Ako bude prebiehať audit a finančná kontrola od roku 2022?

Ministerstvo financií predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite. Návrh zákona vytvára právny základ na vykonávanie administratívnej finančnej kontroly na vzorke, pričom osobitnými predpismi z oblasti poskytovania verejných financií budú ustanovené podrobnosti k výberu vzorky. Mal by sa tak zefektívniť proces výkonu administratívnej finančnej kontroly, nakoľko sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu.

Zefektívnenie výkonu finančnej kontroly zabezpečí aj navrhovaná možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy/návrh čiastkovej správy a správu/čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Podľa súčasnej právnej úpravy sú potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali.

Cieľom návrhu zákona je taktiež upraviť možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Navrhovanou úpravou sa umožní vykonávať administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste inou právnickou osobou, ak tak ustanovia osobitné predpisy. Zároveň sa precizujú niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu s dôrazom na formalizáciu úkonov po skončení finančnej kontroly a auditu.

Účinnosť novely sa navrhuje od 1. 1. 2022.

Úprava pojmov

Rozširuje sa definícia pojmu oprávnená osoba vzhľadom na nové ustanovenia návrhu zákona umožňujúce externalizáciu finančnej kontroly na inú právnickú osobu podľa § 8 ods. 2 (administratívna finančná kontrola) alebo § 9 ods. 4 (finančná kontrola na mieste) návrhu zákona.

Precizuje sa definícia pojmu zamestnanec, pričom zamestnancom sa rozumie tak fyzická osoba v pracovnom pomere ako aj osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a taktiež zamestnanci pracujúci v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Zároveň sa navrhuje doplniť § 12 ods. 1 tak, že jednou z podmienok pre vymenovanie za vnútorného audítora a vládneho audítora je aj jeho štátnozamestnanecký, služobný alebo pracovný pomer. Z uvedeného teda vyplýva, že za vnútorného audítora alebo vládneho audítora nemôže byť vymenovaný zamestnanec pracujúci na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takýmto prístupom má byť zabezpečené kvalitné plnenie všetkých činností súvisiacich s vnútorným auditom a vládnym auditom ako aj ich kontinuita.

Zavádza sa definícia pojmu „podpis“, v zmysle ktorej sa podpisom na účely zákona č. 357/2015 Z. z. rozumie vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Znamená to, že na účely elektronického výkonu finančnej kontroly/resp. auditu sa pri relevantných dokumentoch (napr. návrh správy, správa a záznam) uznáva okrem kvalifikovaného elektronického podpisu, resp. kvalifikovaného elektronického podpisu s mandátnym certifikátom aj forma elektronického podpisu v podobe podpisového záznamu, ktorý však umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila. Uvedené súvisí najmä s dlhodobým trendom elektronizácie verejnej správy, pričom využívanie aj iných podpisových záznamov zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu/audit má napomôcť k zefektívneniu.

Ako podpisový záznam zodpovednej osoby môže byť akceptované aj overenie osoby prostredníctvom informačného systému, ak osoba na prístup využíva osobný prístupový kód, prístupové meno a heslo alebo šifrovací kľúč, pomocou ktorého je možné jednoznačne a preukázateľne identifikovať zodpovednú osobu. Takúto formu elektronického podpisu je možné využiť pri zachovaní podmienky vytvorenia dostatočných materiálno-technických podmienok v prostredí orgánu verejnej správy, a to najmä autenticity, integrity a nepopierateľnosti vykonania finančnej kontroly/auditu. Musí byť teda možné jednoznačné a nespochybniteľné určenie osoby, ktorá finančnú kontrolu/audit vykonala a orgán verejnej správy musí technickými a bezpečnostnými nastaveniami zamedziť zneužitiu prihlasovacích údajov zodpovedného zamestnanca.

Orgán verejnej správy zodpovedá za bezpečnosť a ochranu pred neoprávneným prístupom k spracovávaným a uchovávaným údajom a pred ich zneužitím a stratou a je zodpovedný za pripojenie podpisového záznamu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému takým spôsobom, ktorý zabezpečí jednoznačnú a preukázateľnú identifikáciu zodpovednej osoby.

