Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ako budú môcť podnikatelia riešiť hroziaci úpadok od 17. 7. 2022 a ako bude fungovať preventívna reštrukturalizácia?
reštrukturalizáciaFoto: Getty Images
22. marca 2022 Autor Ing. Lenka PajtinkováZdroj Podnikam.sk Tlačiť
Národná rada schválila návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý má pomôcť podnikateľom. V slovenských podmienkach ide o novú právnu oblasť, keďže doteraz síce právne predpisy sporadicky hroziaci úpadok spomínali, avšak jeho riešenie nijako systematicky neupravovali.
Nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje účinný nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť, a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu. Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia.
Základným cieľom zákona je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.
Na dosiahnutie tohto účelu sa upravuje aj inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je verejnou preventívnou reštrukturalizáciou sledovaný, pričom súčasne dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Riešenie hroziaceho úpadku prostredníctvom preventívneho konania sa umožňuje len v prípade dlžníka, ktorý je právnickou osobou, a z preventívnej reštrukturalizácie sú vylúčené subjekty, ktorých riešenie úpadku nie je možné konaniami podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Okrem uvedeného zákon upravuje aj tzv. nástroje včasného varovania, ktoré majú slúžiť k včasnému upozorneniu podnikateľa, že je nutné prijatie potrebných a vhodných opatrení smerujúcich k odvráteniu hroziaceho úpadku alebo úpadku.
Zákon nadobúda účinnosť od 1. mája 2022, väčšina ustanovení však nadobudne účinnosť až 17. júla 2022.
Nová právna úprava rieši aj požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.
Transparentný a nezávislý výber odborníkov pre vykonávanie tejto špecifickej správcovskej činnosti má byť zabezpečený prostredníctvom špeciálnej komisie, ktorej členov z radov odborníkov má menovať minister spravodlivosti, ktorá bude mať ustanovené postupy činnosti a výberu týchto správcov tak, aby bol zabezpečený výber len tých uchádzačov, ktorí svojimi odbornými vedomosťami, zručnosťami, skúsenosťami a zodpovedným prístupom boli garanciou odborného, nezávislého a zákonného výkonu funkcie v obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní a aj v preventívnych konaniach.
K transparentnosti výberu tzv. špeciálnych správcov má prispieť aj zverejnenie zvukového záznamu z tejto špeciálnej správcovskej skúšky.
Práve v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou týkajúcou sa výkonu správcovskej činnosti tzv. špeciálnym správcom dochádza k potrebným zmenám v zákone č. 8/2005 Z. z. o správcoch, zákone č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a rovnako k zmenám v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch (zmena spôsobu výpočtu a úhrady ročného poplatku správcu, vrátane jeho zvýšenia, zavedenie nového správneho poplatku za vykonanie špeciálnej správcovskej skúšky), pričom súčasne dochádza aj k zmenám v niektorých z týchto predpisov, ktorých potreba zavedenia vyplynula z aplikačnej praxe.
V súlade s navrhovanou právnou úpravou dochádza aj k úprave zákona č. 7/2005 Z. z., Obchodného zákonníka (zmena právnej úpravy spoločnosti v kríze a iné zmeny), zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pričom navrhovaná právna úprava reflektuje aj na vzniknuté aplikačné problémy.
V súvislosti s návrhom zákona dochádza aj k zmene reštrukturalizácie podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. v tom zmysle, že táto bude určená len na riešenie úpadku dlžníka a vyníma sa z procesov riešenia hroziaceho úpadku. Opätovne sa do konkurznej legislatívy vracia povinnosť pre dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu pre platobnú neschopnosť, pričom sa upravuje aj domnienka platobnej schopnosti a zjednodušujú sa pravidlá pre možnosť veriteľa iniciovať konkurzné konanie v prípadoch, kedy možno predpokladať úpadok dlžníka, vo vzťahu k veriteľom sa explicitne zakotvuje pravidlo priority a pari passu, virtualizuje sa zoznam veriteľov a zjednodušujú sa procesy súvisiace s prihlasovaním pohľadávok.
Čo všetko nový zákon upravuje a ako by mal vyzerať sa dočítate ďalej.
