Aké zmeny na zlepšenie podnikateľského prostredia nastanú od 1. 7. 2024?

Ministerstvo hospodárstva SR do medzirezortného pripomienkového konania predložilo súbor opatrení, ktoré majú tvoriť tretí antibyrokratický balíček na zlepšenie podnikateľského prostredia. Jeho hlavným cieľom je podpora podnikateľského sektora pomocou opatrení, ktoré prispievajú k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže a uľahčovaniu podnikania.

Súčasťou návrhu zákona je zmiernenie limitu počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, pre ktorých môže odborne spôsobilá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu (z pôvodne 1 držiteľa na 3), či prenesenie niektorých informačných povinností z cestovných kancelárií na poskytovateľov ochrany pre prípad úpadku. Ďalej sa navrhuje právna úprava, ktorá odbremení obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pretože sa vypúšťa ich povinnosť disponovať určeným meradlom. Tým sa znížia finančné a administratívne náklady týchto obchodníkov. Navrhuje preradenie dvoch živností (prevádzkovanie cestovnej agentúry a sprievodca cestovného ruchu) z viazaných živností medzi voľné živnosti a taktiež sa liberalizujú požiadavky na dosiahnutú prax v prípade živnosti na prevádzkovanie cestovnej kancelárie. Navrhuje sa tiež vyňatie zosnulých osôb z pôsobnosti zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Zmeny by mali platiť od 1. 7. 2024. Rezort pritom vybral oparenia bez významných vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Zmeny v zákone o živnostenskom podnikaní

V súčasnosti žiadateľom o vydanie živnostenského oprávnenia na prevádzkovanie cestovnej kancelárie zákon kladie požiadavku odlišnej doby praxe v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Predloženým návrhom sa od požiadavky potrebnej dĺžky praxe oslobodzujú absolventi stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia v odbore „cestovný ruch“. Od absolventov jednotlivých odborov štúdia zákon vyžaduje, aby sa na neprimerane dlhú dobu zamestnali v súkromnom sektore, bez ohľadu na to, či  súkromný sektor má dostatok voľných pracovných miest pre záujemcov o získanie potrebnej praxe alebo nie. Ak aj voľné pracovné miesta sú, zamestnávatelia v súkromnom sektore, vedomí si skutočnosti, že práca u nich je kľúčom k získaniu živnostenského oprávnenia, zákonnú požiadavku praxe a svoje postavenie zneužívajú častokrát až do takej miery, že mzdové ohodnotenie znižujú až na najnižšiu zákonom prípustnú úroveň. Kombinácia uvedených faktorov prispieva k tomu, že absolventov štúdia v odbore „cestovný ruch“, ktorí  majú ambíciu samostatne podnikať a jasný podnikateľský plán, na neprimerane dlhú dobu viaže v zamestnaneckom pomere, spomaľuje dynamiku zmien, zhoršuje konkurenčné prostredie, pôsobí na absolventov demotivačne a znižuje chuť podnikať vo vyštudovanom odbore. Požiadavka praxe popri dosiahnutí vzdelania v odbore cestovný ruch navyše ako neželaný vedľajší efekt spochybňuje kvalitu štúdia v danom odbore, keď toto štúdium zákonodarca považuje za natoľko nedostatočné, že požaduje popri ňom ešte niekoľkoročnú prax.

Klient cestovnej kancelárie zároveň zostáva dostatočne chránený pred podnikateľmi, ktorí sú nepoctiví, bez potrebných skúseností alebo jednoducho iba doplatili na neseriózny prístup zmluvných partnerov (hotelov, leteckých spoločností atď.), pretože cestovná kancelária je podľa § 9 ods. 3 zákona č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov povinná uzatvoriť s poskytovateľom ochrany pre prípad úpadku zmluvu zabezpečujúcu ochranu pre prípad úpadku tak, aby sa vzťahovala na všetky zájazdy a spojené služby cestovného ruchu predané počas jej platnosti, pričom nie je rozhodujúce, kedy sa prejavili dôsledky úpadku.