Pri podpísaní relevantných dokumentov v rámci finančnej kontroly/auditu kvalifikovaným elektronickým podpisom v súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a so zákonom č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov je zabezpečené, že je vždy zachovaná písomná forma. Z dôvodu jednoznačnosti je vhodné vo vnútornom predpise upraviť elektronický výkon finančnej kontroly/auditu. Na účely listinnej podoby relevantných dokumentov sa za podpis považuje stále výlučne vlastnoručný podpis, teda nie je možná náhrada v podobe napr. podpisovej pečiatky.

Finančné riadenie

Orgán verejnej správy je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie. Doterajšia prax ale ukazuje, že mnohé orgány verejnej správy uvedenú povinnosť neplnia, resp. v prípade orgánov verejnej správy, ktorými sú správcovia kapitoly štátneho rozpočtu, sú ako osoby zodpovedné za finančné riadenie určovaní častokrát vnútorní audítori, čo je v priamom rozpore s nezávislým postavením vnútorného audítora.

Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa preto navrhuje doplniť zodpovednosť štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy za zabezpečenie finančného riadenia. Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť štatutárneho orgánu orgánu verejnej správy za zabezpečenie finančného riadenia, tak si tento štatutárny orgán orgánu verejnej správy môže určiť konkrétnu osobu/osoby [napr. v pozícii koordinátora finančného riadenia (uvedené ale neznamená vytvorenie novej pracovnej pozície, ale len špecifikáciu pracovnej úlohy)], resp. organizačný útvar, ktorý bude v rámci orgánu verejnej správy implementovať finančné riadenie. Naďalej taktiež platí, že za vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie systému finančného riadenia nezodpovedá útvar vnútorného auditu, ktorý môže predmetné auditovať a na základe vykonaného overenia navrhovať odporúčania na zlepšenie.

Finančná kontrola

Za účelom zefektívnenia výkonu administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste najmä v oblasti implementácie EŠIF sa návrhom zákona vytvára právny základ pre umožnenie externalizácie ich výkonu, a to prostredníctvom inej právnickej osoby (napr. sprostredkovateľský orgán), ktorá bude považovaná pre účely zákona č. 357/2015 Z. z. za oprávnenú osobu.

Právnická osoba poverená výkonom finančnej kontroly musí disponovať potrebnými odbornými, personálnymi a materiálnymi predpokladmi na zabezpečenie výkonu finančnej kontroly a dosiahnutie jej cieľa. Zodpovednosť za vykonanú finančnú kontrolu naďalej zostáva na orgáne verejnej správy, ktorý právnickú osobu poveril, pričom zmluvne si tieto subjekty bližšie upravia aj postihový regres analogicky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti alebo inej aplikovateľnej právnej normy v závislosti od podmienok konkrétneho prípadu. Zároveň platí, že ak bude v tejto právnickej osobe vykonávané hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly, táto právnická osoba môže byť sankcionovaná.

Ako jeden z atribútov overovania súladu finančnej operácie alebo jej časti sa dopĺňajú aj iné podmienky použitia verejných financií.

Ustanovuje sa možnosť pre orgán verejnej správy overiť základnou finančnou kontrolou súlad finančnej operácie alebo jej časti len s vybranými skutočnosťami, ktoré boli overené v rámci administratívnej finančnej kontroly. Znamená to, že pokiaľ budú administratívnou finančnou kontrolou overené len vybrané skutočnosti, rozsah prislúchajúcej základnej finančnej kontroly môže byť totožný. V zmysle návrhu ustanovenia ide o možnosť, a teda orgán verejnej správy môže aj napriek skutočnosti, že administratívna finančná kontrola bola vykonaná na vzorke, pristúpiť k vykonaniu základnej finančnej kontroly vo vzťahu ku všetkým relevantným skutočnostiam.

Administratívna finančná kontrola

Upravuje sa  inštitút administratívnej finančnej kontroly, najmä z dôvodu jeho zosúladenia s legislatívou Európskej únie.