Predmet úpravy
Tento zákon upravujeniektoré nástroje napomáhajúce riešeniuhroziacehoúpadkuzdôvodu hroziacej platobnej neschopnostidlžníka, ktorý jeprávnickou osobou,ato verejnúpreventívnu reštrukturalizáciu a neverejnúpreventívnu reštrukturalizáciu. Upravuje ajriešenie úpadkudlžníka, ktorý nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
spriaznenou osobou a spriaznenou pohľadávkou spriaznená osoba a spriaznená pohľadávka podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní; súhlas veriteľa s poskytnutím dočasnej ochrany vrátane určenia pravidiel podľa ustanovení tohto zákona nezakladá spriaznenosť,
podriadeným veriteľom podriadený veriteľ podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní,
zabezpečovacím právom, zabezpečeným veriteľom a zabezpečenou pohľadávkou zabezpečovacie právo, zabezpečený veriteľ a zabezpečená pohľadávka podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní; za zabezpečeného veriteľa sa nepovažuje veriteľ, ktorého zabezpečená pohľadávka nemôže byť uspokojená aspoň sčasti z predmetu zabezpečovacieho práva,
drobným veriteľom veriteľ s celkovými pohľadávkami voči dlžníkovi v celkovej sume najviac 500 eur; na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
malým veriteľom veriteľ, ktorý má menej ako 10 zamestnancov a podľa poslednej riadnej účtovnej závierky alebo mimoriadnej účtovnej závierky má ročné tržby a hodnotu majetku nižšie ako 2 000 000 eur; na tento účel sa neprihliada na pohľadávky nadobudnuté postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
relevantným veriteľom veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 20 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
významným veriteľom veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 5 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
sporným veriteľom veriteľ, ktorého pohľadávku dlžník celkom alebo sčasti neuznáva, ak je označený v zozname veriteľov ako sporný veriteľ; v časti, v ktorej je pohľadávka sporného veriteľa nesporná, je takýto veriteľ nesporným veriteľom,
verejnoprávnym veriteľom veriteľ, ktorého pohľadávka voči dlžníkovi vznikla z verejnoprávneho vzťahu,
známym veriteľom veriteľ, o ktorom dlžník účtuje ako o veriteľovi, ako aj ten, o koho pohľadávke voči nemu dlžník vie alebo musí vedieť,
financovaním poskytnutie úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá,
kvalifikovanou skupinou veriteľov veriteľ alebo skupina veriteľov, ktorých nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 10 % všetkých nespriaznených pohľadávok,
nefinančnou pohľadávkou iná pohľadávka ako pohľadávka z úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá; pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa za nefinančnú pohľadávku nepovažuje,
najlepším alternatívnym scenárom postavenie veriteľa v prípade ďalšieho najlepšieho alternatívneho scenára, ak by verejný preventívny reštrukturalizačný plán (ďalej len „verejný plán“) nebol potvrdený súdom,
novým záväzkom záväzok, ktorý vznikol od začiatku kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana,
starým záväzkom záväzok, ktorý vznikol pred začiatkom kalendárneho mesiaca, v ktorom sa poskytla dočasná ochrana,
pracovnoprávnym nárokom mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, vrátane nárokov na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
rozhodným dňom prvý deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol podaný návrh na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie,
spoločníkom akcionár, spoločník, člen družstva alebo iná osoba s majetkovou účasťou na dlžníkovi,
podielom obchodný podiel, akcia a iná majetková účasť na dlžníkovi,
štatutárnym orgánom dlžníka štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka,
vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia; v pochybnostiach sa predpokladá, že pohľadávka vznikla právoplatnosťou rozhodnutia súdu alebo okamihom písomného uznania dlžníkom,
vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu okamih, kedy bol dlžník prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
Poradca v preventívnom konaní
Pri riešení hroziaceho úpadku štatutárny orgán dlžníka zváži využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a požíva dôveru relevantných veriteľov; štatutárny orgán dlžníka môže využiť viacerých poradcov. Dlžník je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný využiť poradcu; to neplatí, ak získa súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1.
Ak štatutárny orgán dlžníka zvažuje využitie poradcu pri riešení hroziaceho úpadku, informuje o tom relevantných veriteľov. Pri výbere a využití poradcu štatutárny orgán dlžníka prihliada najmä na odbornosť poradcu a odporúčania a výhrady relevantných veriteľov k poradcovi je povinný dôkladne zvážiť. O každej zmene poradcu je dlžník povinný informovať veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, a veriteľský výbor.
Dlžník je povinný v návrhu, koncepte verejného plánu (ďalej len „koncept plánu“) a verejnom pláne uviesť všetkých poradcov, ktorých využil, využíva alebo plánuje využiť pri riešení hroziaceho úpadku, spôsob určenia výšky odmeny každého poradcu, uhradenú a neuhradenú sumu odmeny každého poradcu a predpokladanú celkovú sumu odmeny každého poradcu.
Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka najmä
vypracúva projekciu peňažných tokov, výnosov a nákladov a ich štruktúry na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje,
skúma obsah a rozsah faktorov ovplyvňujúcich udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možností pokračovať v činnosti vrátane miery ohrozenia jeho udržateľnosti, alebo sa k nim vyjadruje,
skúma a navrhuje potrebu zavedenia konkrétnych opatrení a ich predpokladaný vplyv na udržateľnosť podniku dlžníka a jeho možnosti pokračovať v činnosti na účely vypracovania konceptu plánu a verejného plánu, alebo sa k nim vyjadruje,
poskytuje dlžníkovi a správcovi stanovisko ku konceptu plánu a verejnému plánu, vrátane informácie o tom, či bol verejný plán vypracovaný v súlade s odporúčaniami poradcu a o tom, ktoré odporúčania poradcu neboli vo verejnom pláne zapracované alebo sú v rozpore s vypracovaným verejným plánom,
na žiadosť dlžníka, správcu alebo relevantného veriteľa poskytuje riadne a včas stanovisko k otázkam týkajúcim sa riešenia hroziaceho úpadku dlžníka,
poskytuje súhlas s úkonom dlžníka podľa § 19 ods. 1, vrátane zdôvodnenia svojho rozhodnutia o poskytnutí alebo neposkytnutí súhlasu s úkonom dlžníka,
pripravuje alebo sa vyjadruje k testu hroziaceho úpadku, testu najlepšieho záujmu veriteľov, testu pravidla relatívnej priority a testu životaschopnosti.
Poradca, ktorý sa podieľa na riešení hroziaceho úpadku dlžníka, je povinný
konať s odbornou starostlivosťou,
mať poistenie zodpovednosti za škodu,
bez zbytočného odkladu písomne informovať dlžníka o jeho úpadku, ak počas preventívneho konania zistí, že je dlžník v úpadku,
zúčastniť sa informatívnej schôdze a schvaľovacej schôdze,
na činnosti a poskytovanie služieb podľa osobitných predpisov spĺňať podmienky v nich uvedené.
