Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Pre firmu je sociálny fond daňový výdavok len do výšky stanovenej zákonom, teda najviac do 1,5 % základu. Aké sú pravidlá pre účtovanie sociálneho fondu v jednoduchom a podvojnom účtovníctve, aké je účtovanie čerpania sociálneho fondu alebo ako na účtovanie sociálneho fondu v rozpočtovej organizácii , na to si zodpovieme v nasledujúcom článku.
Fond sa tvorí najneskôr v deň, ktorý je dohodnutý na výplatu mzdy
Sociálny fond má slúžiť na financovanie sociálnej politiky – teda na zlepšenie a skvalitnenie pracovného prostredia k starostlivosti o nich. Každý zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond, aj keď má len jedného zamestnanca. Platí to aj vtedy, ak by bol zamestnaný na kratší pracovný úväzok. Takisto nie je dôležité, či ide o pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, alebo dobu neurčitú.
Naopak v prípade, že zamestnávateľ zamestnáva len „dohodárov“, teda nie je uzatvorená pracovná zmluva, ale len dohoda o výkone práce či pracovnej činnosti, povinnosť tvorenia sociálneho fondu sa na takéhoto zamestnávateľa nevzťahuje. Právne upravuje túto povinnosť zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.
Tvorba fondu
Fond sa podľa spomínaného zákona tvorí z týchto zdrojov:
1. Povinný prídel
Jeho výška je 0,6 % až 1% zo základu. Za základ sa považuje úhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Pozor – nezapočítava sa odmena vyplatená „dohodárovi“, pretože ide o odmenu, nie plat či mzdu.
Prídel do výšky 1 % zo základu môže zamestnávateľ tvoriť len v tom prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil si všetky daňové i odvodové povinnosti. Ak zisk nevytvoril, prípadne nemá zaplatené dane alebo sociálne či zdravotné odvody, môže tvoriť podiel do sociálneho fondu len vo výške 0,6 %. Fond v tejto nižšej sadzbe teda tvorí zamestnávateľ aj v prípade, ak vykázal stratu.
2. Ďalší prídel
Jeho výška je dohodnutá v kolektívnej zmluve či v inom vnútrofiremnom predpise, maximálne je to však 0,5 % zo základu (základ tvorí takisto úhrn hrubých miezd vyplatených zamestnancom).
Takisto tvorí ďalší prídel aj suma potrebná na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť tým zamestnancom, ktorí cestujú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej štatisticky za kalendárny rok dva roky predtým ako sa tvorí fond. Maximálne je to takisto 0,5 % základu.
Pre tvorbu fondu v roku 2014 sa berie to úvahy priemerná mzda z roku 2012, čo bolo 805 eur, 50 % z toho je suma 402,50 eura.
Poznámka: Platí to pre tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzavretú kolektívnu zmluvu, alebo ju majú uzavretú , ale nedohodli sa v nej na tvorení a čerpaní Sociálneho fondu. Ak má zamestnávateľ zamestnancov, ktorí majú nižší príjem ako už spomínaná hranica, stáva sa táto položka „ďalšieho prídelu“ pre zamestnávateľa povinnou. Ak však takýchto zamestnancov nemá, túto časť „ďalšieho prídelu“ nemôže tvoriť vôbec.
3. Ďalšie zdroje
Ide o rôzne dotácie, dary, príspevky či prídely z použiteľného zisku zamestnávateľa. Tu je potrebné spomenúť, čo sa považuje za základ, teda mzdu či plat. Podľa § 118 Zákonníka práce je mzdou peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
To je definícia mzdy v súkromnej sfére, čo sa týka verejnej správy, možno nájsť definície platu a mzdy napríklad v zákone č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, či v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Fond sa tvorí najneskôr v deň, ktorý je dohodnutý na výplatu mzdy. Pre firmu je to daňový výdavok len do výšky stanovenej zákonom, teda najviac do 1,5 % základu. Tvorba sociálneho fondu nad limit je už nedaňový výdavok zamestnávateľa a to platí pre rok 2015 aj 2016.