Naďalej platí, že administratívnu finančnú kontrolu je orgán verejnej správy povinný vykonať vo vzťahu ku každej finančnej operácii alebo jej časti, ak poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom. Administratívna finančná kontrola sa teda vykonáva vo vzťahu ku všetkým finančným operáciám alebo ich častiam, ktoré majú charakter poskytnutia verejných financií, avšak ich overenie bude možné vykonať na vzorke.

Overovať finančnú operáciu alebo jej časť administratívnou finančnou kontrolou na príslušnej vzorke je v zmysle návrhu zákona pre orgány verejnej správy možnosťou, a teda orgán verejnej správy môže naďalej vykonávať administratívnu finančnú kontrolu vo vzťahu ku všetkým relevantným skutočnostiam, pričom uvedené je na jeho zvážení so zohľadnením osobitných právnych predpisov.

Pri určovaní vzorky je podstatným najmä to, aby sa vykonanou administratívnou finančnou kontrolou dosiahli ciele finančnej kontroly, a to najmä dodržanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančnej operácie alebo jej časti. Napriek zavedeniu možnosti vykonať administratívnu finančnú kontrolu na vzorke, zostáva zachovaná zodpovednosť orgánu verejnej správy za finančnú operáciu alebo jej časť ako celok. Vzhľadom na uvedené je potrebné, aby v prípade, ak orgán verejnej správy pri svojej činnosti zistí, že overovanie vybraných skutočností administratívnou finančnou kontrolou nezabezpečuje dosahovanie cieľov finančnej kontroly, vrátane toho, aby finančná operácia bola hospodárna, efektívna, účelná a účinná, musí pristúpiť k prehodnoteniu analýzy rizík.

Z dôvodu preukázateľnosti audit trailu, a to najmä za účelom prípadných „následných“ kontrol/auditov je potrebné uchovávať písomnú dokumentáciu súvisiacou s analýzou rizík, na základe ktorej boli určené skutočnosti.

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje možnosť externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly prostredníctvom inej právnickej osoby, ktorou sa rozumie napr. sprostredkovateľský orgán. U tejto právnickej osoby je predpoklad, že bude spĺňať odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon administratívnej finančnej kontroly, t.j. najmä odborne zameraných zamestnancov, pričom musí byť zachovaná podmienka výkonu tejto kontroly aspoň dvomi zamestnancami inej právnickej osoby (z toho aspoň jedným vedúcim zamestnancom určeným štatutárnym orgánom inej právnickej osoby, alebo prípadne samotným štatutárnym orgánom tejto inej právnickej osoby) za účelom zachovania princípu kontroly „štyroch očí“.

V prípade externalizácie výkonu administratívnej finančnej kontroly zostáva zachovaná povinnosť „pôvodnému“ orgánu verejnej správy vykonať základnú finančnú kontrolu vlastnými personálnymi kapacitami, nakoľko výkon základnej finančnej kontroly nie je možné externalizovať, keďže ide o kontrolu „do vnútra“ orgánu verejnej správy. Pri vykonávaní takejto základnej finančnej kontroly je však možné, aby orgán verejnej správy zohľadnil overenie vykonané inou právnickou osobou v rámci administratívnej finančnej kontroly; uvedeným nie je dotknutá zodpovednosť „pôvodného“ orgánu verejnej správy za realizáciu finančnej operácie alebo jej časti.

Finančná kontrola na mieste

Umožňuje sa vykonať finančnú kontrolu na mieste inou právnickou osobou. Tak ako pri administratívnej finančnej kontrole aj pri finančnej kontrole na mieste sa pod touto právnickou osobou rozumie napr. sprostredkovateľský orgán. Takáto právnická osoba musí spĺňať odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon finančnej kontroly na mieste, t. j. najmä zamestnancov s potrebnými odbornými znalosťami a skúsenosťami. Rovnako platí, že finančnú kontrolu na mieste vykonajú aspoň dvaja zamestnanci inej právnickej osoby (za účelom zachovania princípu kontroly „štyroch očí“), na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom inej právnickej osoby alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom.