Navrhuje sa tiež vypustenie prevádzkovania cestovnej agentúry a sprievodcu cestovného ruchu spomedzi viazaných živností. Obe uvedené živnosti sa tak stanú voľnými živnosťami, ktoré bude môcť prevádzkovať každý, kto splní všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti uvedené v § 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

K preradeniu činnosti cestovnej agentúry medzi voľné živnosti:

V súčasnosti je prevádzkovanie cestovnej agentúry viazanou živnosťou a zákon pre ňu vyžaduje:

• vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a šesť mesiacov praxe v odbore alebo
• vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vyššie odborné vzdelanie a jeden rok praxe v odbore alebo
• úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie a dva roky praxe v odbore.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o zájazdoch cestovnou agentúrou je obchodník, ktorý v rozsahu predmetu podnikania

1. vytvára kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré nie sú zájazdom, ponúka a predáva ich inej cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre na účel ďalšieho predaja,
2. ponúka a predáva služby cestovného ruchu,
3. sprostredkúva predaj služieb cestovného ruchu pre inú cestovnú kanceláriu, cestovnú agentúru alebo iné osoby, najmä dopravcov alebo prevádzkovateľov ubytovacích zariadení,
4. sprostredkúva predaj zájazdov pre inú cestovnú kanceláriu; zmluva o zájazde sa musí uzatvoriť v mene cestovnej kancelárie, pre ktorú sa zájazd sprostredkúva, a táto zodpovedá za plnenie zmluvy o zájazde,
5. predáva predmety súvisiace s cestovným ruchom.

Z uvedeného vyplýva, že cestovná agentúra je iba predajcom, resp. sprostredkovateľom, a teda nevytvára zájazdy vlastnou činnosťou a nesprostredkováva spojené služby cestovného ruchu. Je teda iba prostredníkom, prípadne predajcom predmetov súvisiacich s cestovným ruchom. Sprostredkovateľské činnosti, resp. kúpa a predaj tovaru patria medzi najčastejšie zriaďované voľné živnosti, a teda nie je dôvod, aby sprostredkovanie služieb cestovnou agentúrou alebo predaj predmetov súvisiacich s cestovným ruchom bol viazanou živnosťou.

K preradeniu činnosti sprievodcu cestovného ruchu medzi voľné živnosti:

V súčasnosti je činnosť sprievodcu cestovného ruchu viazanou živnosťou a zákon pre ňu vyžaduje osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu vydané vzdelávacou inštitúciou akreditovanou Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, konkrétne podľa § 14 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Nie je dôvod, aby bol tento typ poskytovanej služby zaradený medzi viazané živnosti.

Zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike

Zmiernenie imitácie počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike

Navrhuje sa zmena právnej úpravy, ktorá zmierňuje limitáciu počtu držiteľov povolenia na podnikanie v energetike (ďalej len ako „držiteľ povolenia“), pre ktorých môže odborne spôsobilá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu. V zmysle navrhovanej právnej úpravy môže zodpovedný zástupca vykonávať túto funkciu pre troch držiteľov povolenia. Navrhovanou zmenou sa zjednoduší prístup k získaniu povolenia na podnikanie v energetike, čím sa podporí záujem subjektov o prístup na tento trh a hospodárska súťaž v tomto sektore ako taká.

Zákon v súčasnosti vyžaduje ako podmienku pre získanie povolenia na podnikanie v energetike (v prípade právnickej osoby) určenie osoby zodpovedného zástupu. Zodpovedný zástupca je fyzická osoba, ktorá zodpovedá za odborné vykonávanie povolenej činnosti podľa zákona o energetike. Zodpovedný zástupca musí mať odbornú spôsobilosť na vykonávanie povolenej činnosti preukázanú vydaním osvedčenia o odbornej spôsobilosti (na získanie ktorého je potrebné preukázanie vzdelania a príslušnej praxe a zloženie odbornej skúšky pred odbornou komisiou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky).

Právna úprava aktuálne obmedzuje počet subjektov (držiteľov povolenia), pre ktoré môže konkrétna fyzická osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu. Zákon o energetike výslovne stanovuje, že funkciu zodpovedného zástupcu možno vykonávať len pre jedného držiteľa povolenia. Splnenie podmienky existencie odborne spôsobilej osoby zodpovedného zástupcu pritom musí držiteľ povolenia mať splnenú kontinuálne, po celú dobu vykonávania povolenej činnosti. Ak nastanú zmeny (t. j. zodpovedný zástupca prestane vykonávať funkciu na ktorú bol ustanovený), je držiteľ povolenia do 60 dní povinný ustanoviť nového zodpovedného zástupcu. Každá právnická osoba, ktorá má záujem vykonávať regulovanú činnosť (vrátane výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov), si tak musí zabezpečiť odborne spôsobilú osobu zodpovedného zástupcu. Počet odborne spôsobilých osôb, ktoré môžu vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu je však limitovaný ich aktuálnym počtom na trhu. Zavedením možnosti vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu až pre troch držiteľov povolenia sa umožní subjektom flexibilnejšie reagovať na zmeny súvisiace s povinnosťou mať zodpovedného zástupcu.

