodárom a zamestnávateľom. Ide o prípady, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Týmto študent spôsobil, že zamestnávateľ, u ktorého si uplatnil odvodovú úľavu ako u druhého, nesprávne v nižšej sume platil a odvádzal za neho poistné, dôsledkom čoho bol zamestnávateľ povinný toto poistné doplatiť a Sociálna poisťovňa mu bola povinná predpísať penále. S cieľom odstrániť tento stav sa navrhuje nahradiť súčasnú výnimku z platenia poistného zavedením inštitútu OOP.

OOP sa bude uplatňovať priebežne v zúčtovacom období vždy len na jednu dohodu v rovnakej sume, ako sa v súčasnosti uplatňuje výnimka z platenia poistného, t.j. v sume najviac 200 EUR mesačne. Ak príjem z dohody s OOP bude nižší ako 200 eur, suma OOP v tomto mesiaci sa bude rovnať sume dosiahnutého príjmu. OOP sa bude uplatňovať rovnako ako v súčasnosti bez ohľadu na dĺžku trvania právneho vzťahu v mesiaci a do budúcna aj trvania dôchodkového poistenia v  mesiaci.  Cieľom je zachovať výhody v súčasnosti uplatňovanej výnimky z platenia poistného do budúcnosti (snaha o nezhoršenie postavenia dohodárov a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami po zavedení ročného zúčtovania). Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Zamestnávatelia by vopred nepoznali cenu práce dohodára s OOP. Z rovnakých dôvodov si dohodár, ktorý má v jednom kalendárnom mesiaci viac dohôd za sebou, určí len jednu dohodu, pri ktorej si bude uplatňovať OOP.

OOP sa bude uplatňovať tak u zamestnanca (dohodára s OOP – viď odôvodnenie k § 4 ods. 2), ako aj u jeho zamestnávateľa –  to znamená, že dohodár s OOP s príjmom do 200 eur mesačne a jeho zamestnávateľ nebudú platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie) a zamestnávateľ nebude platiť ani poistné do rezervného fondu solidarity. V prípade, ak príjem dohodára s OOP je vyšší ako 200 eur za kalendárny mesiac, OOP sa prejaví vo forme zníženia vymeriavacieho základu zamestnanca a aj jeho zamestnávateľa o OOP v sume 200 eur. Poistné bude platené len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a OOP. Pre zamestnávateľa to znamená predvídateľnosť nákladov práce za takéhoto zamestnanca.

Dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody. Dosiahne sa tým podstatné zníženie administratívnej záťaže pre zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním dohodára s OOP. Dnešná povinnosť zamestnávateľa podať prihlášku a odhlášku pri každom vzniku/zániku dôchodkového poistenia dohodára s odvodovou úľavou z dôvodu prekročenia hranice príjmu (pri dohodách trvajúcich niekoľko mesiacov to môže byť aj každý mesiac), sa nahradí oveľa jednoduchšou tak, že zamestnávateľ podá jednu prihlášku pri vzniku dohody a jednu odhlášku pri zániku dohody.

Na účely dôchodkovej dávky obdobím dôchodkového poistenia dohodára s OOP nebude obdobie, v ktorom bol povinne dôchodkovo poistený a nemal vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie. To znamená, že z obdobia dôchodkového poistenia sa vylúči to obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého dohodár s OOP nemal vymeriavací základ.

V zmysle uvedeného sa bude uplatňovať OOP podľa nasledujúcich zásad. OOP sa uplatní v priebehu zúčtovacieho obdobia odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu (dohody), inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom dohodár oznámi zamestnávateľovi uplatnenie OOP. Ak by sa OOP uplatňovala v priebehu zúčtovacieho obdobia v kalendárnom mesiaci pri viacerých dohodách súčasne, tak systém uplatňovania OOP by nebol prehľadný najmä pre zamestnávateľov z dôvodu, že nevedia o výške OOP uplatňovanej u iných zamestnávateľov a túto informáciu v aktuálnom čase nevie ani Sociálna poisťovňa. Táto situácia by viedla k vzniku nedoplatkov na poistnom pri ročnom zúčtovaní tak u dohodárov s OOP, ako aj u ich zamestnávateľov. Z rovnakého dôvodu dohodár s OOP môže zmeniť uplatňovanie OOP na inú dohodu, ale najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené uplatňovanie OOP pri konkrétnej dohode. Zamestnávatelia budú mať povinnosť túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni.

Pri vykonaní ročného zúčtovania dohodárovi, ktorý si v zúčtovacom období uplatnil OOP v sume nižšej ako 12 násobok OOP (12×200=2 400 eur) a príjem z dohôd, z ktorých by si mohol uplatniť OOP je vyšší ako už uplatnená OOP, Sociálna poisťovňa douplatní OOP v sume rozdielu medzi dosiahnutým príjmom (vymeriavací základ z dohôd bez uplatnenia OOP dosiahnutý v zúčtovacom období) najviac v sume 2 400 eur a sumou OOP už uplatnenou v zúčtovacom období.

Douplatňovanie OOP Sociálna poisťovňa v rámci ročného zúčtovania nevykoná, ak

1. dohodár s OOP uplatnenou v zúčtovacom období prejavil písomný nesúhlas s douplatnením OOP najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod,
2. dohodár si v zúčtovacom období neuplatnil OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky, keďže uplatnenie OOP má vplyv na osobný mzdový bod.

Pri douplatňovaní OOP Sociálna poisťovňa postupuje nasledovne

• zistí vymeriavací základ dosiahnutý v zúčtovacom období bez uplatnenia OOP,
• vymeriavacie základy dosiahnuté z dohôd v zúčtovacom období v jednotlivých dohodách zníži o OOP v podobe, ako si ju dohodár uplatnil v zúčtovacom období (rešpektuje jeho vôľu prejavenú v súlade so zásadami uplatňovania OOP ustanovenými zákonom o sociálnom poistení); ak vymeriavací základ dohodára s OOP presiahne maximálny ročný vymeriavací základ/pomerný maximálny ročný vymeriavací základ [bližšie vysvetlené v odôvodnení k bodu 60 ( 147b ods. 1, 2, 3, 6, 7)], OOP sa odpočíta z tohto maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu,
• následne o zvyšnú časť nedouplatňovanej OOP postupne zníži vymeriavacie základy najprv v dohode, ktorú zamestnávateľ prihlásil ako prvú, a v ktorej bola uplatnená OOP; ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju v inej dohode, v ktorej si v zúčtovacom období dohodár uplatnil OOP, ale zamestnávateľ podal prihlášku neskôr. Ak mal takýchto dohôd viac a je potrebné OOP douplatňovať, uvedený postup sa opakuje až do douplatňovania OOP v celkovej výške najviac 2 400 eur,
• ak aj po tomto kroku zostane príjem na douplatnenie OOP, douplatní ju na dohodu, v ktorej by si mohol dohodár v zúčtovacom období uplatniť OOP, ale neuplatnil, a to postupne v dohodách v závislosti od skoršieho podania prihlášky za dohodára.

Z dôvodu, že povinné dôchodkové poistenie dohodára s OOP bude vznikať a zanikať v súlade so vznikom a zánikom dohody, čím sa dohodár s OOP stáva zamestnancom na účely dôchodkového poistenia nezávisle od výšky príjmu z dohody, sa v § 227a viaže plnenie povinností vyplývajúcich z uplatnenia OOP nie na fyzickú osobu, ale na zamestnanca a vypúšťa sa odsek 4 pre nadbytočnosť.

V § 227b sa zavádza právo dohodára s OOP prejaviť nesúhlas s douplatnením OOP na jeho dohody v zúčtovacom období s cieľom zachovať jeho právo voľby uplatňovania OOP, napr. z dôvodu možného dopadu na dôchodkové dávky. Toto právo si môže uplatniť najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania. Na neskôr prejavený nesúhlas Sociálna poisťovňa nebude prihliadať.

Konceptom OOP sa nielen nezhorší súčasné postavenie dohodárov s OOP a ich zamestnávateľov pri platení poistného preddavkami, ale zavedením ročného zúčtovania získajú dodatočnú výhodu v podobe douplatnenia zvyšnej sumy OOP na celkový ročný príjem z dohôd a to aj u viacerých zamestnávateľov.

Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 138a

Odvodová odpočítateľná položka

Odvodová odpočítateľná položka je 200 eur za kalendárny mesiac. Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a je za kalendárny mesiac nižší ako 200 eur, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu.“.

V § 227a odsek 1 znie:

„(1) Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. b), má právo určiť dohodu na účely uplatnenia odvodovej odpočítateľnej položky počas zúčtovacieho obdobia. Zamestnanec, ktorý si uplatňuje právo na určenie dohody podľa prvej vety, je povinný určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu.“.

V § 227a ods. 2 úvodnej vete sa slová „Fyzická osoba“ nahrádzajú slovom „Zamestnanec“ a slovo „povinná“ sa nahrádza slovom „povinný“.

V § 227a ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

V § 227a sa vypúšťa odsek 4.

Za § 227a sa vkladá § 227b, ktorý znie:

§ 227b

Zamestnanec, ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku v zúčtovacom období, má na účely ročného zúčtovania právo vyjadriť nesúhlas s uplatnením odvodovej odpočítateľnej položky v sume vyššej ako úhrn súm odvodovej odpočítateľnej položky, o ktorý bol znížený vymeriavací základ v zúčtovacom období. O uplatnení práva podľa prvej vety je zamestnanec povinný písomne informovať Sociálnu poisťovňu najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania.“.

V § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 a 5, § 57 ods. 3, § 84 ods. 4 a § 108 ods. 3 druhej vete sa slová „ods. 5“ nahrádzajú slovami „ods. 9 písm. a)“.

Rozsah poistenia v nezamestnanosti

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, s cieľom odstrániť pochybnosti o určení dátumu zmeny právneho postavenia poistenca v dôsledku najmä spätného priznania dôchodku sa spresňuje text tohto ustanovenia. Dátum zmeny právneho postavenia je rozhodnou právnou skutočnosťou, od ktorej závisí vznik, zmena alebo zánik práv a povinností poistenca, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne v sociálnom poistení. Vychádzajúc z uvedeného je nespochybniteľné, že právne postavenie poistenca sa mení od dňa, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní dôchodku.

V § 19 ods. 3 písm. b) sa za slová „70 %“ vkladá čiarka a slová „a to odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku“.

Z dôvodu, že dohodár s OOP bude dôchodkovo poistený počas celého trvania dohody, t.j. od začiatku po skončenie dohody, bude sa na neho vzťahovať všeobecný systém vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca.

V § 20 ods. 1 sa za slová „§ 4 ods. 1“ vkladajú slová „a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2“. V § 20 ods. 2 sa vypúšťajú prvá veta a druhá veta. V § 20 ods. 2 sa slová „písm. d)“ nahrádzajú slovami „písm. c)“.

Podobne ako v § 19 ods. 3 sa vzhľadom na prax účinky priznania dôchodkovej dávky na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nastanú vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky. V § 20 ods. 3 písm. a) sa slovo „priznaním“ nahrádza slovami „odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní“.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné jednoznačne určiť príjmy, ktoré vstupujú do vymeriavacích základov tak na platenie poistného preddavkami, ako aj na vykonanie samotného ročného zúčtovania. Za vymeriavací základ sa aj naďalej bude považovať príjem zamestnanca zúčtovaný na výplatu.

V § 20 ods. 5 sa vypúšťa slovo „vyplatený“ a za slová „príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3“ sa vkladajú slová „zúčtovaný na výplatu“.

Zosúladenie pojmov

V súvislosti so zmenami v konaní v zmysle daňového poriadku sa zosúlaďujú pojmy používané v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o pojmy spojené s vyrubovacím konaním, ktoré môže ovplyvniť povinnosti a práva v sociálnom poistení, napr. ak rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane má vplyv na vznik a zánik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, výšku poskytovaného dôchodku, výšku aktuálnej odvodovej povinnosti.

V § 21 ods. 3 sa slová „dodatočného platobného výmeru vydaného“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní“, slovo „predložené“ sa nahrádza slovom „podané“ a slová „dodatočný platobný výmer“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutie vo vyrubovacom konaní“.

V § 78 odsek 2 znie:

„(2) Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého už bola určená dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

1. poberateľ dávky podal dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní správcom dane, alebo
2. poberateľ dávky doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.“.

V § 142 ods. 6 sa slová „dodatočného platobného výmeru vydaného“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní“, slovo „predložení“ sa nahrádza slovom „podaní“ a slová „dodatočného platobného výmeru“ sa nahrádzajú slovami „rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane“.

V § 233 ods. 6 písmeno c) znie:

„c) zmenu základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá vyplynula z právoplatného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo z dodatočného daňového priznania fyzickej osoby uvedenej v písmene b) a zmenu výšky zaplateného poistného na povinné verejné zdravotné poistenie do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní správcom dane alebo od podania dodatočného daňového priznania správcovi dane.“.

Nárok na nemocenskú dávku

Jednou z podmienok nároku na nemocenskú dávku samostatne zárobkovo činnej osoby je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj na účely zvýšenia sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania, ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom. Nárok na zvýšenie nemocenskej dávky vznikne, ak poistenec zaplatí nedoplatok v lehote do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania .

Za § 31 sa vkladá § 31a, ktorý vrátane nadpisu znie:

§ 31a

Podmienka nároku na zvýšenie sumy nemocenskej dávky povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného preddavkami

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na zvýšenie sumy nemocenskej dávky po vykonaní ročného zúčtovania poistného plateného preddavkami (ďalej len „ročné zúčtovanie“), ktorého výsledkom je nedoplatok na poistnom, ak zaplatí nedoplatok na poistnom v lehote podľa § 147c.“.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

V  § 54 ide o legislatívno-technickú zmenu, ktorá súvisí s vypustením zamestnancov z § 140 o vylúčení povinnosti platiť poistné. Uvedeným sa z rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu, z ktorého sa vymeria suma dávky, vylučujú zákonom ustanovené obdobia, v ktorých zamestnanec nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie, čím sa zabezpečí, aby suma dávky zodpovedala objektívnemu príjmu poistenca, ktorý má nahradiť.

V § 54 odsek 10 znie:

„(10) Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučuje

1. obdobie, počas ktorého
2. zamestnanec má nárok na výplatu materského, rehabilitačného, rekvalifikačného,
3. zamestnanec čerpá materskú dovolenku bez nároku na výplatu materského,
4. zamestnanec je uznaný za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
5. trvá potreba osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) zamestnancom, do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti,
6. zamestnanec má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
7. obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie,
8. obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia.“.

Opätovné určenie denného vymeriavacieho základu

Ak bola suma nemocenskej dávky a dávky v nezamestnanosti určená z vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov pred vykonaním ročného zúčtovania na účely úpravy sumy týchto dávok po vykonaní ročného zúčtovania je potrebné ustanoviť opätovné určenie denného vymeriavacieho základu, ktoré zabezpečí proporcionálne zohľadnenie zmeny (zvýšenie /zníženie) vymeriavacieho základu/vymeriavacích základov po vykonaní ročného zúčtovania.

Vo vzťahu k dôchodkovým dávkam sa upravuje spôsob určenia vymeriavacích základov na účely určenia sumy  starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po splnení podmienok nároku na dôchodok, ak zamestnanec neplatil v tomto období poistné preddavkami z dôvodu dosiahnutia sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

Paragraf 55 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak výška nemocenskej dávky bola určená z vymeriavacích základov na platenie poistného preddavkami, súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie preddavkami v rozhodujúcom období alebo jeho časti v príslušnom zúčtovacom období sa na základe právoplatného rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania upraví tak, že vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné na nemocenské poistenie sa vynásobí dávkovým koeficientom. Dávkový koeficient sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie preddavkami v rozhodujúcom období alebo jeho časti v príslušnom zúčtovacom období a vymeriavacieho základu, z ktorého bolo v príslušnom zúčtovacom období zaplatené poistné na nemocenské poistenie preddavkami; dávkový koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky sa novo určí zo súčtu vymeriavacích základov určených podľa prvej vety.“

Paragraf 78 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

„(3) Ak poistenec nie je povinný platiť poistné na dôchodkové poistenie preddavkami za obdobie dôchodkového poistenia získané v zúčtovacom období po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku z dôvodu dosiahnutia maximálneho ročného vymeriavacieho základu, na určenie sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku sa úhrn vymeriavacích základov zo zárobkovej činnosti, z ktorých bolo v zúčtovacom období zaplatené poistné na dôchodkové poistenie preddavkami, určí na deň trvania dôchodkového poistenia v zúčtovacom období; to platí aj vtedy, ak vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti je upravený na základe právoplatného rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.“.

Paragraf 108 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Ak výška dávky v nezamestnanosti bola určená z vymeriavacích základov na  platenie poistného preddavkami, súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti preddavkami v rozhodujúcom období alebo jeho časti v príslušnom zúčtovacom období sa na základe právoplatného rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania upraví tak, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých má byť zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti za zúčtovacie obdobie sa vynásobí dávkovým koeficientom. Dávkový koeficient sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti preddavkami v rozhodujúcom období alebo jeho časti v príslušnom  zúčtovacom období  a súčtu vymeriavacích základov, z ktorých bolo v príslušnom zúčtovacom období zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti preddavkami; dávkový koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa novo určí  zo súčtu vymeriavacích základov určených podľa prvej vety.“.

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

Zamestnancom v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, v ktorom si uplatňujú OOP a ktorí sú z toho dôvodu dôchodkovo poistení, sa umožňuje poberanie predčasného starobného dôchodku  a výkonu zárobkovej činnosti v tomto právnom vzťahu za zákonom ustanovených podmienok. Z uvedených dôvodov je takýto zamestnanec vyňatý z okruhu zamestnancov, ktorým nárok na výplatu predčasného  starobného dôchodku nevzniká.

V § 67 odsek 4 znie:

„(4) Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je

1. povinne dôchodkovo poistený ako
   1. zamestnanec okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a,
   2. samostatne zárobkovo činná osoba,
2. fyzická osoba uvedená v 4 ods. 1 písm. d).“.

Podobne ako v § 19 ods. 3 vzhľadom na prax účinky priznania dôchodkovej dávky na platenie poistného na invalidné poistenie nastanú vydaním rozhodnutia o priznaní ustanovenej dôchodkovej dávky. V § 128 ods. 4 prvej vete sa slová „poistený po“ nahrádzajú slovami „poistený, odo dňa vydania rozhodnutia o“.

Povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania poistného sa ustanovuje povinnosť platiť poistné na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami (ďalej len „preddavky na poistnom“) pre zamestnanca, zamestnávateľa a povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu. Platenie poistného v súčasnej podobe bude naďalej zachované

• na úrazové poistenie a garančné poistenie, ktoré sú poisteniami zamestnávateľa. Poistné na úrazové poistenie sa platí zo skutočného príjmu neobmedzeného maximálnym vymeriavacím základom, preto nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením. Garančné poistenie je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa a uspokojujú sa z neho nielen nároky zamestnanca, ale uhrádzajú sa z neho aj odmeny a výdavky predbežného správcu a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie nezaplatené zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za jeho zamestnanca. Z tohto pohľadu je garančné poistenie neporovnateľné s nemocenským, dôchodkovým poistením a poistením v nezamestnanosti, ktoré slúžia výlučne na úhradu dávok. V zmysle uvedeného nie je opodstatnené zavedenie ročného zúčtovania nad týmto poistením.
• pre dobrovoľne poistenú osobu, štát a Sociálnu poisťovňu.

Z dôvodu, že preddavky na poistnom sú formou poistného bude sa pre ne uplatňovať rovnaký režim, a teda, kde zákon používa pojem poistné, majú sa na mysli aj preddavky na poistnom. Používanie pojmu preddavky na poistnom sa viaže výlučne k tým druhom poistenia, nad ktorými sa vykonáva ročné zúčtovanie.

Paragraf 128 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

„(12) Zamestnanec, zamestnávateľ a povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platia poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity preddavkami, ktoré sa zúčtovávajú v ročnom zúčtovaní.“.

Vymeriavací základ na platenie preddavkov na dôchodkové poistenie dohodára s OOP aj jeho zamestnávateľa (aj na platenie preddavkov poistného do rezervného fondu solidarity), bude rozdiel medzi jeho príjmom za daný mesiac relevantným na určenie vymeriavacieho základu a sumou OOP (platí pre prípady, ak príjem dohodára s OOP za kalendárny mesiac bude vyšší ako 200 eur; ak má dohodár za kalendárny mesiac príjem nižší ako 200 eur, vymeriavací základ dohodára a jeho zamestnávateľa bude 0 eur).

V § 138 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Vymeriavací základ zamestnanca v  právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku.“.

V § 138 odseky 5 až 13 znejú:

„(5) Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6) Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia vymeriavací základ zamestnávateľa je

1. vymeriavací základ jeho zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku,
2. príjem fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) z pracovného pomeru alebo zo štátnozamestnaneckého pomeru okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu⁷) alebo podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo tohto družstva.

(7) Vymeriavací základ, z ktorého štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v

1. 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. c) a d), je mesačne vo výške 60 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné,
2. 15 ods. 1 písm. e), g) a h), je mesačne vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

(8) Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. f), je mesačne 1,25-násobku sumy vyplatenej úrazovej renty.

(9) Minimálny mesačný vymeriavací základ je 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý

1. povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné,
2. sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(10) Maximálny mesačný vymeriavací základ je jedna dvanástina maximálneho ročného vymeriavacieho základu

1. na platenie poistného preddavkami povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou,
2. na platenie poistného
3. dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,
4. Sociálnou poisťovňou,
5. za kalendárny rok, za ktorý sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca.

(11) Maximálny ročný vymeriavací základ je 7-násobok všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Maximálny ročný vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o uplatnenú odvodovú odpočítateľnú položku.

(12) Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na

1. nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku za každého jeho zamestnanca je najviac maximálny ročný vymeriavací základ,
2. úrazové poistenie je neobmedzený.

(13) Ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ na platenie poistného podľa odsekov 2, 3,  9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak  dobrovoľné poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140, vymeriavací základ podľa odsekov 4, 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Ak sa poistné na dôchodkové poistenie dodatočne dopláca len za časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ podľa odsekov 9 a 10 sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa poistné dopláca. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.“.

V § 138 sa vypúšťajú odseky 14 až 16. Doterajší odsek 17 sa označuje ako odsek 14.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania je nevyhnutné upraviť zohľadňovanie príjmov zúčtovaných na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca tak, že pre všetky právne vzťahy sa takýto príjem spätne rozpočíta na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Z dôvodu, že študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novozavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu týchto osôb a budú sa naň vzťahovať zásady ako na vymeriavací základ bežného zamestnanca. Výnimkou z tohto režimu je osobitné rozpočítanie príjmu v rozhodujúcom období dohodára s OOP, ktorému bol vyplatený príjem po zániku dôchodkového poistenia. Takémuto dohodárovi zamestnávateľ vymeriavacie základy dosiahnuté v jednotlivých kalendárnych mesiacoch posledného kalendárneho roka trvania dôchodkového poistenia navýši o už uplatnenú OOP v jednotlivých kalendárnych mesiacoch. Takto určený vymeriavací základ navýši aj o pomernú časť príjmu vyplateného po zániku dôchodkového poistenia a novo uplatní OOP, t.j. vymeriavací základ zníži o zodpovedajúcu OOP najviac v sume 200 eur za jednotlivé kalendárne mesiace.

V súvislosti so zmenami pri platení poistného zamestnancami z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania je potrebné zosúladiť rozhodujúce obdobia na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa s rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca a prispôsobiť splatnosť poistného.

V § 139 odsek 1 znie:

„(1) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca   uvedeného v

1. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až d) je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
2. 4 ods. 2 písm. a) je obdobie podľa § 139b ods. 1 písm. b).“.

V § 139 odsek 3 znie:

„(3) Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je

1. rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnanca,
2. za fyzickú osobu uvedenú v § 4 ods. 1 písm. d) na účely úrazového poistenia a garančného poistenia kalendárny mesiac za ktorý jej bol zúčtovaný na výplatu príjem podľa § 138 ods. 6 písm. b).“.

Paragraf 139b a 139c znejú:

§ 139b

(1) Vymeriavací základ zamestnanca uvedeného v

1. 4 ods. 1, ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, a zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) až c), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku,
2. 4 ods. 2 písm. a), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu počas trvania povinného dôchodkového poistenia, je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v kalendárnom roku, v ktorom bol tento príjem zúčtovaný na výplatu,
3. 4 ods. 2 písm. a) a b), ktorému bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 plynúci z ním určenej dohody podľa § 227a zúčtovaný na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia, je rozdiel medzi súčtom vymeriavacieho základu nezníženého o odvodovú odpočítateľnú položku za kalendárny mesiac trvania tohto poistenia a vymeriavacieho základu zisteného z pomernej časti príjmu zúčtovaného na výplatu po zániku povinného dôchodkového poistenia pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku a odvodovou odpočítateľnou položkou,
4. 4 ods. 2 písm. d) je súčet pomernej časti príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaného na výplatu po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 za príslušný kalendárny mesiac.

(2) Na odsek 1 sa § 138 ods. 1, 5, 6, 11, 12 a 14 vzťahujú rovnako.

Z dôvodu problémov vznikajúcich v aplikačnej praxi v súvislosti s platnou právnou úpravou predpisovania poistného v prípade, ak zamestnávateľ nepredloží Sociálnej poisťovni podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, sa ustanovuje postup určenia vymeriavacieho základu zamestnanca. Ide o univerzálny postup, ktorý Sociálna poisťovňa bude uplatňovať tak pri predpisovaní dlžných súm poistného, ktoré malo byť zaplatené preddavkami, ako aj pri určení vymeriavacieho základu pre vykonanie ročného zúčtovania, ak z vykonaného dokazovania nie je možné zistiť skutočný vymeriavací základ ani z iných zdrojov (napr. ani z údajov FR SR).

§ 139c

Ak z vykonaného dokazovania nie je možné určiť vymeriavací základ zamestnanca na predpísanie dlžných súm poistného alebo vymeriavací základ na vykonanie ročného zúčtovania, za vymeriavací základ zamestnanca sa považuje

1. vymeriavací základ zistený z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za kalendárny mesiac
2. predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ,
3. nasledujúci po kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnávateľ nevykázal vymeriavací základ, ak nie je možné uplatniť postup podľa prvého bodu,
4. vymeriavací základ, ktorým je za kalendárny mesiac jedna dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, za ktorý sa predpisuje poistné, ak nie je možné uplatniť postup podľa písmena a).“.

V § 143 odsek 1 znie:

„(1) Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. d), sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. a) a poistné z vymeriavacieho základu podľa § 139a a 139b sú splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.“.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom 

S cieľom eliminovať nepriaznivé dopady výsledkov ročného zúčtovania na hospodárenie či už zamestnancov alebo zamestnávateľov sa vypúšťa súčasná právna úprava vylúčenia povinnosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa platiť poistné, napr. v období, v ktorom bol uznaný za dočasne práceneschopného alebo sa mu poskytovalo materské.  Ak by vymeriavacie základy neboli zohľadnené pri platení preddavkov, museli by sa zohľadniť pri vykonaní ročného zúčtovania (keďže ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté zo zárobkovej činnosti v zúčtovacom období), tak by zamestnancom a zamestnávateľom vznikali nedoplatky na poistnom, čomu sa predíde navrhovanou právnou úpravou. Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného sa zohľadní v plnom rozsahu na určenie výšky dávky. Preto, ak bude zaplatené poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, ak tento vymeriavací základ bude relevantný na určenie sumy dávky, bude poskytnutá aj vyššia dávka.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa ponecháva pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a pre dobrovoľne poistenú osobu. Povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba nebude povinná naďalej platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity pri vzniku a trvaní sociálnej udalosti, ktorou je dočasná pracovná neschopnosť z tohto poistenia najviac v trvaní 52 týždňov a potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti o osoby ustanovené zákonom. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa vylúčenie povinnosti platiť poistné bude viazať na sociálnu udalosť – tehotenstvo a materstvo v ustanovenom období a nie na poskytovanie materského, čím sa dosiahne, že sa pod túto právnu úpravu zahrnú aj osoby, ktoré nemajú nárok na materské. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy samostatne zárobkovo činná osoba v čase starostlivosti o novonarodené dieťa nebude musieť platiť poistné na sociálne poistenie bez ohľadu na nárok na materské. Neplatenie poistného sa v prípadoch podľa § 140 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a zároveň je aj dobrovoľne poistenou osobou na účely dôchodkového poistenia a/alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, viaže na povinné aj na dobrovoľné poistenie súčasne.