Rovnako ako pri výkone administratívnej finančnej kontroly, výkon prislúchajúcej základnej finančnej kontroly nie je možné externalizovať, keďže ide o kontrolu „do vnútra“ orgánu verejnej správy, avšak pri vykonávaní takejto základnej finančnej kontroly je možné, aby orgán verejnej správy zohľadnil overenie vykonané inou právnickou osobou v rámci finančnej kontroly na mieste; uvedeným nie je dotknutá zodpovednosť „pôvodného“ orgánu verejnej správy za finančnú operáciu alebo jej časť.

Audit

Rozširuje sa členstvo vo Výbore pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), a to o zástupcu Národného bezpečnostného úradu, zástupcu Úradu pre dohľad nad výkonom auditu a zástupcu Slovenskej komory audítorov. Pozícia predsedu výboru sa navrhuje zmeniť zo zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) na zástupcu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Nové zloženie výboru má napomôcť nezávislému riešeniu novej kompetencie výboru – vypracovávaniu odporúčaní k výkonu auditu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán.

Rozširujú sa oprávnenia výboru o vypracovávanie odporúčania k výkonu vnútorného auditu pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a k výkonu vládneho auditu pre auditujúci orgán. Výbor sa prostredníctvom svojich nezávislých a odborných členov môže vyjadrovať v nadväznosti na prijaté podania smerované voči dodržiavaniu procesných pravidiel pri výkone auditu oprávnenou osobou k procesnej stránke výkonu auditu formou odporúčaní pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu a auditujúci orgán.

Odborné vzdelávanie

Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. majú vnútorní audítori a vládni audítori povinnosť absolvovať najmenej 20 hodín odborného vzdelávania v každom kalendárnom roku. Novozavedeným ustanovením sa dopĺňa výnimka z tohto rozsahu odborného vzdelávania v prípade, ak nastane krízová situácia alebo mimoriadna situácia, ktorá výrazným spôsobom obmedzí možnosť vnútorných audítorov a vládnych audítorov priebežne absolvovať odborné vzdelávacie aktivity, a tak dosiahnuť požadovaný minimálny rozsah odborného vzdelávania. Navrhuje sa preto uznať pre takéto situácie aj nižší počet absolvovaných hodín odborného vzdelávania.

Zavedenie tejto výnimky vyplynulo i z dôvodu mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky spôsobenej nebezpečnou nákazlivou chorobou COVID-19, počas ktorej boli značne sťažené podmienky pre splnenie odborného vzdelávania podľa § 14 zákona č. 357/2015 Z. z. Ak krízová situácia alebo mimoriadna situácia skončí v rámci kalendárneho roka v prvom polroku, povinnosť absolvovania odborného vzdelávania sa skracuje na 10 hodín; ak skončí v druhom polroku, povinnosť absolvovania odborného vzdelávania sa presúva na nasledovný kalendárny rok, a to v rozsahu 20 hodín. Ak krízová situácia alebo mimoriadna situácia nastane až v priebehu kalendárneho roka, pričom jej trvanie presiahne kalendárny rok, ako splnenie podmienky sa započíta počet absolvovaných hodín, ktorý už vnútorný audítor alebo vládny audítor absolvoval v danom kalendárnom roku (aj keď neabsolvoval žiadnu hodinu odborného vzdelávania).

Základné pravidlá finančnej kontroly a auditu

Novela zákona má napomôcť oprávnenej osobe precizovať rozsah požadovanej dokumentácie tak, aby jej povinná osoba predložila takú dokumentáciu, ktorá je relevantná s ohľadom na dosiahnutie cieľa finančnej kontroly alebo auditu. Uvedeným sa má zamedziť situáciám, kedy povinná osoba predkladala oprávnenej osobe zjavne nesúvisiacu dokumentáciu nad rámec požiadaviek oprávnenej osoby a v nadmernom rozsahu, čím dochádza k nadbytočnej administratívnej záťaži na oboch stranách ako aj s tým súvisiacim procesným prieťahom.