Odmena poradcu
Po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľuje odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej sumy odmeny poradcu za činnosť poradcu pred začatím verejnej preventívnej reštrukturalizácie (ďalej len „neuhradená odmena“) veriteľský výbor; v schválenej výške odmeny a neuhradenej odmeny sa poradca považuje za nedotknutého. Ak veriteľský výbor neschváli odmenu alebo neuhradenú odmenu, v tejto výške sa považuje odmena alebo neuhradená odmena za nevymáhateľnú do splnenia verejného plánu a dlžník je povinný zdržať sa jej plnenia do splnenia verejného plánu.
Odmena poradcu musí byť primeraná s ohľadom na pomery dlžníka. V rozsahu, v akom je odmena poradcu neprimeraná, jej môže odporovať každý veriteľ; za neprimeranú odmenu sa považuje odmena poradcu, o ktorej tak rozhodne veriteľský výbor, ibaže poradca preukáže opak.
Suma odmien poradcov sa považuje za primeranú, ak v súhrne nie je vyššia ako jedno percento z obratu dlžníka za posledný kalendárny rok podľa priebežnej účtovnej závierky podľa § 17 ods. 2 alebo podľa poslednej riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka, najviac však vo výške 50-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, pokiaľ sa nepreukáže opak.
Zodpovednosť poradcu
Pri porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca dlžníkovi za škodu. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré vylučujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané. Dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré obmedzujú zodpovednosť poradcu, sú zakázané; to neplatí, ak takúto dohodu schváli veriteľský výbor. Ak je na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, nároky zo zodpovednosti za škodu uplatňuje správca.
Pri úmyselnom porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom zodpovedá poradca veriteľom za škodu, ktorú im tým spôsobil.
Povinnosti štatutárneho orgánu dlžníka v preventívnom konaní
Ak sa rieši hroziaci úpadok v preventívnom konaní, štatutárny orgán dlžníka je povinný postupovať proaktívne, snažiť sa o konsenzuálne riešenie hroziaceho úpadku a je povinný postupovať tak, aby neohrozil dosiahnutie účelu preventívneho konania.
Štatutárny orgán dlžníka je vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii povinný poskytovať veriteľom všetky podstatné informácie potrebné k prijatiu informovaných rozhodnutí.
Ak súd potvrdí verejný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán (ďalej len „neverejný plán“), štatutárny orgán dlžníka je povinný presadzovať plnenie verejného plánu alebo neverejného plánu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo zmariť alebo sťažiť riadne alebo včasné splnenie verejného plánu alebo neverejného plánu.
Preventívne konania
Náležitosti návrhu
Návrh je oprávnený podať dlžník. Návrh okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku musí obsahovať vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
K návrhu dlžník pripojí koncept plánu a prílohy návrhu. K návrhu dlžník môže pripojiť súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1 nie starší ako 30 dní pred podaním návrhu a priebežnú účtovnú závierku podľa § 17 ods. 2.
Návrh sa podáva prostredníctvom na to určeného formulára elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu a musí byť autorizovaný7) dlžníkom, inak sa naň neprihliada.
Ak návrh podáva zástupca dlžníka, k návrhu musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie dlžníka v konaní o povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Splnomocnenie musí byť autorizované dlžníkom, inak sa na návrh neprihliada.
Náležitosti konceptu plánu
Koncept plánu musí obsahovať náležitosti verejného plánu podľa § 36. Podrobný plán peňažných tokov sa v koncepte plánu uvádza na obdobie nasledujúcich šiestich mesiacov.
Nedostatky návrhu
Ak návrh neobsahuje všetky náležitosti, vyhlásenia a prílohy, súd poučí dlžníka o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky návrhu v lehote desiatich dní od doručenia výzvy odstránil, a súčasne dlžníka poučí o tom, že inak sa na návrh neprihliada.
Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd povolí, ak je dlžník v hroziacom úpadku a nie je tu iná prekážka ustanovená týmto zákonom.
Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu súd nepovolí, ak možno predpokladať, že podnik dlžníka nie je životaschopný, najmä ak
existujú dôvody na zrušenie dlžníka,
dlžník bol zrušený alebo je v likvidácii,
vo vzťahu k dlžníkovi pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania,
vo vzťahu k dlžníkovi prebieha exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku; to neplatí, ak dlžník osvedčí úhradu vymáhaného nároku v exekučnom konaní alebo obdobnom vykonávacom konaní,
vo vzťahu k dlžníkovi bol začatý výkon zabezpečovacieho práva; to neplatí, ak dlžník osvedčí, že došlo k úhrade pohľadávky, pre nesplnenie ktorej bol začatý výkon zabezpečovacieho práva,
dlžník riadne nevedie účtovníctvo alebo nesplnil povinnosť uložiť účtovnú závierku do zbierky listín, alebo
dlžník urobil iné opatrenia ohrozujúce jeho finančnú stabilitu a ich následky neodstránil, najmä ak dlžník v posledných 12 mesiacoch pred podaním návrhu rozdelil zisk alebo iné vlastné zdroje.
Dlžník musí byť v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu.
Ak súd povolil verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník je oprávnený opätovne podať návrh najskôr po uplynutí dvoch rokov od jej skončenia; ak však došlo k potvrdeniu verejného plánu, najskôr po uplynutí dvoch rokov od splnenia verejného plánu.