Zjednodušenie pripájania zariadení na výrobu elektriny do prenosovej sústavy a distribučnej sústavy

Navrhovanou zmenou dôjde k zjednodušeniu pripájania zariadení na výrobu elektriny do prenosovej sústavy a distribučnej sústavy. MH SR nebude vyžadovať osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia v danom procese ako doklad k žiadosti o pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy. Osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia bude ďalej dokladom pre územné konanie a stavebné konanie a dokladom pre vydanie povolenia na podnikanie v energetike.

Podmienky pripojenia

Podľa súčasného znenia § 73 ods. 4 zákona o energetike je povinný poskytnúť súčinnosť pri kontrole odberného plynového zariadenia odberateľ. V praxi sa stáva, že odberateľ a vlastník nehnuteľnosti nie sú tie isté osoby. Je to práve vlastník nehnuteľnosti, ktorý častokrát disponuje ako právnymi, tak aj technickými nástrojmi potrebnými na realizáciu kontroly odberného plynového zariadenia. Stáva sa, že odberateľ plynu, ktorý je nájomník zároveň fakticky nevie poskytnúť súčinnosť potrebnú na kontrolu odberného plynového zariadenia, napriek tomu, že mu je uložená takáto povinnosť. Navrhuje sa rozšíriť povinnosť uvedenú § 73 ods. 4 zákona o energetike aj na vlastníkov nehnuteľnosti. Súčasná právna úprava v § 73 ods. 4 zákona o energetike stanovuje, že odberateľ je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v dohodnutom termíne. Táto regulácia sťažuje realizáciu kontrol, pretože odberatelia v dohodnutých termínoch nesprístupňujú svoje odberné plynové zariadenia, prípadne obštrukčne navrhujú termíny počas dní pracovného pokoja.

Dodávka a meranie plynu

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zjednodušenie oboznamovania odberateľov o plánovanej výmene určeného meradla. V zmysle návrhu sa umožňuje popri písomnom oznámení informovať odberateľa oznámením termínu plánovanej výmeny určeného meradla elektronickou formou, a to či už zaslaním SMS alebo e-mailovej správy na kontaktnú adresu odberateľa, v prípadoch, ak prevádzkovateľ distribučnej siete takýmito údajmi disponuje.

Zmeny v  zákone č. 94/2013 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon)

Podľa súčasnej úpravy povinnej puncovej kontrole nepodlieha tovar s veľmi nízkou hmotnosťou ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 24 ods. 1 písm. a) tretí bod). Podľa § 25 ods. 1 musí byť takýto tovar trvalo označený zodpovednostnou značkou a rýdzostným číslom. Predložený návrh ruší povinnosť označovať takýto tovar zodpovednostnou značkou. Dôvodom predkladanej zmeny je zrušenie administratívnej záťaže, ktorú toto označovanie predstavuje.

V súčasnosti zákon stanovuje, že určenými meradlami musí byť vybavená každá prevádzkareň. To platí aj na predaj tovaru mimo prevádzkarne. Navrhovaná úprava zavádza z tejto povinnosti výnimku pre tých obchodníkov, ktorí obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 gramov. Týmto opatrením dôjde k odbremeneniu a zníženiu finančnej aj administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov. Ide predovšetkým o tých obchodníkov u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru (napr. bižutéria, módne doplnky, suveníry, oblečenie a pod.). Zaobstaranie určených meradiel na každú prevádzku a ich pravidelné metrologické overovanie predstavujú pre túto skupinu obchodníkov neúmerne vysokú finančnú záťaž v pomere k príjmom z predaja strieborného tovaru.

