Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zlato bolo dlhé roky vnímané najmä ako bezpečná investícia pre časy krízy. Dnes sa však podľa odborníkov mení na strategický nástroj, ktorý ovplyvňuje geopolitika, centrálne banky aj menové súperenie veľmocí. Obchodný riaditeľ spoločnosti IBIS InGold Filip Horáček vysvetľuje, prečo cena zlata nereaguje vždy podľa očakávaní a prečo sa investori k drahým kovom vracajú vo veľkom.
Mnohí investori očakávajú, že keď vo svete rastie napätie, zlato automaticky prudko zdražie. Realita je však podľa Filipa Horáčka oveľa zložitejšia. Do ceny jednej unce zlata obchodovanej v Londýne vstupuje celý reťazec faktorov od cien ropy cez úrokové sadzby až po silu amerického dolára.
„Keď rastie cena ropy, tlačí nahor infláciu. Centrálne banky potom zvyšujú úrokové sadzby a investori presúvajú peniaze do dlhopisov. To posilňuje americký dolár a zlato sa dostáva pod tlak,“ vysvetľuje expert.
Práve silný dolár patrí medzi najdôležitejšie faktory. Zlato a americká mena totiž historicky fungujú v opačnom garde. „Keď dolár posilňuje, zlato zvykne oslabovať. Keď dolár klesá, zlato má priestor rásť,“ hovorí Horáček.
Situáciu komplikuje aj správanie investorov počas veľkých kríz. V období zvýšenej neistoty totiž časť investorov krátkodobo predáva aj zlato – často z dôvodu potreby hotovosti, vyberania ziskov alebo pokrývania strát na iných trhoch. Aj preto môže cena zlata dočasne klesnúť napriek rastúcemu geopolitickému napätiu.
„Na trhu nikdy nepôsobí len jeden faktor. Je to mix pravidiel, ktoré majú v rôznych momentoch inú váhu,“ dodáva.
Zlato sa mení na strategický nástroj
Podľa odborníka sa dnes mení aj samotná úloha zlata vo svetovej ekonomike. Kým kedysi bolo najmä poistkou proti inflácii, dnes ho centrálne banky nakupujú ako strategické aktívum.
„Zlato sa už nestáva len diverzifikátorom portfólia. Začína byť menou a geopolitickým nástrojom,“ ďalej konštatuje Horáček.
Dopyt po zlate podporujú najmä centrálne banky. Tie po roku 2022 výrazne zrýchlili svoje nákupy a podľa analytikov ide o najväčší rast záujmu od druhej svetovej vojny. Dôvodom je neistota vo svetovej ekonomike aj snaha viacerých krajín znižovať závislosť od amerického dolára.
„Štáty aj centrálne banky dnes hľadajú aktívum, ktoré si dokáže udržať dôveru bez ohľadu na politické či menové zmeny. Peniaze je možné vytvárať vo veľkom objeme, zlato však ostáva prirodzene obmedzeným aktívom,“ upozorňuje Horáček.
Aj preto viaceré veľké finančné inštitúcie očakávajú, že význam zlata bude v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. JPMorgan či Bank of America vo svojich prognózach počítajú s tým, že zlato by sa mohlo v najbližších rokoch dostať nad hranicu 6 000 dolárov za uncu. Analytici upozorňujú najmä na pokračujúce nákupy centrálnych bánk, rastúce zadlženie štátov a geopolitickú neistotu, ktoré dopyt po zlate dlhodobo podporujú.
Podľa Horáčka však treba investovanie do zlata vnímať predovšetkým ako dlhodobú súčasť portfólia, nie ako krátkodobú špekuláciu. „Do zlata odporúčame investovať minimálne na päť rokov, ideálne desať až dvadsať rokov. Vtedy dokáže najlepšie plniť svoju stabilizačnú funkciu.“
Veľkú úlohu pritom zohráva aj psychológia investorov. „Keď cena zlata rastie, mnohí nakupujú zo strachu, že zmeškajú príležitosť. Keď naopak príde pokles, často panikária a predávajú. Práve pravidelné investovanie však pomáha emócie eliminovať a budovať pozíciu postupne bez snahy odhadovať krátkodobý vývoj trhu.“
V súčasnosti pritom existujú riešenia, ktoré umožňujú investovať do zlata aj pravidelne a po menších sumách, bez potreby vysokého jednorazového kapitálu. Aj preto môže zlato tvoriť dlhodobý stabilizačný prvok moderného investičného portfólia.
