Pre európske právo platí princíp prednosti, čo znamená, že právne záväzné normy EÚ majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Na právne normy vydané EÚ sa naozaj nemôžeme pozerať ako na niečo, čo sa nás netýka. Pre európske právo totiž platí princíp prednosti, čo znamená, že právne záväzné normy EÚ majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyplýva to priamo z práva EÚ, ale aj z článku 7 Ústavy Slovenskej republiky. Okrem prednosti však niektoré normy EÚ charakterizuje aj ich priama či nepriama aplikovateľnosť na právne vzťahy bez potreby ich prevzatia do právneho poriadku členských štátov EÚ.
Únijné právo, ako možno Európske právo tiež označovať, má viacero prameňov. Takzvané primárne právo, ktoré sa dá prirovnať k ústavnému poriadku Európskej únie, tvoria najmä zakladateľské zmluvy ako Zmluva o Európskej únií, Zmluva o fungovaní Európskej únie, alebo Charta základných práv EÚ. Sekundárne právo tvoria predpisy nižšej právnej sily, ktoré určujú každodenné práva a povinnosti občanov EÚ, teda aj slovenských podnikateľov.
Prameňmi sekundárneho práva sú predovšetkým nariadenia a smernice a ďalej rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. V tomto článku sa budeme ďalej venovať iba nariadeniam a smerniciam EÚ, ktoré sa bežného života podnikateľa dotýkajú najviac.
Nariadenia a smernice
Nariadenia sú najvýznamnejšími právnymi aktmi EÚ a ako také sú, v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ, v celom rozsahu priamo záväzné a použiteľné vo všetkých členských štátoch EU. Nariadenia teda ukladajú práva a povinnosti občanom SR bezprostredne, bez toho, aby ich Slovenská republika musela akokoľvek začleniť do vnútroštátneho právneho poriadku. Každý, koho sa nariadenie týka, sa jeho ustanovení môže dovolávať ihneď po tom, ako vstúpi do platnosti. EÚ takto prechádza zdĺhavému a často nesprávnemu premietnutiu svojich cieľov a zámerov do právnych poriadkov jednotlivých členských štátov EÚ.
Smernica je rovnako ako nariadenie záväzná v celom svojom rozsahu pre všetky členské štáty EÚ, ktorým je určená. Je však aplikovateľná až po tom, ako ju konkrétny členský štát EÚ začlení do svojho právneho poriadku. Smernica tak pre členské štáty EÚ vyjadruje len určitý cieľ alebo zámer, pričom konkrétna forma jej implementácie do národného práva je ponechaná na vôli jednotlivých členských štátov EÚ. Z tohto dôvodu, na rozdiel od nariadenia, v prípade smernice neplatí, že by hneď po nadobudnutí platnosti zaväzovala aj jednotlivcov. Z každého pravidla však existujú výnimky.
Keď smernica nie je celkom obyčajná smernica
Obozretný podnikateľ by mal sledovať aj smernice vydávané v oblasti jeho podnikania. Aj napriek skutočnosti, že smernica v zásade nie je priamo záväzná pre jednotlivcov, nižšie uvádzame štyri príklady, kedy sa jej jednotlivec môže priamo dovolať. V jednotlivých prípadoch býva zásadným dôvodom priamej, resp. nepriamej aplikovateľnosti smernice porušenie povinnosti členského štátu EÚ smernicu implementovať (začleniť do svojho právneho poriadku) včas, teda v lehote určenej v smernici, alebo správne, teda v zhode so zámerom, ktorý EÚ prijatím smernice sledovala. Bohužiaľ obe varianty sú bežnou praxou členských štátov EÚ, Slovensko nevynímajúc.
1. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora EU ako aj Ústavného súdu SR sú slovenské súdy povinné vykladať ustanovenia slovenského právneho poriadku tak, aby boli v súlade s právom EÚ. Tento „euro konformný výklad“ má zabezpečiť tzv. nepriamy účinok smerníc EÚ, pri ktorom sa síce jednotlivec znenia smernice dovolávať nemôže, môže ale súd požiadať, aby aplikovaný slovenský predpis vyložil s prihliadnutím na európsku smernicu. Prakticky to znamená, že súd, na základe podnetu účastníka konania, uprednostní taký výklad vnútroštátnej právnej normy, ktorý bude v súlade so zámerom európskej smernice, ktorú slovenský zákonodarca neimplementoval správne alebo vôbec.
2. Ak by euro konformný výklad nebol možný, sú situácie, kedy sa jednotlivci môžu dovolávať európskej smernice pred slovenským súdom priamo. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ je tomu tak v prípade, ak ustanovenia smernice priznávajú jednotlivcom konkrétne právo, resp. ukladajú členskému štátu konkrétnu povinnosť. Stanovenie práva alebo povinnosti v smernici však musí byť bezpodmienečné, dostatočne presné a jasné. Ak členský štát EÚ takúto smernicu neimplementoval správne, resp. v stanovenej lehote, smernici sa priznáva priamy účinok a národný súd môže rozhodnúť priamo podľa jej znenia. Treba však dodať, že jednotlivec sa smernice môže takto dovolávať len voči členskému štátu EÚ, ktorý si svoju povinnosť implementovať smernicu riadne nesplnil. Nie je teda možné takto postupovať v spore s vašim obchodným partnerom.
Ako sa dovolať svojich práv
3. Ak nebude možné aplikovať ani jeden z postupov vyššie, ale je zjavné, že vám bola postupom štátu, ktorý neimplementoval normu európskeho práva, spôsobená škoda, existuje spôsob, ako sa svojich práv dovolať. Zákon č. 514/2003 Zb., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov totiž nesprávne alebo oneskorené prebratie smernice EÚ do slovenského právneho poriadku považuje za nesprávny úradný postup. Ak vám takým postupom štát spôsobil škodu, zákon upravuje spôsob, ako sa dovolať jej náhrady. Zákon v tomto prípade vyžaduje, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody najprv uplatnil žiadosťou na príslušnom ministerstve alebo inom ústrednom orgáne štátnej správy, do ktorého pôsobnosti smernica patrí. V prípade, že po tomto predbežnom prerokovaní vašej žiadosti nárok uspokojený nebude, ste oprávnení sa obrátiť so svojim nárokom na slovenský súd.
4. Aj v prípade, ak vám neimplementovaním smernice do slovenského práva nevznikla jednoznačná škoda alebo sa uhradenia takejto škody dovolávať nechcete, existuje možnosť, ako sa brániť. Každý občan EU môže podať podnet Európskej komisii, aby začala konanie voči členskému štátu, ktorý si povinnosť transponovať smernicu nesplnil, prebratie vykonal nesprávne alebo aj keď ho vykonal, fakticky sa obsahom smernice neriadi. Ak sa Európska komisia v dôsledku vášho podnetu rozhodne konať, môže v konečnom dôsledku zažalovať členský štát pred Súdnym dvorom EÚ pre porušenie povinnosti implementovať normu európskeho práva. Súdny dvor EU pritom môže členskému štátu za neimplementovanie smernice uložiť nemalé pokuty a tým ho donútiť, aby vykonal nápravu.
Európske právo dnes reguluje naozaj veľa oblastí a mnohokrát ani nevieme, že vnútroštátny predpis, ktorým sa riadime, je len odzrkadlením normy vydanej Európskou úniou. Ako však bolo uvedené vyššie, poznať pôvodný európsky prameň úpravy sa vám môže zísť.