Rozhodnutie o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu do desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, ak návrh obsahuje všetky náležitosti, k návrhu sú pripojené všetky prílohy, z návrhu, vyhlásenia uvedeného v návrhu a príloh k návrhu vyplýva, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a súdu v čase rozhodovania o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie nie sú známe dôvody, ktoré by bránili povoleniu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Súd ustanoví dlžníkovi správcu zo zoznamu správcov na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a
poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu podľa § 17,
z konceptu plánu a ostatných príloh k návrhu možno dôvodne predpokladať vznik dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny rozhodnutím súdu,
ustanovenie správcu navrhne dlžník alebo
ustanovenie správcu navrhne väčšina veriteľov.
Pri ustanovení správcu v prípade podľa odseku 2 písm. b) a c) platí odmenu správcu dlžník a v prípade podľa odseku 2 písm. d) platia odmenu správcu spoločne a nerozdielne navrhovatelia. Na návrh správcu môže súd uložiť tomu, kto platí odmenu správcu, zložiť preddavok na odmenu správcu. Ak bol správca ustanovený na návrh väčšiny veriteľov a veritelia preddavok nezložili, súd správcu odvolá.
Ak súd nepovolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu v lehote desiatich dní od doručenia návrhu alebo odstránenia nedostatkov návrhu, podľa povahy návrh odmietne alebo konanie zastaví.
Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžníka, o poskytnutí dočasnej ochrany vrátane súhlasu s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1, a zoznam veriteľov súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku.
Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie sprístupniť v elektronickej podobe návrh, jeho prílohy a koncept plánu na elektronické adresy dotknutým veriteľom, ktorí sú označení v zozname veriteľov, a na elektronickú adresu každého dotknutého veriteľa, ktorý požiada o doplnenie zoznamu veriteľov podľa § 30.
Úpadok dlžníka počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Ak počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie nastane úpadok dlžníka, štatutárny orgán dlžníka je povinný o úpadku dlžníka bez zbytočného odkladu písomne informovať súd, správcu, veriteľský výbor a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany, ak bola dočasná ochrana poskytnutá.
Dlžník môže vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii pokračovať aj po tom, ako nastal úpadok dlžníka, ak možno dôvodne predpokladať, že dlžník bude schopný riadne a včas plniť všetky nové záväzky a dôjde k potvrdeniu verejného plánu súdom alebo dlžník odvráti úpadok inak; inak bez zbytočného odkladu podá návrh na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Porušenie povinnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2 má rovnaké právne následky ako oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii
Súd konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii na základe kvalifikovaného podnetu zastaví, ak dlžník
nespĺňal podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie podľa § 10,
v návrhu alebo prílohách vedome uviedol nepravdivé alebo neúplné údaje alebo vyhlásenia,
neuviedol všetkých poradcov, ktorých využil, využíva alebo plánuje využiť pri riešení hroziaceho úpadku,
zoznam veriteľov nezostavil riadne,
v zozname veriteľov neuviedol významného veriteľa, o ktorom vedel alebo mohol vedieť.
Súd tiež konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaví na základe kvalifikovaného podnetu, ak
dlžník neoznámil zmenu poradcu,
dlžník je v úpadku a porušil povinnosť podľa § 12 ods. 1,
dlžník, ktorý nie je pod dočasnou ochranou, neplní svoje záväzky riadne alebo včas,
dlžník pod dočasnou ochranou neplní nové záväzky riadne alebo včas,
dlžník riadne alebo včas neuhradil odmenu správcu alebo preddavok na odmenu správcu,
dlžník riadne alebo včas neposkytuje súčinnosť,
dlžník opakovane alebo závažne porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
po začatí konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii sa situácia zmenila tak, že nie je možné dôvodne predpokladať životaschopnosť podniku dlžníka alebo dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie,
s prihliadnutím na všetky okolnosti veci dlžník nekoná vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii v dobrej viere.
Súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, ak to navrhne dlžník.
Kvalifikovaný podnet
Kvalifikovaný podnet môže podať správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník porušuje povinnosť podľa § 13 ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo zákonný sudca. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa § 13 alebo opis skutočností odôvodňujúcich preskúmanie správcom podľa § 25 ods. 3; ku kvalifikovanému podnetu musia byť pripojené listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete.
Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom a ktoré nie je podané na príslušný orgán, sa neprihliada; o tom príslušný orgán podávateľa kvalifikovaného podnetu bez zbytočného odkladu poučí.
Príslušný orgán prihliada len na skutočnosti uvedené v kvalifikovanom podnete; iné skutočnosti príslušný orgán skúma len vtedy, ak je to potrebné.
Verejná preventívna reštrukturalizácia skončí právoplatnosťou rozhodnutia o
odmietnutí návrhu alebo zastavení konania podľa § 11 ods. 4,
zastavení konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa § 11 ods. 4 alebo § 13,
návrhu na potvrdenie verejného plánu.
Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku.
Osobitná povinnosť po skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Štatutárny orgán dlžníka je povinný do 15 dní od skončenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie bez potvrdenia verejného plánu súdom zverejniť v Obchodnom vestníku vyhlásenie, že nie je v úpadku; to neplatí, ak v tejto lehote podá návrh na vyhlásenie konkurzu podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní,11) na základe ktorého sa neskôr začne konkurzné konanie.