Na základe aplikačnej praxe sa precizuje vrátenie poskytnutých originálov alebo úradne osvedčených kópií dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, ich výpisov, výstupov, vyjadrení, informácií, dokumentov a iných podkladov súvisiacich s administratívnou finančnou kontrolou, finančnou kontrolou na mieste alebo auditom povinnej osobe z časového hľadiska, a to najneskôr pred doručením návrhu správy alebo návrhu čiastkovej správy povinnej osobe, ak boli zistené nedostatky, alebo pri zaslaní správy alebo čiastkovej správy povinnej osobe, ak neboli zistené nedostatky.

Na základe aplikačnej praxe sa ustanovuje univerzálna lehota pre povinnú osobu na zaslanie písomných námietok k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení uvedeným v návrhu čiastkovej správy alebo v návrhu správy. Táto lehota sa na základe podnetov zo strany orgánov verejnej správy ustanovuje na minimálne päť pracovných dní. Z dôvodu napr. časovej tiesne sa povinná osoba s oprávnenou osobou môže dohodnúť aj na kratšej lehote na zaslanie námietok; uvedené je však potrebné vykonať preukázateľným spôsobom.

Formalizuje sa proces po skončení finančnej kontroly/auditu, tzv. follow up. Oprávnená osoba je na základe navrhovaného ustanovenia povinná vypracovať zápis z overenia splnenia prijatých opatrení, ktorý následne zašle povinnej osobe na informáciu. V praxi sa vypracovanie zápisu z overovania splnenia prijatých opatrení vypracovávalo, najmä pri výkone auditu, pričom návrhom zákona sa tento proces formalizuje aj po legislatívnej stránke.

Vzhľadom na aplikačnú prax sa upravuje tiež inštitút oznámenia termínu začatia a cieľa výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu a to tak, že takéto oznámenie je potrebné vykonať najneskôr pri vstupe.  V praxi sa stávalo, že povinné osoby po informovaní oprávnenou osobou o začatí finančnej kontroly na mieste/auditu zámerne prispôsobovali overované skutočnosti.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba precizovať inštitút „prerokovania“ skutočností zistených počas výkonu auditu. Tento inštitút sa návrhom zákona premenuje na oznámenie skutočností zistených počas auditu, nakoľko pomenovanie „prerokovanie“ evokovalo u povinných osôb kontradiktórne konanie, čo je nesprávne pochopenie tohto inštitútu. Jediným kontradiktórnym konaním je písomné námietkové konanie, ktoré nasleduje po doručení návrhu správy povinnej osobe. Oznámenie skutočností zistených počas auditu má predstavovať tzv. wrap up, t. j. záverečné stretnutie audítorskej skupiny so zástupcami povinnej osoby s cieľom informovať ich o najvýznamnejších zisteniach z auditu. Týmto nie je dotknutá skutočnosť, že oprávnená osoba priebežne komunikuje s povinnou osobou tak, aby povinná osoba bola ešte počas výkonu auditu dostatočne priebežne informovaná o zistených skutočnostiach.

Odstraňuje sa tiež nesúlad medzi povinnosťou a oprávnením povinnej osoby. Podľa súčasného znenia § 21 ods. 3 písm. d) zákona č. 357/2015 Z. z. je povinná osoba povinná prijať v lehote určenej oprávnenou osobou opatrenia na nápravu nedostatkov uvedených v čiastkovej správe/správe a odstrániť príčiny ich vzniku, avšak v súčasnej platnej právnej úprave absentuje oprávnenie oprávnenej osoby určiť takúto lehotu ako aj oprávnenie povinnej osoby podať k tejto lehote námietky.