Pargraf 140 vrátane nadpisu znie:

 § 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

(1) Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba alebo povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od

1. jej uznania za dočasne práceneschopnú do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
2. začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, alebo ak porodila skôr, odo dňa pôrodu, do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak porodila skôr ako šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, do konca 43. týždňa odo dňa pôrodu, alebo ak je iným poistencom podľa § 49 odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti do priznania rodičovského príspevku, najdlhšie do konca 37. týždňa od prevzatia dieťaťa do starostlivosti,
3. prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do desiateho dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

(2) Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity od vzniku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského do zániku nároku na výplatu nemocenského, ošetrovného alebo materského.“.

 Platenie poistného

Na rozdiel od súčasného právneho stavu platenie preddavkov na poistnom zamestnancom a jeho zamestnávateľom a poistného na garančné poistenie zamestnávateľom sa zastavuje od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo poistné zaplatené z maximálneho ročného vymeriavacieho základu.   Platenie poistného sa zastaví v každom právnom vzťahu osobitne a to do konca príslušného kalendárneho roka alebo do skončenia poistenia, ak poistenie skončilo skôr. Ak vymeriavací základ zamestnanca v niektorom mesiaci zúčtovacieho obdobia prekročí maximálny ročný vymeriavací základ, zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a poistné platené zamestnávateľom na garančné poistenie (okrem poistného na úrazové poistenie) za tento mesiac len z rozdielu medzi maximálnym ročným vymeriavacím základom a úhrnom vymeriavacích základov dosiahnutých v predchádzajúcich mesiacoch zúčtovacieho obdobia. Dôvodom zavedenia tejto úpravy je najmä zamedzenie vzniku preplatkov na poistnom v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania.

V § 142 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré znejú:

„(2) Zamestnanec a zamestnávateľ neplatia poistné preddavkami od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn vymeriavacích základov zamestnanca za predchádzajúce obdobie poistenia v zúčtovacom období u tohto zamestnávateľa dosiahol sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, a to do konca tohto zúčtovacieho obdobia. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zisťuje pre každý právny vzťah samostatne.

(3) Zamestnávateľ neplatí poistné na garančné poistenie od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom úhrn vymeriavacích základov zamestnanca neznížených o odvodovú odpočítateľnú položku a príjmov podľa § 138 ods. 6 písm. b) za predchádzajúce obdobie  príslušného kalendárneho roka u tohto zamestnávateľa dosiahol sumu maximálneho ročného vymeriavacieho základu, a to do konca príslušného kalendárneho roka. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov k tomu istému zamestnávateľovi, dosiahnutie sumy maximálneho ročného vymeriavacieho základu sa zisťuje pre každý právny vzťah samostatne. Príslušný kalendárny rok je rok, za ktorý sa platí poistné na garančné poistenie.“.

Doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 11. 

Vrátenie poistného

Z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť Sociálnej poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu z viacerých súbežných zamestnaní. Prípadné preplatky na poistnom budú predmetom ročného zúčtovania.

V súvislosti s vypustením odseku 2 je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu.

Rovnako ako pri preplatku v § 147e sa zavádza hraničná suma na vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

Ak preplatok na poistnom nedosiahne sumu 5 eur, Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia preplatok nevráti. Použije ho však na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.

Preplatok na preddavku na poistnom za zúčtovacie obdobie Sociálna poisťovňa na základe vlastného zistenia (bez ohľadu na výšku sumy preplatku) priebežne nevracia. Použije ho až pri vykonaní ročného zúčtovania. Pred vykonaním ročného zúčtovania ho použije len na zápočet pohľadávky (ak existuje) voči odvádzateľovi.

Sociálna poisťovňa vráti preplatok na poistnom alebo na preddavku na poistnom a to aj v sume nižšej ako 5 eur vždy na písomnú žiadosť odvádzateľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.

Paragraf 145 vrátane nadpisu znie:

 § 145

Vrátenie poistného

(1) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od

1. zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou, ak suma poistného zaplateného bez právneho dôvodu je v úhrne 5 eur a viac,
2. doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2) Poistné platené preddavkami zaplatené za zúčtovacie obdobie vo vyššej sume sa na účely vrátenia poistného Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a) nepovažuje do vykonania ročného zúčtovania za poistné zaplatené bez právneho dôvodu.

(3) Právo na vrátenie poistného sa premlčí uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odseku 1 pripísaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4) Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, poistné zaplatené bez právneho dôvodu v úhrne v sume nižšej ako 5 eur a poistné platené preddavkami zaplatené za zúčtovacie obdobie vo vyššej sume, sa použije na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči jej právnemu nástupcovi.“.

Ročné zúčtovanie v sociálnom poistení

Zavádzajú sa ustanovenia, ktorými sa zavádza právna úprava ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Ustanovujú sa základné zásady ročného zúčtovania, jednotlivých postupov pri ročnom zúčtovaní a pri zisťovaní výsledku ročného zúčtovania, ktorým môže byť preplatok, nedoplatok alebo vyrovnaná bilancia.

Je predpoklad, že pri zachovaní stanovených zásad bude výsledkom ročného zúčtovania iná ako vyrovnaná bilancia najmä v prípadoch samostatne zárobkovo činných osôb, pri súbehu viacerých zárobkových činností, pri prekročení maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu a pri uplatnení OOP študentmi – dohodármi, dôchodcami – dohodármi.

Ročné zúčtovanie vykonáva Sociálna poisťovňa do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie a v prípade, že platiteľ poistného má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, tak do 31. októbra tohto roka. Lehota sa navrhuje rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia, a to z dôvodu rešpektovania lehôt na podanie daňových priznaní daňovými subjektmi, ktoré sú nevyhnutným podkladom na vykonanie ročného zúčtovania.

Platenie poistného preddavkami aj zhromažďovanie údajov na účely ročného zúčtovania predpokladá priebežné kontrolovanie plnenia povinností odvádzateľmi Sociálnou poisťovňou už v zúčtovacom období. Pôjde najmä o logické kontroly predložených údajov, predložených výkazov, identifikáciu a spracovanie platieb preddavkov. V prípade zistenia nedostatkov je žiaduce, aby Sociálna poisťovňa zvolila také postupy, ktoré budú smerovať k ich odstráneniu pred vykonaním ročného zúčtovania.

V zmysle zásady, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bude môcť predpisovať v rámci zúčtovacieho obdobia preddavky na poistnom, je nevyhnutné zabezpečiť rešpektovanie právoplatných rozhodnutí, ktorými boli preddavky predpísané a aj právoplatných rozhodnutí, ktorými boli povolené splátky dlžných súm preddavkov na poistnom (ak je v čase vykonania ročného zúčtovania aktuálne dodržiavaný), na účely vykonania ročného zúčtovania. Z uvedeného dôvodu sa bude prihliadať pri ročnom zúčtovaní na takéto poistné ako na zaplatené. Bez takéhoto postupu by bolo ročné zúčtovanie v zásade nevykonateľné. Záväzky z uvedených rozhodnutí aktuálne aj pri vykonaní ročného zúčtovania budú predmetom zápočtu v rámci ročného zúčtovania. Naopak, pri rozhodnutiach o preddavkoch na poistnom alebo o povolení splátok preddavkov na poistnom, ktoré nenadobudli právoplatnosť do vykonania ročného zúčtovania, sa navrhuje konanie zastaviť, teda zohľadniť dlžné sumy pri vykonaní ročného zúčtovania.

Na účely ročného zúčtovania zamestnanca sa budú považovať preddavky, ktoré je povinný za zamestnanca odvádzať zamestnávateľ, za zaplatené. Neodvedené preddavky zamestnávateľom budú predmetom ročného zúčtovania zamestnávateľa.

Ročné zúčtovanie

§ 147a

(1) Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie za zúčtovacie obdobie do

30. septembra,
31. októbra, ak má platiteľ poistného za zúčtovacie obdobie predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu.

(2) Zúčtovacie obdobie je kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonáva.

(3) Na účely vykonania ročného zúčtovania sa pohľadávka na poistnom platenom preddavkami, ktorá vznikla za zúčtovacie obdobie a je vykázaná ku dňu vykonania ročného zúčtovania na základe právoplatného rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného alebo na základe právoplatného rozhodnutia o povolení splátok dlžných súm poistného, považuje za uspokojenú. Ak zamestnávateľ v zúčtovacom období nesplnil povinnosť odvádzať poistné platené preddavkami, na účely vykonania ročného zúčtovania jeho zamestnanca sa táto povinnosť považuje za splnenú.

§ 194 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

„(5) Konanie o povolení splátok dlžných súm poistného plateného preddavkami alebo o predpísaní dlžného poistného plateného preddavkami, ktoré ku dňu vykonania ročného zúčtovania nie je právoplatne skončené, sa zastaví.“.

V § 231 ods. 1 písm. f) druhom bode sa za slovo „mesiac“ vkladajú slová „zúčtovacieho obdobia“.