Čerpanie fondu
Keďže sa tvorí z hrubých miezd zamestnancov, aj čerpanie sa využíva predovšetkým pre nich. Okrem toho však možno tieto prostriedky využiť pre rodinných príslušníkov zamestnancov – manžela, manželku a nezaopatrené deti. Takisto môžu príspevok poberať bývalí zamestnanci, ktorí už poberajú starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.
Sociálny fond treba viesť na zvláštnom účte, kde sa takisto vedie jeho čerpanie.
na stravovanie zamestnancov nad rozsah určených zákonníkom práce,
na dopravu do zamestnania a späť,
na účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
na rekreácie a služby, ktoré využíva zamestnanec na regeneráciu pracovnej sily,
na zdravotnú starostlivosť,
na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
na doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Plnenia poskytované zo sociálneho fondu sa však považujú za príjem zo závislej činnosti zamestnanca. V praxi to znamená, že podliehajú zdaneniu a aj odvodovej povinnosti.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov však určuje aj výnimky, v akých prípadoch čerpania sociálneho fondu nepôjde o zdaniteľný príjem a to: Stravovanie zamestnancov nad rámec Zákonníka práce.
Povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom určuje Zákonník práce, pričom prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, teda 55 % zo 4 eur. Tento príspevok zamestnancovi je od dane i odvodov oslobodený.
Ak zamestnávateľ prispeje na stravné nad rámec Zákonníka práce, zo sociálneho fondu, takisto je táto hodnota oslobodená od platenia dane a aj odvodov. Nesmie ale ísť o priamy finančný príspevok – ten by už podliehal daňovej i odvodovej povinnosti.
Výnimku pri priamom finančnom príspevku na stravovanie majú len zamestnanci, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôžu zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom. Ich finančný príspevok na stravovanie je od dane a odvodov oslobodený.
Od platenia dane a odvodov je takisto oslobodená hodnota nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na pracovisku. Takisto však nesmie ísť o priamy finančný príspevok na nákup nealkoholických nápojov, ktorý by zamestnancovi vyplatili.
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, telovýchovného či športového zariadenia poskytnutého zamestnancom a ich rodinným príslušníkom
Oslobodenie od dane a odvodov sa vzťahuje na používanie vlastných zariadení, ale aj cudzích zariadení – ako príklad – ak zamestnávateľ uzavrie zmluvu s nejakým fitnes centrom či plavárňou, ktoré budú v určité dni využívať jeho zamestnanci. Naopak oslobodenie od dane a odvodov na túto hodnotu sa nevzťahuje v prípadoch, ak zamestnávateľ zakúpi napr. rekreačné poukazy prostredníctvom cestovnej kancelárie, alebo ak si zamestnanec kúpi permanentku do fitnes centra a zamestnávateľ mu ju preplatí. To sa už považuje za príjem zamestnanca, ktorý podlieha zdaneniu i odvodom.
Peňažné pôžičky a úvery – od platenia dane a odvodov sú oslobodené.
A čo čerpanie sociálneho fondu a odvody? Čerpanie prostriedkov zo Sociálneho fondu na ďalšie aktivity podlieha zdaneniu i odvodovej povinnosti, napr.:Doprava do zamestnania a späť – tento príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem, z ktorého sa platia aj odvody.
Sociálna výpomoc
Zamestnávateľ ju môže poskytnúť pri rôznych životných situáciách, napr. dlhodobá choroba, živelné pohromy, príspevok pri narodení dieťaťa, úmrtí rodinného príslušníka a podobne. Takýto príjem podlieha zdaneniu i plateniu odvodov.
Doplnkové dôchodkové sporenie
Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Podlieha tiež zdravotným odvodom, ale neplatia sa z neho odvody do Sociálnej poisťovne.
