Daňová kriminalita na Slovensku rastie
Spolu s rozvojom slovenskej ekonomiky narastá aj ekonomická kriminalita, konkrétne daňové úniky, korupcia, sprenevera. Tento druh kriminality rastie najrýchlejšie spomedzi ostatných deliktov. Spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti outsourcingu účtovníctva, spracovania miezd a daňového poradenstva, prináša pohľad slovenských daňových expertov na aktuálnu situáciu. Okrem toho konfrontuje situáciu na Slovensku so susednými krajinami Maďarskom, Českou republikou, Poľskom a Rumunskom.Na základe aktualizovaných štatistík Ministerstva vnútra SR (MV SR), ktoré boli publikované vo februári 2012, ekonomická, a v rámci nej daňová kriminalita, narastá. V roku 2010 bolo na Slovensku zaznamenaných 2 229 činností špecifikovaných ako krátenie daní. Rok na to vykazujú štatistiky až 3 573 daňových deliktov, čo znamená nárast o 60%. Za rok 2011 bol štát daňovou kriminalitou ukrátený o 138 miliónov eur. Pod daňovou kriminalitou rozumieme krátenie daní, poplatkov a podobných povinných platieb voči štátu.
Na Slovensku už dlhodobo vedú daňové delikty v oblasti DPH
Najväčší podiel daňových podvodov sa týka DPH. Nasledujú nálezy v oblasti daní z príjmov právnických osôb a dane z príjmov fyzických osôb.„V oblasti DPH sa najväčšou mierou podieľajú na daňových únikoch tzv. „karuselové“ podvody. Medzi ostatné a rozšírené daňové úniky patria pozmeňovanie účtovníctva, uplatňovanie odpočtu DPH dvakrát z jednej a tej istej faktúry v dvoch odlišných zdaňovacích obdobiach, výmeny faktúr, nepoužívanie ERP, podhodnocovanie cien, z ktorých sa DPH počíta v prospech neplatičov dane a iné,“ uviedol Peter Pašek, Head of advisory Accace.Odhaľovanie daňových podvodov je najmä v kompetencii daňových úradov (v rámci nich aj Kriminálneho úradu finančnej správy), colných úradov a finančného riaditeľstva. Podľa štatistík MV SR, bolo v roku 2011 objasnených 1 927 prípadov krátenia daní. V porovnaní s rokom 2010 sa jednalo o nárast 60%.
Preukazovanie pôvodu majetku je významným preventívnym opatrením
V dôsledku zvyšujúcej sa ekonomickej kriminality boli zavedené viaceré legislatívne nástroje, ktorými sa štát snaží eliminovať narastajúce daňové úniky a korupciu. „Posledným dôležitým krokom v súvislosti s finančnou kriminalitou bolo zavedenie Zákona o preukazovaní pôvodu majetku s účinnosťou od 1.1.2011,“ uviedol Peter Pašek.Zákon o preukazovaní majetku upravuje možnosť prepadnutia majetku v prospech štátu v prípade ak sa preukáže, že hodnota majetku predstavuje 1500-násobok minimálnej mzdy oproti preukázateľným príjmom fyzickej alebo právnickej osoby.„Za problematickú považujeme definíciu výšky rozdielu, ktorý pre rok 2012 činní hodnotu 490 800 eur. Zastávame názor, že je privysoká a nepokrýva možnosť prepadnutia majetku nadobudnutého z nelegálnych príjmov v menšom rozsahu. Rovnako upozorňujeme na zneužívanie predmetného zákona z doterajšej praxe vo forme tzv. „susedského udávania“. Tento zákon je potrebné upraviť pre účely jeho lepšej aplikácie a určite sme za jeho zachovanie, ale v pozmenenej podobe,“ uvádza Peter Pašek.
Ďalšie opatrenia na znižovanie daňovej kriminality
Odborníci spoločnosti Accace odporúčajú ďalšie preventívne opatrenia proti kráteniu daňovej povinnosti v oblasti DPH, ktorá sa momentálne na základe vyjadrení Finančného riaditeľstva SR považuje za najproblematickejšiu oblasť. Mal by sa zaviesť inštitút ručenia za daň odberateľa (ak si ju neodvedie dodávateľ), inštitút zábezpeky na daň, inštitút prenosu daňovej povinnosti na odberateľa v prípade tuzemských dodávok medzi platiteľmi alebo obmedzenie hotovostných platieb.„Vyššie uvedené úpravy už boli dokonca spracované vo forme návrhu novely Zákona o DPH, ktorá mala vstúpiť do platnosti od 1. apríla 2012. Predmetný návrh však podľa našich informácii neprešiel parlamentným výborom,“ uviedol Peter Pašek.
Daňová kriminalita v Maďarsku, Českej republike, Poľsku a Rumunsku
Najčastejším typom daňovej kriminality sú podvody v oblasti DPH. Platí to nielen pre Slovensko, ale aj pre krajiny Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko. S cieľom bojovať účinnejšie proti daňovej kriminalite, boli v Maďarsku v roku 2011 zlúčené viaceré orgány a bol vytvorený jeden finančný úrad.„Bolo by účinné ak by daňová kontrola bola zameraná aj na skutočnú činnosť subjektu a nielen na výkazy a dokumentáciu,“ uvádza Zoltán Kádár, Tax manager Accace Maďarsko.Naopak v Českej republike sa už dlhšie neudiali žiadne zmeny v základných princípoch vzťahujúcich sa k daňovým únikom a najnovšie zmeny sa týkali iba zmien v daňových predpisoch, ktoré sú zamerané na zníženie priestoru pre daňové úniky.„Nemyslím si, že je potrebná nejaká konkrétna zmena. Zásadným krokom je zvýšiť povedomie o daňovej legislatíve a jej trestnoprávnej zodpovednosti zo strany daňových orgánov, polície a justície,“ uviedol Petr Neškrábal, Head of tax Accace Česká republika. V Rumunsku sú nutné viaceré zmeny, vzhľadom k tomu, že systém daňových kontrol je vnímaný ako veľmi nepriateľsky voči firmám. Daňové úniky sú napriek tomu rozsiahle a vyskytujú sa vo veľkej miere pri činnostiach ako nevystavovanie faktúr, neuzatváranie pracovných zmlúv a tým vyhýbanie sa plateniu odvodov a plateniu spotrebných daní, napríklad u cigariet (pašovanie).„Je nutné prispôsobiť ťažkopádne legislatívne predpisy, zvýšiť platy vedúcich zamestnancov, aby sa eliminovalo úplatkárstvo a zmenil sa prístup daňových úradníkov voči spoločnostiam. Finančné úrady by mali byť vnímané ako partner a nie ako policajt,“ uviedol Valentin Tic-Chiliment, Head of tax Accace Rumunsko. V Poľsku sú zavedené veľmi prísne pravidlá a sankcie pri daňových trestných činoch. Boli vytvorené za účelom odradenia z takejto činnosti. Systém daňovej kontroly v Poľsku je rozdelený na viaceré špeciálne oddelenia, ktoré pôsobia obdobne ako agenti tajnej služby.„I napriek tomu, že sú sankcie za daňové delikty vysoké, nevedie to k znižovaniu daňovej kriminality. Mala by byť znížená trestná zodpovednosť. Daňoví úradníci by boli viac ochotní dodržiavať svoje povinnosti a pravidlá,“ uviedol Radomir Graj, Head of tax Accace Poľsko.