Výsledok ročného zúčtovania vznikne porovnaním vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami a vymeriavacích základov zistených pri ročnom zúčtovaní z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa k dispozícii ku dňu vykonania ročného zúčtovania pri rešpektovaní maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

Ročné zúčtovanie pre poistencov, ktorí vykonávajú viacero zárobkových činností, sa navrhuje vykonávať najprv čiastkovo za každý poistný vzťah a až následne za súbeh poistných vzťahov. Dôvodom sú najmä rozdielny rozsah poistenia už u zamestnancov (kombinácia nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v závislosti od charakteru právneho vzťahu, pravidelnosti odmeňovania), rozdielne sadzby poistného a uplatňovanie výnimiek z platenia poistného v jednotlivých právnych vzťahoch. Ak by sa takto nepostupovalo, tak by nebolo možné určiť správnu výšku preplatku alebo nedoplatku.

Pri zisťovaní čiastkového vymeriavacieho základu sa porovná úhrn vymeriavacích základov vykázaných na platenie poistného preddavkami z daného poistného vzťahu v zúčtovacom období s úhrnom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní najviac však do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu. V prípade dohodárov s OOP sa tento vymeriavací základ ešte zníži o sumu OOP pričom sa douplatňuje OOP, podľa postupov uvedených pri ustanoveniach týkajúcich sa OOP, v zásade až do sumy 12 násobku OOP s výnimkou dohodárov, ktorí s takýmto postupom prejavili nesúhlas. Výsledkom porovnania vymeriavacích základov bude vymeriavací základ na určenie preplatku na poistnom, resp. nedoplatku na poistnom, z ktorého sa určí čiastkový preplatok/nedoplatok na poistnom daného poistenca s použitím sadzieb platných pre daný poistný vzťah (preplatok, resp. nedoplatok sa vyčísľuje zvlášť za každý základný fond do ktorého poistenec prispieva: základný fond nemocenského poistenia, základný fond starobného poistenia, základný fond invalidného poistenia, základný fond poistenia v nezamestnanosti a v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby aj rezervný fond solidarity).

Následne sa porovná súčet vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky zo všetkých poistných vzťahov v zúčtovacom období so súčtom vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní z jednotlivých poistných vzťahov. Súčet vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní sa obmedzí maximálnym ročným vymeriavacím základom/pomerným maximálnym ročným vymeriavacím základom. Výsledkom tohto porovnania bude vymeriavací základ preplatku, nedoplatku alebo nulová bilancia. Ak je výsledkom vymeriavací základ preplatku, za účelom jeho prerozdelenia na jednotlivé poistné vzťahy poistenca sa ustanovuje tzv. preplatkový koeficient. Prostredníctvom tohto koeficientu sa určia podiely čiastkových vymeriavacích základov zistených Sociálnou poisťovňou pri ročnom zúčtovaní, z ktorých mali byť odvedené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov  na súčte vymeriavacích základov, z ktorých boli zaplatené preddavky z jednotlivých poistných vzťahov. Zistenými podielmi sa vymeriavací základ preplatku rozdelí medzi jednotlivé poistné vzťahy. Týmto krokom získame vymeriavací základ preplatku v jednotlivých poistných vzťahoch poistenca v rámci súbehu. Z týchto vymeriavacích základov použitím príslušných sadzieb poistného (vo vzťahu k jednotlivým základným fondom do ktorých poistenec platil poistné z jednotlivých poistných vzťahov) sa určí preplatok poistného.

V poslednom kroku sa vykoná započítanie preplatkov s nedoplatkami poistného z jednotlivých poistných vzťahov. Celkovým výsledkom vykonaného ročného zúčtovania nad poistencom, ktorý vykonáva viacero zárobkových činností je preplatok, resp. nedoplatok na poistnom.

Aj po zavedení ročného zúčtovania sa navrhuje  zachovať zásadu, v zmysle ktorej zamestnávateľ platí poistné za svojho zamestnanca vždy až do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu/pomerného maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

Zosúlaďuje sa určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa na účely vykonania ročného zúčtovania s vymeriavacím základom každého jeho zamestnanca zisteného Sociálnou poisťovňou na účely vykonania ročného zúčtovania.

Na účely ročného zúčtovania zohľadňuje obdobie trvania poistenia, ako aj obdobia, v ktorých je vylúčená povinnosť platiť poistné pri stanovení maximálneho ročného vymeriavacieho základu. Cieľom je reálne určiť (znížiť) maximálny ročný vymeriavací základ pri ročnom zúčtovaní tak, aby zodpovedal obdobiu, v ktorom trvala povinnosť platiť poistné (pomerný maximálny ročný vymeriavací základ), keďže v zúčtovacom období sa navrhuje platiť preddavky na poistnom z každého poistného vzťahu do výšky maximálneho ročného vymeriavacieho základu bez ohľadu na obdobie poistenia. Maximálny ročný vymeriavací základ sa pomerne zníži v prípadoch, ak poistenie netrvalo celý kalendárny rok a pre samostatne zárobkovo činnú osobu aj v prípadoch, keď má vylúčenú povinnosť platiť poistné,

Z dôvodu, že sa ročné zúčtovanie nebude vykonávať v garančnom poistení, nebude možné uplatňovať pomerný maximálny ročný vymeriavací základ pri platení poistného na toto poistenie. Bude sa naň vzťahovať maximálny ročný vymeriavací základ aj v prípade, že pracovnoprávny vzťah trval kratšie ako rok (napr. trval len mesiac, ale zamestnávateľ zaplatí garančné poistenie z ročného maxima, ak vymeriavací základ jeho zamestnanca je za mesiac rovný alebo vyšší ako ročné maximum).

V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba má v zúčtovacom období príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nepresiahol 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, nie je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov za zúčtovacie obdobie. S cieľom vykonať ročné zúčtovanie aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá z uvedeného dôvodu nepodá daňové priznanie, navrhuje sa, aby jej vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, bol úhrn minimálnych mesačných vymeriavacích základov za obdobie, počas ktorých bola v zúčtovacom období povinne nemocensky a dôchodkovo poistená. Toto isté platí aj pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá podá daňové priznanie v ktoromkoľvek inom štáte ako v Slovenskej republike a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2, napr. z dôvodu, že samostatne zárobkovo činná osoba neoznámila Sociálnej poisťovni výšku príjmov a výdavkov zo samostatnej zárobkovej činnosti.

Možnosť uplatniť si oslobodenie od dane a od platenia poistného na povinné sociálne poistenie v prípade vyplatenia peňažného plnenia zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, za zákonom ustanovených podmienok až do sumy 500 eur, sa má vzťahovať aj na viacerých zamestnávateľov jedného zamestnanca. V prípade, ak v zúčtovacom období dôjde k uplatneniu tejto výhody viacerými zamestnávateľmi a v sume vyššej ako je zákonom ustanovená suma, navrhuje sa ustanoviť postup prepočtu oslobodenej sumy na všetkých takýchto zamestnávateľov pri ročnom zúčtovaní.

V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne poskytovať údaje o vymeriavacích základoch, o platení a odvádzaní poistného v prípade poskytovania údajov za obdobie, za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie, bude poskytovať údaje, ktoré vyplynú z ročného zúčtovania

 § 147b 

(1) Výsledkom ročného zúčtovania je

1. preplatok na poistnom, ktorým je suma poistného určená z kladného rozdielu medzi vymeriavacím základom, z ktorého bolo za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné preddavkami, a vymeriavacím základom, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné,
2. nedoplatok na poistnom, ktorým je suma poistného určená zo záporného rozdielu medzi vymeriavacím základom, z ktorého bolo za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné preddavkami, a vymeriavacím základom, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné, alebo
3. vyrovnaná bilancia, ak suma poistného určená z vymeriavacieho základu, z ktorého bolo za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné preddavkami, sa rovná sume poistného určenej z vymeriavacieho základu, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné.

(2) Výsledok ročného zúčtovania poistenca, ktorý je povinný platiť poistné z viacerých zárobkových činností  v zúčtovacom období, sa určí po vzájomnom započítaní výsledkov ročného zúčtovania vykonaných z každej zárobkovej činnosti. Ak úhrn vymeriavacích základov zo všetkých zárobkových činností, z ktorých poistenec podľa prvej vety má za zúčtovacie obdobie zaplatiť poistné, je vyšší ako maximálny ročný vymeriavací základ podľa odseku 7 alebo podľa § 138 ods. 11, vymeriavací základ z každej zárobkovej činnosti, z ktorého poistenec má za zúčtovacie obdobie zaplatiť poistné, sa zníži o sumu určenú ako súčin preplatkového koeficientu a sumy zodpovedajúcej rozdielu medzi úhrnom vymeriavacích základov zo všetkých zárobkových činností, z ktorých poistenec má za zúčtovacie obdobie zaplatiť poistné, a maximálnym ročným vymeriavacím základom podľa odseku 7 alebo podľa § 138 ods. 11. Preplatkový koeficient sa určí ako podiel vymeriavacieho základu z každej zárobkovej činnosti, z ktorého poistenec podľa prvej vety má za zúčtovacie obdobie zaplatiť poistné, a úhrnu vymeriavacích základov zo všetkých zárobkových činností, z ktorých poistenec má za zúčtovacie obdobie zaplatiť poistné; preplatkový koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

(3) Vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné poistencom, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3, je úhrn vymeriavacích základov dosiahnutých v zúčtovacom období, najviac vo výške maximálneho ročného vymeriavacieho základu.

