Absolventi, ktorí si nenašli prácu, by mali zmeniť taktiku
Absolventi sú často príliš prieberčiví a nároční, čo ich pozíciu na trhu práce zhoršuje. Napríklad, chcú pracovať blízko bydliska, odmietajú robiť na smeny, majú vysoké platové očakávania a podobne.
Absolventi by si mali zvoliť správnu taktiku hľadania zamestnania
Absolventi, ktorí pred prázdninami skončili vysokú školu a doteraz si márne hľadajú zamestnanie, by mali zvážiť zmenu taktiky. „S vysokou pravdepodobnosťou robia niekde chybu a ak svoj prístup nezmenia, môžu byť bez práce dlhý čas. Ak si nenájdu prácu do konca roka, môžu skončiť medzi dlhodobo nezamestnanými,“ hovorí Michaela Andelová z personálno-poradenskej spoločnosti McROY Slovakia.
Absolvent, ktorý má problém nájsť si zamestnanie, by si mal preto položiť nasledujúce otázky:
1. Koľko životopisov a kam som počas prázdnin poslal?
Mnohí absolventi totiž postupujú systémom „pokus-omyl“ a dúfajú, že ak budú reagovať na desiatky či stovky inzerovaných pozícií „niečo z toho vyjsť musí“. A tak sa hlásia aj na pozície, na ktoré objektívne nemajú kvalifikáciu. „Uchádzajú sa napríklad o manažérske miesta, pritom nikdy neviedli žiadnych ľudí. Majú záujem o seniorné pozície, ktoré vyžadujú niekoľkoročnú prax, preceňujú svoje schopnosti,“ vymenúva najčastejšie prešľapy absolventov Michaela Andelová.
Výsledkom potom je, že na väčšinu pohovorov ich ani nepozvú a na tie ostatné sa nestihnú pripraviť. Vhodné je teda reagovať iba na pozície zodpovedajúce svojej kvalifikácii a skúsenostiam. „Lepšie je poslať tri životopisy týždenne než sto. Na druhej strane, poslať jeden za mesiac je málo, pretože ani prílišná prieberčivosť sa nevypláca,“ vysvetľuje Michaela Andelová.
2. Ako som sa pripravoval na pohovory?
Najhoršou odpoveďou na túto otázku je: „nijako“. Spoľahnúť sa na improvizáciu totiž nestačí. Pred pracovným pohovorom si treba naštudovať aspoň základné informácie o danej firme či inštitúcii, poznať jej ciele a hodnoty. Tu pomôže napríklad internet, väčšina relevantných spoločností má tieto informácie na svojom webe v sekcii „O nás“.
Počítať treba aj s tým, že sa personalista bude pýtať klasické otázky typu : „Prečo by sme mali prijať práve vás“, „V čom môžete byť pre našu spoločnosť prínosom“ a podobne. Práve pri týchto otázkach môže uchádzač odprezentovať svoje silné stránky a skutočný záujem o prácu na danej pozícii. Nad týmito otázkami sa oplatí zamyslieť pred každým pohovorom, univerzálne frázy totiž nezvyknú fungovať.
3. Nie som príliš prieberčivý?
Absolventi sú často príliš prieberčiví a nároční, čo ich pozíciu na trhu práce zhoršuje. Napríklad, chcú pracovať blízko bydliska, odmietajú robiť na smeny, majú vysoké platové očakávania a podobne. Ak si ale uchádzač nevie nájsť prácu už niekoľko mesiacov, mal by sa zamyslieť nad tým, či by nemal zo svojich požiadaviek zľaviť a zaujímať sa aj prácu na čiastočný úväzok či absolventskú prax.
Problémom ale môžu byť aj peniaze. „Absolventi si veľmi často pýtajú nástupný plat nad 1 000 eur mesačne, čo je viac než priemerná mzda v hospodárstve. Takú ale väčšina z nich hneď na začiatku dostať nemôže, ak ovšem nejde o absolventov IT odborov. Tým sa ale nezvykne stávať, že by mali s hľadaním si práce problémy, keďže záujem firiem o nich je obrovský,“ vysvetľuje Michaela Andelová.
4. Mám dobre napísaný životopis?
Vážnou prekážkou k prvej práci môže byť aj zle napísaný životopis. Ten by mal byť síce stručný, ale na druhej obsahovať aj všetky relevantné údaje o kvalifikácii: ukončené vzdelanie, jazykové znalosti, získanú prax popri štúdiu, IT zručnosti, certifikáty či rôzne oprávnenia. „Ak absolventa takmer nikto nepozve na pracovný pohovor, problémom môže byť práve životopis. Preto je dobré si ho porovnať so vzorovými životopismi, ktoré sa dajú nájsť na internete, napríklad na pracovných portáloch,“ hovorí Michaela Andelová. Pomôcť môže i porovnanie si životopisu s CV spolužiaka, ktorý si už prácu našiel.
5. Nemal by som sa poobzerať po práci mimo svojho odboru?
Každý absolvent by mal v prvom rade skúsiť získať zamestnanie vo svojom odbore. No ak dlho nedokáže uspieť, mal by skúsiť i inde. Na Slovensku je totiž množstvo odborov, ktoré produkujú priveľa absolventov a tak si nie každý dokáže nájsť uplatnenie v oblasti, ktorú vyštudoval. Týka sa to odborov ako sociálna práca, environmentálny manažment, kulturológia, pedagogika či filozofia. V ich prípade sa oplatí pouvažovať napríklad nad prácou v shared services centrách veľkých spoločností či v administratíve.
Chyby, ktoré slovenskí absolventi robia, sú pomerne bežné aj v zahraničí. S prakticky identickými sa stretávajú aj personalisti v susednom Česku. „Hlásenie sa na pozície, na ktoré nemá absolvent vhodnú kvalifikáciu, nedostatok sebareflexie, zlá príprava či životopis, sú najčastejšími prekážkami k prvej práci u absolventov českých vysokých škôl,“ potvrdzuje Tomáš Surka z personálno-poradenskej spoločnosti McROY Czech. Kto si teda chce hľadať prácu v Česku, môže uspieť práve tým, že sa týmto chybám vyhne.