Dočasná ochrana
Poskytnutie dočasnej ochrany
Súd poskytne dlžníkovi dočasnú ochranu v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na obdobie troch mesiacov, ak s jej poskytnutím
vyjadrila súhlas väčšina veriteľov počítaná podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok, alebo
vyjadrilo súhlas aspoň 20 % všetkých veriteľov počítaných podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok a v koncepte plánu čiastočné odpustenie pohľadávky alebo uznanie jej čiastočnej nevymáhateľnosti nepresahuje u žiadneho z veriteľov 20 % jeho pohľadávky a odklad splácania žiadnej z pohľadávok nepresiahne jeden rok.
Na účely určenia výšky pohľadávok podľa odseku 1 sa vychádza z priebežnej účtovnej závierky, ktorú je na tento účel dlžník povinný zostaviť ku dňu, od ktorého v čase podania návrhu neuplynulo viac ako 60 dní; na súhlasy veriteľov spriaznených pohľadávok sa neprihliada.
Súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany podľa odseku 1 môže byť podmienený podaním návrhu na ustanovenie veriteľského výboru alebo zmenou alebo odvolaním štatutárneho orgánu alebo jeho člena alebo dozorného orgánu alebo jeho člena pred podaním návrhu podľa pravidiel určených v tomto súhlase. Ak má dlžník ustanovený veriteľský výbor, k zmene alebo odvolaniu štatutárneho orgánu alebo jeho člena alebo dozorného orgánu alebo jeho člena môže dôjsť iba so súhlasom veriteľského výboru podľa pravidiel určených v súhlase.
Dočasná ochrana sa považuje za poskytnutú v deň nasledujúci po dni zverejnenia podľa § 11 ods. 5.
Predĺženie dočasnej ochrany
Dlžník môže najskôr 30 dní a najneskôr 10 dní pred uplynutím dočasnej ochrany poskytnutej podľa § 17 požiadať súd o jej predĺženie; ustanovenia § 7 ods. 3 a 4 sa použijú primerane. Na žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany, ktorá sa nepodala v lehote podľa prvej vety sa neprihliada; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
O predĺženie dočasnej ochrany môže požiadať dlžník len so súhlasom veriteľského výboru, ak sa v rokovaniach o verejnom pláne dosiahol náležitý pokrok a predĺženie dočasnej ochrany je nevyhnutné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Dlžník, ktorý presunul centrum hlavných záujmov z iného členského štátu Európskej únie v období troch mesiacov pred podaním návrhu, nie je oprávnený žiadať o predĺženie dočasnej ochrany.
Ak sú splnené podmienky na predĺženie dočasnej ochrany, súd bez zbytočného odkladu dočasnú ochranu predĺži o ďalšie tri mesiace; celkové trvanie poskytnutej dočasnej ochrany nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
Údaje o dlžníkovi spolu s informáciou o predĺžení dočasnej ochrany súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku; ustanovenie § 17 ods. 4 platí rovnako.
Dispozičné obmedzenia
V súhlase veriteľov podľa § 17 ods. 1 môžu veritelia určiť úkony dlžníka, ktoré do zániku dočasnej ochrany podliehajú schváleniu určeným poradcom. Dlžník je povinný počas dočasnej ochrany obmedziť svoju činnosť na úkony, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov. Iné úkony môže robiť iba so súhlasom veriteľského výboru; odsek 1 sa v takomto prípade nepoužije.
Ak dlžník urobí úkon, ktorý podlieha schváleniu podľa odseku 1 alebo podľa § 33 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) bez schválenia, môže veriteľ alebo správca v prípade vyhlásenia konkurzu takémuto úkonu v konkurze odporovať, ibaže druhá strana preukáže, že takým úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov. Obmedzenie dlžníka podľa odseku 1 alebo odseku 2 voči osobám, ktorým boli úkony dlžníka určené, je účinné od okamihu, kedy sa o ňom dozvedeli.
Účinky dočasnej ochrany
Dlžník počas dočasnej ochrany nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu; tým nie je dotknutá povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka podľa § 12 ods. 1.
Počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu, začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní sa prerušuje a len čo návrh na začatie takého konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje.
Počas dočasnej ochrany nie je možné viesť voči dlžníkovi exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a len čo návrh na začatie takéhoto konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje, ibaže ide o vymáhanie
pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie, alebo
plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,
daňových nedoplatkov, colných dlhov, pokút a iných platieb vymeraných a uložených colnými orgánmi podľa colných predpisov.
Počas dočasnej ochrany je dlžník oprávnený prednostne plniť nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom.
Počas dočasnej ochrany nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať.
Počas dočasnej ochrany nie je možné započítať voči dlžníkovi spriaznenú pohľadávku; to platí rovnako pre jednostranné započítanie alebo započítanie na základe dohody s dlžníkom.
Pre omeškanie dlžníka, ktoré vzniklo pred poskytnutím dočasnej ochrany, nemôže druhá zmluvná strana počas trvania dočasnej ochrany vypovedať zmluvu, odstúpiť od zmluvy, odoprieť plnenie zo zmluvy alebo zmeniť obsah práv alebo povinností vyplývajúcich zo zmluvy; na ustanovenia zmlúv s podobným obsahom a účinkami sa neprihliada. To neplatí, ak by druhá zmluvná strana pokračovaním v plnení zmluvy mohla vážne ohroziť prevádzkovanie svojho podniku alebo plnenie, na ktoré je povinná druhá zmluvná strana, nie je nevyhnutne potrebné na zachovanie prevádzky podniku dlžníka.