(4) Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 4 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), ktorý si uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku v zúčtovacom období, na účely odseku 3 je úhrn vymeriavacích základov podľa § 138 ods. 1 prvej vety až tretej vety z právneho vzťahu podľa § 4 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) dosiahnutých v zúčtovacom období, najviac vo výške maximálneho ročného vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 11 prvej vety. Vymeriavací základ podľa prvej vety sa znižuje o

1. sumu zodpovedajúcu 12-násobku odvodovej odpočítateľnej položky; ak vymeriavací základ podľa prvej vety je nižší ako suma zodpovedajúca 12-násobku odvodovej odpočítateľnej položky, odvodová odpočítateľná položka je v sume tohto vymeriavacieho základu,
2. úhrn súm odvodovej odpočítateľnej položky, o ktorý bol znížený vymeriavací základ v zúčtovacom období, ak si zamestnanec uplatnil právo podľa § 227b.

(5) Ak si zamestnanec v právnom vzťahu podľa § 4 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) uplatnil v zúčtovacom období odvodovú odpočítateľnú položku v sume nižšej ako v sume odvodovej odpočítateľnej položky podľa odseku 4 písm. a), vymeriavací základ sa zníži postupne o sumu odvodovej odpočítateľnej položky

1. uplatnenú zamestnancom v zúčtovacom období,
2. určenú ako rozdiel medzi sumou odvodovej odpočítateľnej položky podľa odseku 4 písm. a) a sumou odvodovej odpočítateľnej položky podľa písmena a), najviac do sumy vymeriavacieho základu dosiahnutého v právnom vzťahu podľa § 4 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), v ktorom si zamestnanec
3. uplatnil odvodovú odpočítateľnú položku v zúčtovacom období; ak zamestnanec mal v zúčtovacom období najmenej dva takéto právne vzťahy, vymeriavací základ sa zníži o takto určenú sumu odvodovej odpočítateľnej položky v poradí v akom zamestnávatelia podali prihlášku na dôchodkové poistenie zamestnanca,
4. neuplatnil odvodovú odpočítateľnú položku, ak nie možné postupovať podľa prvého bodu; časť vety za bodkočiarkou v prvom bode platí rovnako.

(6) Vymeriavací základ, z ktorého má byť za zúčtovacie obdobie zaplatené poistné zamestnávateľom, je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých má byť zaplatené poistné jeho zamestnancom v zúčtovacom období.

(7) Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti poistenca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť zamestnanca alebo povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, trvalo len časť zúčtovacieho obdobia alebo v zúčtovacom období sú obdobia podľa § 140, maximálny ročný vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Úprava maximálneho ročného vymeriavacieho základu podľa prvej vety sa vzťahuje aj na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity zamestnávateľom zamestnanca podľa prvej vety. Maximálny ročný vymeriavací základ upravený podľa prvej vety pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

(8) Ak nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2 z dôvodu, že nepodala daňové priznanie, platí, že toto priznanie nepodala z dôvodu, že jej príjmy dosiahnuté v zúčtovacom období nepresiahli 50 % nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu,⁷) pokiaľ sa nepreukáže opak. Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa prvej vety na účely odseku 3 je úhrn vymeriavacích základov podľa § 138 ods. 9 písm. a) za kalendárne mesiace zúčtovacieho obdobia, počas ktorých bola povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená; to platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba podá daňové priznanie v inom štáte  a nie je možné určiť vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 2.

(9) Ak bol zamestnancovi v zúčtovacom období zúčtovaný na výplatu príjem, ktorý je oslobodený od dane podľa osobitného predpisu,⁸⁰) viacerými zamestnávateľmi v úhrne v sume vyššej ako ustanovuje osobitný predpis,⁸⁰) vymeriavací základ zamestnanca z každého tohto právneho vzťahu sa na účely ročného zúčtovania pomerne zvýši podľa výšky príjmu zúčtovaného na výplatu.

(10) Sociálna poisťovňa pri poskytovaní údajov za zúčtovacie obdobie za ktoré bolo vykonané ročné zúčtovanie vychádza z ročného zúčtovania.

Z dôvodu, že ročné zúčtovanie je nedávkovým konaním, jeho výsledkom bude rozhodnutie o výsledku ročného zúčtovania, ktoré sa bude doručovať do vlastných rúk.

Zásady nedávkového konania sú už dnes upravené v tretej časti zákona o sociálnom poistení a vzťahujú sa aj na konanie o ročnom zúčtovaní s tým rozdielom, že konanie o ročnom zúčtovaní začne Sociálna poisťovňa z vlastného podnetu. Proti rozhodnutiu o výsledku ročného zúčtovania bude možné použiť riadny a mimoriadny opravný prostriedok (odvolanie a obnova nedávkového konania).

Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku nedoplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, platiteľovi poistného (poistenec, ktorý je zamestnanec a/alebo samostatne zárobkovo činná osoba, a zamestnávateľ) začne plynúť 45 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prípade, ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania, sa navrhuje, aby pred vrátením preplatku z ročného zúčtovania zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe tento znížila o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. doplneného v súlade s článkom II. Ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku na poistnom zo zúčtovacieho obdobia, zníži preplatok o daň až z preplatku, ktorý vznikne po započítaní pohľadávky. Až takto znížený preplatok na poistnom započíta s pohľadávkami, ktoré eviduje voči platiteľovi poistného, ktorým je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto platiteľovi poistného do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dôvodom tejto úpravy je skutočnosť, že sa odbúra administratívna záťaž na strane zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré by inak museli sami za seba daň zadministrovať a zaplatiť. Navrhovaný spôsob zdanenia zrážkovou daňou je obdobný ako po vykonaní ročného zúčtovania na verejné zdravotné poistenie.

Ak Sociálna poisťovňa rozhodne o vzniku preplatku na poistnom po vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľa, prednostne započíta preplatok na poistnom s pohľadávkami, ktoré eviduje voči tejto fyzickej alebo právnickej osobe. Prípadnú zvyšnú sumu preplatku na poistnom vráti tomuto zamestnávateľovi do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňové povinnosti plní zamestnávateľ sám za seba.

Lehota 45 dní na vysporiadanie výsledku ročného zúčtovania je rovnaká, ako je ustanovená v systéme verejného zdravotného poistenia.

Ak výška preplatku alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5,00 eur, povinnosť odviesť nedoplatok alebo vrátiť preplatok na poistnom nevzniká (rovnako ako vo verejnom zdravotnom poistení  a dani z príjmu).

§ 147c

Platiteľ poistného je povinný Sociálnej poisťovni zaplatiť nedoplatok na poistnom najneskôr do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania.

 § 147d

(1) Sociálna poisťovňa zníži preplatok na poistnom o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu,⁷) a ak Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávku podľa § 147a ods. 3, zníži preplatok na poistnom o daň z príjmov vyberanú zrážkou podľa osobitného predpisu⁷) až zo sumy preplatku na poistnom, ktorá je výsledkom zápočtu tejto pohľadávky. Preplatok na poistnom znížený podľa prvej vety použije Sociálna poisťovňa na zápočet inej pohľadávky.

(2) Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť preplatok na poistnom platiteľovi poistného alebo jeho právnemu nástupcovi po vykonaní zápočtu pohľadávky podľa odseku 1 do 45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania. Sociálna poisťovňa uhradí preplatok na účet platiteľa poistného alebo právneho nástupcu platiteľa poistného, alebo poštovou poukážkou, ak účet nemá.

§ 147e

Ak suma preplatku na poistnom alebo nedoplatku na poistnom je nižšia ako 5 eur, povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom alebo povinnosť vrátiť preplatok na poistnom nevzniká.“.

V § 184 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Konanie vo veci ročného zúčtovania sa začína z podnetu pobočky.“.

V § 212 ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:

„d) o výsledku ročného zúčtovania,“.

Doterajšie písmená d) a e) sa označujú ako písmená e) a f).

V § 215 ods. 2 sa slová „ôsmom bode a deviatom bode“ nahrádzajú slovami „ôsmom bode, deviatom bode a dvadsiatom bode“.

Za § 218 sa vkladá § 218a, ktorý znie:

§ 218a

Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213.“.

Z dôvodu, že ročné zúčtovanie sa vykoná aj nad povinnými príspevkami na starobné dôchodkové sporenie, dopĺňa sa rozsah ustanovení zákona o sociálnom poistení, ktoré sa aplikujú aj na povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie o ustanovenia upravujúce ročné zúčtovanie poistného.

V § 152a sa za slová „premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,“ vkladajú slová „ročné zúčtovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených preddavkami,“ a za slovo „platia“ sa vkladajú slová „§ 139c,“.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa zveruje pôsobnosť činností spojených s vykonaním ročného zúčtovania vrátane vydania prvostupňového rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania do pôsobnosti jednotlivých pobočiek Sociálnej poisťovne.

V § 178 ods. 1 sa písmeno  a) dopĺňa dvadsiatym bodom, ktorý znie:

„20. o výsledku ročného zúčtovania,“.

Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov

V nadväznosti na zavedenie preddavkového platenia poistného na sociálne poistenie a ročné zúčtovanie sociálneho poistenia, ktorých implementácia bude spojená s rozsiahlymi zmenami v procesoch súvisiacich s výberom poistného, vrátane príslušných informačných systémov Sociálnej poisťovne a formulárov, prostredníctvom ktorých jej platitelia poistného relevantné údaje zasielajú, sa navrhuje ustanoviť rozšírený účel, na ktorý Sociálna poisťovňa údaje zbiera a rovnako aj okruh údajov, ktoré Sociálna poisťovňa zbiera.