Správa

Za účelom zefektívnenia výkonu finančnej kontroly a auditu sa navrhuje upraviť náležitosť „podpis“ na návrhu správy/návrhu čiastkovej správy a správe/čiastkovej správe. Podľa pôvodnej právnej úpravy bolo potrebné uviesť na tejto dokumentácii podpisy všetkých zamestnancov, ktorí vykonali finančnú kontrolu, resp. audit, pričom bola zavedená výnimka z tejto povinnosti v prípade auditu, ak bola v prípadoch hodných osobitného zreteľa uvedená dokumentácia podpísaná zamestnancom oprávnenej osoby povereným vedením auditu. Táto výnimka sa návrhom zákona rozširuje tak, že umožňuje neuvádzať podpisy všetkých zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak je návrh správy/návrh čiastkovej správy a správa/čiastková správa podpísaná aspoň jedným z týchto zamestnancov orgánu verejnej správy.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa pre účely finančnej kontroly ako aj auditu považujú najmä prípady práceneschopnosti zamestnancov orgánu verejnej správy alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie. V súlade s novozavedeným § 2 písm. t) sa za podpis  považuje vlastnoručný podpis, kvalifikovaný elektronický podpis alebo obdobný preukázateľný podpisový záznam v elektronickej podobe nahrádzajúci vlastnoručný podpis, ktorý umožňuje jednoznačnú preukázateľnú identifikáciu osoby, ktorá podpisový záznam vyhotovila.

Pri elektronickom podpisovaní návrhu správ/návrhu čiastkovej správy a správy/čiastkovej správy musí ale platiť predpoklad, že orgán verejnej správy má dostatočne materiálne zabezpečené podmienky na elektronický výkon finančnej kontroly/auditu, napríklad prostredníctvom príslušných informačných systémoch.

Z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty povinnej osoby sa zavádza povinnosť pre oprávnenú osobu v návrhu správy/návrhu čiastkovej správy a správe/čiastkovej správe spolu s opisom zistených nedostatkov a označenia konkrétnych ustanovení, ktoré boli porušené (pri porušení osobitných predpisov alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú finančné prostriedky zo zahraničia) uvádzať aj ich odôvodnenie. Toto odôvodnenie by malo byť dostatočne detailné tak, aby povinná osoba vedela jednoznačne identifikovať procesy/činnosti, v rámci ktorých boli identifikované nedostatky.

Mlčanlivosť

V praxi sa vyskytujú prípady, v rámci ktorých je potrebné počas vykonávania finančnej kontroly, resp. auditu, spolupracovať s inými orgánmi verejnej správy, napr. Protimonopolným úradom Slovenskej republiky, orgánmi činnými v trestnom konaní, resp. inými relevantnými, najmä správnymi orgánmi. Navrhovaná právna úprava takúto spoluprácu procesne zjednodušuje, a to tak, že povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na prípady výmeny informácií a podkladov na účely spolupráce orgánov verejnej správy pre zabezpečenie riadneho výkonu finančnej kontroly a auditu. Tým sa eliminuje povinnosť získať od štatutárneho orgánu oprávnenej osoby oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti podľa § 27 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z., ktoré má mať z dôvodu zachovania audit trailu písomnú podobu. Výmena informácií však musí vecne súvisieť s predmetom finančnej kontroly, resp. auditu. Pod pojmom „bezodkladne“ sa rozumie časový úsek, v rámci ktorého sa poskytnutím požadovaných informácií nezmarí výkon finančnej kontroly alebo auditu, ale v rámci včasnej spolupráce medzi orgánmi verejnej správy sa uľahčí ich výkon.

Pokuty

Návrhom zákona sa vypúšťa možnosť uložiť pokutu za porušenie povinnosti uvedenej v § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 357/2015 Z. z. v nadväznosti na skúsenosti z aplikačnej praxe.

Do ustanovenia § 28 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa pokuta pre správcu kapitoly štátneho rozpočtu za porušenie povinností uvedených v § 15 ods. 4 a § 16 ods. 1 tohto zákona až do výšky 3 000 eur.

Návrhom zákona sa ustanovuje orgán kompetentný konať o pokute podľa § 28 ods. 1 v prípade, ak administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste vykonala iná právnická osoba podľa § 8 ods. 2 alebo 9 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z.

Prechodným ustanovením sa upravuje, že finančná kontrola a audit začaté a neukončené do 31. decembra 2021 sa dokončia podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2021.

Odporúčané ebooky

K téme