Počas dočasnej ochrany veriteľ nemôže ukončiť financovanie dlžníka, ktoré bolo dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany z dôvodu, že dlžník neplní dohodnuté podmienky spočívajúce v plnení finančných ukazovateľov. Dlžník nie je oprávnený čerpať peňažné prostriedky z financovania, ktoré bolo dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany, bez súhlasu veriteľského výboru.
Lehoty na uplatnenie práva voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov počas trvania dočasnej ochrany neplynú.
Účinky dočasnej ochrany sa nevzťahujú na existujúce alebo budúce pracovnoprávne nároky súčasných alebo bývalých zamestnancov.
Krízové financovanie
Dlžník môže so súhlasom veriteľského výboru na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky jeho podniku počas dočasnej ochrany prijať krízové financovanie
Za krízové financovanie sa považuje aj financovanie, ktoré bolo dohodnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany a peňažné prostriedky boli dlžníkom čerpané so súhlasom veriteľského výboru po poskytnutí dočasnej ochrany.
Za krízové financovanie podľa odseku 1 a 2 sa považujú poskytnuté prostriedky najviac v rozsahu šiestich mesačných priemerných prevádzkových nákladov dlžníka za uplynulý kalendárny rok.
Prostriedky z krízového financovania možno použiť len na účely zabezpečenia riadneho chodu prevádzky podniku dlžníka počas dočasnej ochrany.
Krízové financovanie nemožno použiť najmä na refinancovanie financovania dlžníka, ktoré bolo poskytnuté pred poskytnutím dočasnej ochrany.
V prípade vyhlásenia konkurzu pre uspokojenie nárokov z krízového financovania platia rovnako ustanovenia všeobecného predpisu o konkurznom konaní o novom úvere.12)
Zánik dočasnej ochrany
Dočasná ochrana zaniká
doručením žiadosti dlžníka o skončenie dočasnej ochrany súdu,
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o návrhu na potvrdenie verejného plánu,
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zastavení verejnej preventívnej reštrukturalizácie, alebo
uplynutím doby, na ktorú bola dočasná ochrana poskytnutá alebo predĺžená.
Na podanie žiadosti dlžníka o skončenie dočasnej ochrany sa primerane vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 3 a 4.
Súd bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie o zániku dočasnej ochrany, zverejní údaje o dlžníkovi a o zániku dočasnej ochrany v Obchodnom vestníku. Ak dočasná ochrana zanikla podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), súd zverejní aj informáciu o skončení verejnej preventívnej reštrukturalizácie a dôvodoch jej skončenia; ustanovenie § 15 ods. 2 sa v takomto prípade neuplatní. Zánikom dočasnej ochrany zanikajú aj jej účinky.
Subjekty verejnej preventívnej reštrukturalizácie
Súd
Súd vykonáva počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie dohľad nad činnosťou správcu a nad výkonom podnikateľskej činnosti dlžníka. Súd pri výkone dohľadu zohľadňuje záujmy veriteľov a informačnú asymetriu medzi veriteľmi a dlžníkom.
Súd môže uložiť dlžníkovi povinnosť sprístupniť informácie veriteľovi, ktorých sa veriteľ domáha, ak to považuje pre naplnenie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie za potrebné.
Ak vznikne v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii predbežná otázka týkajúca sa výkladu niektorého z ustanovení tohto zákona alebo ďalšieho postupu v konaní o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, súd môže uviesť svoje predbežné právne posúdenie na účely usmernenia strán a iných subjektov vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Správca
Ak správca počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie opakovane alebo závažne porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom13) alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka, súd bez zbytočného odkladu správcu odvolá a ustanoví nového správcu; ustanovenie § 11 ods. 2 platí rovnako.
zastavením konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii,
odvolaním správcu,
smrťou alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho, alebo
zánikom správcu.
Ak funkcia správcu zanikla podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), súd bez zbytočného odkladu ustanoví nového správcu; ustanovenie § 11 ods. 2 platí rovnako. Rozhodnutie o odvolaní správcu a ustanovení nového správcu podľa odseku 1, ako aj rozhodnutie o ustanovení nového správcu podľa odseku 3 súd bez zbytočného odkladu zverejní v Obchodnom vestníku.
Správca vykonáva počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie dohľad nad dlžníkom tak, že skúma najmä skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii. Ak správca počas výkonu svojej funkcie zistí dôvod na zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii, bez zbytočného odkladu o tom informuje dlžníka, súd, veriteľský výbor, relevantných veriteľov a veriteľov, ktorí súhlasili s poskytnutím dočasnej ochrany podľa § 17 ods. 1.
Správca plní počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie ďalšie úlohy určené súdom.
Správca na základe kvalifikovaného podnetu preskúma
zodpovednosť štatutárneho orgánu dlžníka za obdobie, kedy nastali skutočnosti vedúce k hroziacemu úpadku dlžníka,
úkony dlžníka, ktoré mohli byť príčinou jeho hroziaceho úpadku alebo úpadku, najmä z pohľadu ich platnosti, neúčinnosti, odporovateľnosti, zákazu konkurencie, zákazu vrátenia vkladov, zákazu vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcií s konfliktom záujmov, zákazu vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov,
stav dlžníka v čase začatia verejnej preventívnej reštrukturalizácie a posúdi, či dlžník bol v hroziacom úpadku alebo v úpadku a kedy tento stav nastal, a či stav hroziaceho úpadku alebo úpadku trvá.