V čase, kedy je stále viac riešení postavených na využití tzv. big data a kedy sa stále viac zdôrazňuje potreba maximalizovať tvorbu politík založených na faktoch (tzv. evidence based policy making) je nevyhnutné, aby boli k dispozícii kvalitné administratívne údaje pre tvorbu a hodnotenie verejných politík. Uvedené údaje pomôžu zásadným spôsobom zlepšiť kvalitu hodnotenia a tvorby rozsiahleho množstva politík (napr. uplatnenie absolventov a kvality vzdelávacieho systému, hodnotenie investičnej pomoci, dopad fiškálnych stimulov na jednotlivé socioekonomické skupiny obyvateľstva a množstvo ďalších).

Údaje sa budú zbierať za všetkých zamestnancov podľa § 4 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, čiže za osoby s pravidelným príjmom aj nepravidelným príjmom, a to v režime zberu povinných údajov. Údaje by mali byť zbierané prostredníctvom úpravy už dnes existujúcich formulárov, ktoré na komunikáciu so zamestnávateľmi Sociálna poisťovňa používa (primárne prostredníctvom Mesačného výkazu poistného a príspevkov a Výkazu poistného a príspevkov, v odôvodnených prípadoch aj prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby). Údaje by mali byť zbierané tak, aby bola dodržaná ich aktuálnosť a zároveň, aby sa minimalizovala administratívna záťaž zamestnávateľa.

V tejto súvislosti sa zavádza povinnosť zamestnávateľov viesť evidenciu údajov zamestnanca na účely hodnotenie vývoja hospodárenia a účinnosti verejných politík a oznamovať ich Sociálnej poisťovni.

V § 170 ods. 1 prvá veta znie: „Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, na plnenie funkcie prístupového bodu podľa § 120 ods. 5 a údaje potrebné na hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a tvorbu a hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných politík (ďalej len „analytické údaje“) vo vlastnom informačnom systéme.“.

V § 231 sa odsek 1 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:

„p) oznámiť Sociálnej poisťovni súčasne s plnením povinnosti podľa písmen b) a f) údaje z evidencie analytických údajov zamestnanca evidovaných v  čase oznámenia.“.

V § 231 ods. 2 sa slová „j) a m) a n)“ nahrádzajú slovami „j), m) až p)“.

V § 231 ods. 3 sa slová „m) a n)“ nahrádzajú slovami „m) až p)“.

Za § 232 sa vkladá § 232a, ktorý vrátane nadpisu znie:

 § 232a

Evidencia analytických údajov zamestnanca

(1) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu analytických údajov zamestnanca od vzniku do zániku

1. dôchodkového poistenia zamestnanca alebo
2. právneho vzťahu fyzickej osoby uvedenej v 4 ods. 1 písm. d).

(2) Evidencia analytických údajov obsahuje

1. číselný kód miesta výkonu práce podľa štatistického číselníka krajov, štatistického číselníka okresov a štatistického číselníka obcí,
2. dohodnutý rozsah pracovného času,
3. počet hodín, ktorý zodpovedá príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, zúčtovanému na výplatu za mesiac,
4. číselný kód dohodnutého druhu vykonávanej práce.

Konanie vo veciach sociálneho poistenia

Predmetom dávkového konania je podľa § 172 ods. 4 rozhodovanie o nároku na dávku, jej sumu a nároku na jej výplatu. Podľa povahy veci,  rozhodovanie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke podľa § 236 a 237  nie je rozhodovaním o nároku na dávku, a preto môže byť len nedávkovým konaním.

V záujme jednoznačnosti definície nedávkového konania, sa ustanovuje, že predmetom nedávkového konania je aj konanie o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť a v tomto zmysle sa predmetné ustanovenie spresňuje, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností možné zmeniť právoplatné rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy pomocou obnovy konania.

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania a povinnosti Sociálnej poisťovne rozhodovať o výsledku ročného zúčtovania je nevyhnutné doplniť okruh nedávkových konaní o rozhodovanie o výsledku ročného zúčtovania.

V § 172 odsek 5 znie:

„(5) Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie¹) v sporných prípadoch, o pokute, o penále, o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť podľa § 236 alebo o povinnosti nahradiť neprávom vyplatenú sumu na dávke  podľa § 237, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,¹) pokuty, penále a ostaných dlžných súm podľa § 237a a o výsledku ročného zúčtovania.“.

Rozhodnutie o povolení splátok

Rovnako ako v prípade povolenia splátok dlžných súm poistného, povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále  sa ustanovuje, že odvolanie nie je prípustné ani  voči rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm , ktoré je fyzická osoba povinná vrátiť Sociálnej poisťovni v zmysle príslušných ustanovení. Povolenie splátok dlžných súm Sociálnou poisťovňou je fakultatívne a preto odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré je navyše v prospech fyzickej osoby, by nemalo svoje rácio.

V § 214 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm podľa § 237a“.

Obnova konania

Možnosť uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku po uplynutí objektívnej lehoty, v súlade s potrebami aplikačnej praxe a s potrebami, ktoré vyplynú v konaní v súvislosti so zavedením ročného zúčtovania, sa dopĺňa o ďalšie opodstatnené situácie.  V praxi nastávajú napr. prípady, že zamestnávateľ zúčtuje na výplatu zamestnancovi príjem po skončení zamestnania aj po niekoľkých rokoch. Považujeme za potrebné zabezpečiť, aby aj takýto príjem vstupoval do vymeriavacieho základu na určenie výšky dávok u tohto zamestnanca. Aby zmena skutočností v takýchto prípadoch ovplyvnila výsledky ročného zúčtovania, aj po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania nielen vo vzťahu k plateniu poistného, ale aj k vymeriavaciemu základu na určenie výšky dávok, sa navrhuje zahrnúť tieto situácie medzi dôvody, z ktorých je možno použiť inštitút obnovy konania nad rámec jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti príslušného rozhodnutia..

V § 222 odsek 4 znie:

„(4) Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia sa obnova povolí alebo nariadi,

1. ak zamestnávateľ pred vykonaním ročného zúčtovania nesplnil povinnosť prihlásenia zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b),
2. ak zamestnávateľ zúčtoval na výplatu príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca alebo
3. na základe rozhodnutia súdu, ktoré má vplyv na právoplatné rozhodnutie vydané v nedávkovom konaní.“.

Z dôvodov, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe sa dopĺňa ustanovenie, v zmysle ktorého aj generálny riaditeľ bude pri povolení alebo nariadení obnovy konania postupovať rovnako ako organizačná zložka Sociálnej poisťovne.

Za § 223 sa vkladá § 223a, ktorý znie:

§ 223a

Na povolenie alebo nariadenie obnovy nedávkového konania generálnym riaditeľom sa použijú ustanovenia § 221 až 223.“.

Evidencia uplatňovaných OOP

Sociálna poisťovňa bude viesť evidenciu uplatňovaných OOP vytváranú najmä na základe Registračného listu FO – prihláška/odhláška. Sociálna poisťovňa bude na základe tejto evidencie sprístupňovať zamestnávateľovi informáciu o nemožnosti uplatnenia OOP, ak je už uplatnená v rovnakom čase pri inej dohode (prednosť má prihláška podaná do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá v porovnaní s inými prihláškami podanými na iné súbežné dohody, na ktoré mohla byť uplatnená OOP, aj keď bola podaná, napr. v predchádzajúcom kalendárnom roku pri vzniku dohody, alebo prvá podaná prihláška po skončení poslednej OOP). V praxi to napríklad znamená, že ak zamestnávateľ oneskorene prihlasuje dohodára s OOP a Sociálna poisťovňa zistí z evidencie uplatňovaných OOP, že si tento dohodár uplatňuje v rovnakom období zúčtovacieho obdobia OOP z inej dohody, informuje o tejto skutočnosti zamestnávateľa s upozornením, že do ukončenia uplatňovania existujúcej OOP sa nemôže v prihlasovanom právnom vzťahu OOP uplatniť s poukázaním na zásadu, v zmysle ktorej si dohodár v rovnakom čase v zúčtovacom období môže uplatniť OOP len z jednej dohody. Odstráni sa dopad nečestného správania dohodára (študenta) na zamestnávateľa, na ktorý poukázala Medzirezortná skupina na najvyššej úrovni pre Doing Business, keď si študent v rovnakom čase uplatnil odvodovú úľavu na dve a viac dohôd. Spôsob sprístupnenia informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti so zavedením evidencie uplatňovaných OOP z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa povinnosť dohodára s OOP predkladať čestné vyhlásenie o neuplatňovaní OOP u viacerých zamestnávateľov v rovnakom čase.

V § 226 ods. 1 písm. e) sa na konci pripájajú tieto slová: „a uplatňovanie odvodovej odpočítateľnej položky“.

V § 226 ods. 1 sa za písmeno n) vkladá nové písmeno o), ktoré znie:

„o) sprístupniť zamestnávateľovi informácie potrebné na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky jeho zamestnancom bezodkladne po doručení prihlášky do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia alebo oznámenia o uplatnení práva podľa § 227a,“.

Doterajšie písmená o) až q) sa označujú ako písmená p) až r).

V § 226 odsek 5 znie:

„(5) Sociálna poisťovňa určí spôsob sprístupnenia

1. informácie o zmenách stavu individuálneho účtu,
2. identifikačného čísla právneho vzťahu zamestnanca,
3. informácií potrebných na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky.“.

Povinnosti Sociálnej poisťovne

Z dôvodu zavedenia ročného zúčtovania sa stanovuje nová lehota na postupovanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v prípade, ak Sociálna poisťovňa vykoná zápočet z preplatku na poistnom, ktorý je výsledkom ročného zúčtovania. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa už má tieto prostriedky na svojom účte v Štátnej pokladnici, lehota sa stanovuje na 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania. 