Zmeny v zákone č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov

Právna úprava ochrany osobných údajov zosnulých osôb sa v aplikačnej praxi ukázala ako neefektívna, neprimerane zaťažujúca a nad rámec Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679, pričom v praxi dochádza k nejasnostiam, ako je túto úpravu potrebné aplikovať, a preto neprináša želaný efekt. Medzi tieto nejasnosti patrí napríklad otázka, kto môže uplatňovať práva dotknutej osoby ako právo na prístup alebo právo podať návrh na začatie konania o ochrane osobných údajov, prípadne nejasnosti súvisiace s neposkytnutím súhlasu čo i len jednou blízkou osobou. Len niekoľko členských štátov má upravenú ochranu osobných údajov zosnulých osôb. Navrhovaná úprava preto mení rozsah pôsobnosti zákona, z ktorej sa vyníma okruh osobných údajov zosnulých osôb. Navrhovaná úprava je súladná s odôvodnením bodu 27 preambuly nariadenia GDPR, podľa ktorého sa toto nariadenie neuplatňuje na osobné údaje zosnulých osôb.

Monitorujúci subjekt

Z aplikačnej praxe úradu vyplynulo, že vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu nie je potrebné, pretože právna záväznosť pre Slovenskú republiku vyplýva zo samotného nariadenia GDPR a pre informovanie verejnosti postačuje zverejnenie požiadaviek schválených Výborom pre ochranu osobných údajov na webovom sídle úradu.

Certifikačný subjekt

Nariadenie GDPR neupravuje splnomocňovacie ustanovenie na úpravu (subjektívnej alebo objektívnej) lehoty pre ukladanie správnych pokút vo vnútroštátnom práve. Vypustením ustanovenia dochádza k zosúladeniu národnej legislatívy s právom Európskej únie.

Porušenie ustanovení nariadenia GDPR (alebo zákona č. 18/2018 Z. z.) možno konštatovať len v konaní o ochrane osobných údajov, ktorého výsledkom je rozhodnutie vydané podľa § 102 zákona č. 18/2018 Z. z. Subjektívna lehota na uloženie pokuty mala význam v čase, keď sa uplatňoval zákon č. 122/2013 Z. z., ktorý bol transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 25. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. V. ES L 281, 23.11.1995, s. 31). Podľa zákona č. 122/2013 Z. z. rozhodoval úrad o zistených nedostatkoch a ukladal opatrenia na ich odstránenie v samostatnom konaní. Až následne, takéto rozhodnutie bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o pokute. Od 25. mája 2018 úrad rozhoduje o porušení zákona č. 18/2018 Z. z. a nariadenia GDPR jedným rozhodnutím, v ktorom ukladá opatrenia na nápravu a súčasne ukladá pokutu. Z uvedeného dôvodu, odo dňa uplatňovania nariadenia GDPR, nie je žiadúce obmedzovať rozhodovaciu činnosť dozorného orgánu subjektívnou a objektívnou lehotou na rozhodnutie o pokute. Takéto obmedzenie je v rozpore s priamo uplatniteľným aktom EÚ – nariadenia GDPR. Vypustením ustanovenia sa zabezpečí súladnosť aj v časti spolupráce a konzistentnosti podľa kapitoly VII nariadenia GDPR.

Zmeny v zákone č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu

Poskytovateľ ochrany pre prípad úpadku je povinný informovať orgán dohľadu o vzniku alebo zmene zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a oznámiť mu údaje podľa § 30 ods. 2 písm. c) do piatich dní od jej vzniku alebo zmeny.

Právnou úpravou dochádza presunutiu povinností z cestovných kancelárií na poskytovateľov ochrany pre prípad úpadku informovať orgán dohľadu (Slovenskú obchodnú inšpekciu) o vzniku alebo zmene zmluvy zabezpečujúcej ochranu pre prípad úpadku a tiež oznámiť orgánu dohľadu údaje podľa § 30 ods. 2 písm. c) do piatich dní od jej vzniku alebo zmeny. Predmetné údaje, teda Slovenskej obchodnej inšpekcii dodané budú, ale iným subjektom.

Navrhuje sa rozšírenie znenia § 30 ods. 1 aj o zasielanie informácie o zmenách údajov podľa § 30 ods. 2 písm. a) a b) (IČO, obchodné meno cestovnej kancelárie a sídlo alebo miesto podnikania cestovnej kancelárie). 

K téme