Správca vypracuje odôvodnenú písomnú správu o výsledku preskúmania kvalifikovaného podnetu podľa odseku 3, ktorú zašle najneskôr do 15 dní od doručenia kvalifikovaného podnetu súdu a podávateľovi kvalifikovaného podnetu. V odôvodnených prípadoch správca písomne oznámi súdu dôvody, pre ktoré nie je možné lehotu podľa prvej vety dodržať a novú lehotu nie dlhšiu ako 15 dní, v ktorej súdu zašle písomnú správu o výsledku preskúmania kvalifikovaného podnetu.
Dlžník, štatutárny orgán dlžníka a tretie osoby sú povinné poskytovať správcovi súčinnosť; ustanovenia všeobecného predpisu o konkurznom konaní o súčinnosti úpadcu14) sa použijú primerane.
Správca má za výkon funkcie vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii nárok na odmenu a nárok na náhradu výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie. Odmenu a výdavky správcu platí dlžník, ibaže bol správca ustanovený na návrh veriteľov. Ak bol správca ustanovený na návrh veriteľov, platia odmenu a výdavky spoločne a nerozdielne veritelia, ktorí ustanovenie správcu navrhli.
Ak je odmena alebo náhrada výdavkov správcu sporná, o určení sumy odmeny a náhrady výdavkov rozhodne súd do 30 dní.
Veritelia
Verejným plánom dotknutí a nedotknutí veritelia
Dotknutým veriteľom je
každý veriteľ, ktorého pohľadávka vznikla pred rozhodným dňom, ibaže podľa tohto zákona sa považuje za nedotknutého veriteľa, a
spoločník, ak verejný plán predpokladá u dlžníka predaj, prevod alebo vydanie nových podielov, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zmenu právnej formy dlžníka, alebo zmenu zakladateľskej zmluvy, stanov alebo iných obdobných dokumentov.
Dotknutým veriteľom ako podmieneným dotknutým veriteľom je tiež ručiteľ, spoludlžník alebo iná osoba, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi po rozhodnom dni, ak splní záväzok za dlžníka, ktorý vznikol pred rozhodným dňom, ibaže podľa tohto zákona sa považuje za nedotknutého veriteľa.
Nedotknutým veriteľom je
každá osoba so svojim pracovnoprávnym nárokom voči dlžníkovi,
drobný veriteľ,
malý veriteľ v sume do 5 000 eur,
správca,
poradca vo výške odmeny podľa § 4,
nepeňažný veriteľ,
sporný nespriaznený veriteľ,
správca dane a
colný orgán.
Ak tak určí verejný plán, nedotknutým veriteľom je aj
verejnoprávny veriteľ, okrem nedotknutého veriteľa podľa odseku 3 písm. h) a i),
zabezpečený veriteľ, pri ktorom možno dôvodne predpokladať uspokojenie jeho pohľadávky zo zabezpečenia poskytnutého dlžníkom v plnom rozsahu,
skupina veriteľov z bežného obchodného styku, a
skupina zákazníkov.
Príslušenstvo pohľadávok dotknutých veriteľov
Počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa splatnosť príslušenstva pohľadávok dotknutých veriteľov od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie odkladá do potvrdenia verejného plánu, zamietnutia návrhu na potvrdenie verejného plánu alebo zastavenia konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Ak súd verejný plán potvrdí, zaniká príslušenstvo nefinančnej pohľadávky dotknutého veriteľa, na ktoré vznikol nárok dotknutému veriteľovi
do rozhodného dňa v rozsahu, v akom presahuje 5 % ročne z istiny, a
od rozhodného dňa vrátane rozhodného dňa až do potvrdenia verejného plánu súdom.
Zoznam veriteľov
Pred podaním návrhu je dlžník povinný zostaviť k rozhodnému dňu zoznam veriteľov, v ktorom označí všetkých známych veriteľov vrátane veriteľov sporných pohľadávok a výšku pohľadávok veriteľov. Dôvody spornosti musia byť v zozname veriteľov vecne odôvodnené, inak platí, že zoznam veriteľov nebol zostavený riadne.
Zoznam veriteľov sa člení na dotknutých veriteľov a nedotknutých veriteľov.
Dotknutí veritelia sa v zozname veriteľov členia na
zabezpečených veriteľov,
nezabezpečených veriteľov,
veriteľov spriaznených pohľadávok,
podriadených veriteľov a
spoločníkov.
Oprava a doplnenie zoznamu veriteľov
Každý veriteľ dlžníka má právo vo svojej veci žiadať dlžníka o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov, a to v lehote 30 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie; na žiadosť o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov podanú po tejto lehote sa neprihliada. Dlžník je povinný žiadosti veriteľa podľa prvej vety vyhovieť.
Ak dlžník opraví alebo doplní zoznam veriteľov podľa odseku 1, doručí ho príslušnému súdu do 15 dní od uplynutia lehoty na podanie žiadosti o opravu alebo doplnenie zoznamu veriteľov.
Súd bez zbytočného odkladu zverejní opravený alebo doplnený zoznam veriteľov v Obchodnom vestníku.
Informatívna schôdza
Ak súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník zvolá informatívnu schôdzu tak, aby sa konala najskôr 15 dní a najneskôr 20 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Informatívna schôdza sa môže konať prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
Právo zúčastniť sa informatívnej schôdze má každý, kto tvrdí, že je dotknutým veriteľom. Informatívnej schôdze sa zúčastní správca, poradca a zákonný sudca.