V § 226 ods. 1 písmeno f) znie:

„f) postúpiť na bežný účet nepriradených platieb príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti

1. príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, do

• desiatich dní od priradenia platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sporiteľovi a do 60 dní od ich priradenia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, najskôr odo dňa splatnosti týchto príspevkov,
• piatich dní od uhradenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia,
• desiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania, ak ide o postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z preplatku na poistnom, z ktorého Sociálna poisťovňa vykonala zápočet podľa § 147b ods. 2  a § 147d,

2. penále podľa 241a do piatich dní od uhradenia penále podľa § 241a zo správneho fondu,“.

Povinnosti zamestnávateľa

Z dôvodu, aby študenti a dôchodcovia – dohodári, ktorí si doteraz uplatňovali odvodovú úľavu s tým, že povinné dôchodkové poistenie im vznikalo a zanikalo v závislosti od dosahovaného príjmu, resp. hranice 200 eur, boli od účinnosti návrhu dôchodkovo poistení od vzniku do zániku dohody, v rámci ktorej si uplatnili novo zavedený inštitút OOP, zanikne potreba osobitne upravovať prihlasovanie a odhlasovanie takýchto zamestnancov do/z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a budú sa na nich vzťahovať zásady ako na prihlasovanie a odhlasovanie bežných zamestnancov.

V § 231 ods. 1 písm. b) prvom bode sa vypúšťajú slová „okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa § 227a,“ a slová „písm. a) až c)“ sa nahrádzajú slovami „písm. a), b) a d)“.

V § 231 ods. 1 písm. b) sa vypúšťajú druhý bod až piaty bod.

Doterajší šiesty bod až deviaty bod sa označujú ako druhý bod až piaty bod.

Ruší sa povinnosť zamestnávateľa oznámiť Sociálnej poisťovni údaje, ktoré už má k dispozícii a údaje nie sú pre výkon sociálneho poistenia v aktuálnom čase potrebné.

Z dôvodu zabezpečenia aktuálnych údajov v evidencii uplatňovaných OOP sa ustanovuje, aby v prípade, ak dohodár má uzatvorené v rovnakom čase viaceré dohody, na ktoré by si mohol uplatniť OOP a zmení dohodu, na ktorú si uplatňuje OOP, boli dotknutí zamestnávatelia povinní oznámiť Sociálnej poisťovni túto skutočnosť. Zamestnávateľ, u ktorého dohodár uplatňovanie OOP končí, oznámi ukončenie uplatňovania OOP a zamestnávateľ, u ktorého si bude dohodár uplatňovať OOP, oznámi začiatok uplatňovania OOP. Rovnaký postup sa bude uplatňovať aj v prípade viacerých dohôd u toho istého zamestnávateľa.

V § 231 ods. 1 písmeno d) znie:

„d)  oznámiť pobočke uplatnenie a ukončenie uplatňovania práva zamestnancom podľa § 227a ods. 1 najneskôr v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom zamestnanec splnil povinnosť podľa § 227a ods. 2,“.

V § 231 odsek 5 znie:

„(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 ústavom na výkon väzby a ústavom na výkon trestu odňatia slobody, ktoré plnia povinnosti zamestnávateľa podľa osobitných predpisov pre fyzickú osobu vo výkone väzby a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, upraví dohoda medzi Sociálnou poisťovňou a ministerstvom spravodlivosti.“.

Povinnosti ďalších právnických osôb

V súvislosti so zavedením preddavkového platenia poistného a ročného zúčtovania sa rozširuje okruh údajov, ktoré je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné oznamovať Sociálnej poisťovni a ktoré  sú mu známe z výkonu jeho činnosti. Predmetom poskytovania sú údaje, ktoré sa viažu k fyzickým osobám, ktoré dosahujú príjem zo závislej činnosti. Ide o aktuálne údaje o príjmoch zamestnancov, o ktorých zamestnávateľ, napr. neposkytuje Sociálnej poisťovni údaje na účely platenia poistného alebo poistného plateného preddavkami ale aj o údaje  za zúčtovacie obdobie na účely vykonania ročného zúčtovania. Finančné riaditeľstvo SR poskytne údaje najskôr 31. mája kalendárneho roka, nakoľko údaje o príjmoch zo závislej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok má spracované až k tomuto dňu.

V § 233 ods. 6 sa vkladá nové písmeno a), ktoré znie:

„a)  na žiadosť Sociálnej poisťovne

1. výšku príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁷) na zistenie správnej sumy poistného,
2. meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak nemá rodné číslo, úhrn príjmov zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu⁷) dosiahnutých v zúčtovacom období u zamestnávateľa najneskôr do 30 dní po doručení žiadosti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, najskôr však 31. mája kalendárneho roka, na účely vykonania ročného zúčtovania podľa § 147a,“.

Doterajšie písmená a) a b) sa označujú ako písmená b) a c).

Penále

V súvislosti so zavedením ročného zúčtovania sa ustanovuje, aby nezaplatenie nedoplatku na poistnom ako výsledku vykonaného ročného zúčtovania v zákonom ustanovenej lehote (45 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výsledku ročného zúčtovania) bolo dôvodom na predpísanie penále Sociálnou poisťovňou. Na účely výpočtu penále sa dopĺňa deň, kedy bola dlžná suma zaplatená ďalším spôsobom, t. j. vykonaním zápočtu. Ďalej sa ustanovuje, aby deň vykonania ročného zúčtovania bol dňom do ktorého Sociálna poisťovňa predpisuje penále fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie platené preddavkami alebo ich odviedli v nižšej sume. Z uvedeného okruhu pohľadávok sú vyňaté tie, ktoré boli pred vykonaním ročného zúčtovania právoplatne predpísané. Pri týchto sa penále predpisuje obvyklým spôsobom a to do dňa uspokojenia [písm. a)] alebo do dňa, ktorý predchádza dňu zániku pohľadávky [písm. c)].

V § 240 odsek 1 znie:

„(1) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,¹) ktorá neodviedla poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedla v nižšej sume, alebo, ktorá nesplnila povinnosť podľa § 147c, Sociálna poisťovňa predpíše penále, ak odsek 2 neustanovuje inak, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie¹) do

1. dňa, v ktorom bola pohľadávka uspokojená
2. poukázaním dlžnej sumy na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici,
3. zaplatením dlžnej sumy v hotovosti,
4. zaplatením dlžnej sumy exekútorovi,
5. vykonaním zápočtu,
6. dňa, v ktorom bolo vykonané ročné zúčtovanie, ak sa penále predpisuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odviesť poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie,¹) ktorá neodviedla za príslušný kalendárny mesiac zúčtovacieho obdobia poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie¹) platené preddavkami alebo ich odviedla v nižšej sume, ak nejde  o pohľadávku, ktorá sa na účely vykonania ročného zúčtovania, považuje za uspokojenú,
7. dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom zanikla pohľadávka podľa § 149 ods. 8 alebo § 151, alebo
8. dňa, v ktorom začala vykonávať kontrolu.“.

Kontrolná činnosť

Z dôvodu aplikačnej praxe, kedy sa v roku môže vyskytnúť situácia, že aj viac ako tri nasledujúce dni po sebe nie sú pracovnými dňami, bola doterajšia lehota nesplniteľná. Preto sa viaže na pracovné dni.

V § 242 ods. 4 sa za slovo „troch“ vkladá slovo „pracovných“.

Z dôvodu problémov, ktoré nastávajú v aplikačnej praxi pri vykonávaní kontroly sa zavádza povinnosť zamestnancom kontrolovaného subjektu a osobám dotknutým kontrolou (napr. štatutárny zástupca zamestnávateľa, externý účtovník zamestnávateľa) preukázať svoju totožnosť zamestnancovi kontroly Sociálnej poisťovne.

Vypúšťa sa povinnosť kontrolovaného subjektu informovať o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky z dôvodu duplicity s právnymi predpismi upravujúcimi zodpovednosť zamestnanca a zamestnávateľa. Z rovnakého dôvodu vypúšťa aj písmeno c) v § 245 ods. 5.

V § 244 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnanci kontrolovaného subjektu a fyzické osoby dotknuté kontrolou sú povinné na požiadanie zamestnanca kontroly pri výkone kontroly preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.“.

V § 244 ods. 4 písm. b) sa vypúšťajú slová „a o vyvodení dôsledkov voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky“.

V § 245 ods. 5 sa vypúšťa písmeno c).

Prechodné ustanovenia

  §  293eg

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022

(1) Fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi a poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti poistné zaplatené bez právneho dôvodu za obdobie do 31. decembra 2021 do 30 dní od

1. zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
2. doručenia písomnej žiadosti tejto fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo jej právneho nástupcu alebo tohto poistenca.

(2) Sociálna poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie prvýkrát v roku 2023 za zúčtovacie obdobie roku 2022.

(3) Ak poistenie zamestnanca vzniklo pred 1. januárom 2022 a trvá aj po 31. decembri 2021 alebo právny vzťah fyzickej osoby uvedenej v § 4 ods. 1 písm. d) vznikol pred 1. januárom 2022 a trvá aj po 31. decembri 2021, zamestnávateľ vedie v evidencii analytických údajov zamestnanca údaje podľa § 232a ods. 2 za obdobie od 1. januára 2022.“.

V zákone nastáva tiež niekoľko ďalších  legislatívno-technických úprav.

Odporúčané ebooky

K téme