Informatívnu schôdzu vedie dlžník.
Predmetom informatívnej schôdze je informovanie dotknutých veriteľov o hroziacom úpadku dlžníka a predstavenie konceptu plánu dotknutým veriteľom.
Veriteľský výbor
Súd bez zbytočného odkladu po povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie ustanoví dlžníkovi veriteľský výbor; to neplatí, ak súd ustanoví dlžníkovi veriteľský výbor pri povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie na návrh dlžníka alebo kvalifikovanej skupiny veriteľov.
Veriteľský výbor má troch alebo piatich členov; najmenej traja z členov veriteľského výboru musia byť nespriaznenými veriteľmi. Členov veriteľského výboru určí súd tak, aby v ňom boli zastúpení najmä relevantní veritelia a aby v ňom boli primerane zastúpení zabezpečení veritelia a nezabezpečení veritelia.
Súhlas veriteľa s ustanovením do funkcie člena veriteľského výboru sa nevyžaduje, súd však do funkcie člena veriteľského výboru neustanoví veriteľa, ktorý súdu vopred výslovne oznámil svoj nesúhlas s ustanovením do funkcie člena veriteľského výboru. Veriteľ má právo písomne sa vzdať funkcie člena veriteľského výboru; vzdanie sa funkcie člena veriteľského výboru je účinné dňom jeho doručenia príslušnému súdu.
Zánikom funkcie člena veriteľského výboru nezaniká pôsobnosť veriteľského výboru. Ak je to potrebné, súd môže člena veriteľského výboru kedykoľvek odvolať alebo doplniť.
Člen veriteľského výboru je povinný konať v spoločnom záujme veriteľov. Každý člen veriteľského výboru je v rovnakom rozsahu ako správca
oprávnený nahliadať do účtovníctva, písomností a iných podkladov dlžníka a
povinný zachovávať mlčanlivosť voči osobám, ktoré sa nezúčastňujú na verejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Činnosť veriteľského výboru riadi predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia veriteľského výboru; pri voľbe predsedu sa prihliada na hlasy všetkých členov veriteľského výboru. Člen veriteľského výboru si môže písomným plnomocenstvom zvoliť zástupcu.
So súhlasom veriteľského výboru sa zasadnutia veriteľského výboru môže zúčastniť aj iná osoba, a to najmä ten, kto sa má podieľať na plnení verejného plánu.
Za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne a to zaslaním svojho hlasovania predsedovi veriteľského výboru. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.
Ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenie všeobecného predpisu o konkurznom konaní o zasadnutí veriteľského výboru sa použije rovnako.16)
Pôsobnosť veriteľského výboru
Do pôsobnosti veriteľského výboru patrí
určiť úkony dlžníka, okrem úkonov, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov, ktoré podliehajú schváleniu veriteľským výborom a tieto úkony schvaľovať,
určiť úkony dlžníka, okrem úkonov, ktorými sa podstatne nemení skladba jeho majetku, záväzkov alebo záväzkových vzťahov, ktoré podliehajú schváleniu určeným poradcom,
poskytnúť súhlas dlžníkovi na prijatie krízového financovania,
po začatí verejnej preventívnej reštrukturalizácie schvaľovať odmenu poradcu alebo úhradu neuhradenej odmeny,
rozhodnúť o neprimeranosti odmeny poradcu,
schvaľovať dohody medzi poradcom a dlžníkom, ktoré obmedzujú zodpovednosť poradcu,
vyjadrovať sa k verejnému plánu,
ďalšia pôsobnosť ustanovená týmto zákonom.
Činnosť veriteľského výboru sa končí
potvrdením verejného plánu, ibaže verejný plán určil inak, najneskôr však splnením verejného plánu,
Verejný plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval spravodlivé rozdelenie hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov, bol určitý, zrozumiteľný, reálny, udržateľný, podľa možnosti konsenzuálny a obsahoval všetky údaje, ktoré dotknutí veritelia potrebujú, aby mohli o verejnom pláne informovane hlasovať.
Ak dotknutý veriteľ nesúhlasí s určením hodnoty majetku dlžníka v koncepte plánu, dlžník je povinný poskytnúť dotknutému veriteľovi bezodplatne všetku súčinnosť tak, aby bol schopný si zabezpečiť určenie hodnoty majetku znaleckým posudkom pred hlasovaním o prijatí verejného plánu.
Verejný plán sa nesmie podstatne odchyľovať od konceptu plánu. Podstatnou odchýlkou sa rozumie najmä, ak sa predpokladaná miera uspokojenia veriteľa v skupine podľa verejného plánu oproti spodnej hranici rozpätia predpokladanej miery uspokojenia v koncepte plánu odlišuje o viac ako 10 %.
Právne úkony dlžníka urobené počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktoré poskytujú dotknutému veriteľovi výhodu nepredpokladanú verejným plánom, sú neplatné.
Reštrukturalizačné opatrenia
Reštrukturalizačnými opatreniami sú opatrenia ekonomickej a právnej povahy, ktorých cieľom je odvrátiť úpadok dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť podniku dlžníka (ďalej len „reštrukturalizačné opatrenia“). Reštrukturalizačné opatrenia môžu pozostávať z akejkoľvek zmeny na strane majetku, záväzkov, záväzkových vzťahov alebo kapitálovej štruktúry dlžníka alebo z kombinácie týchto zmien, vrátane zapojenia iných osôb, najmä investora alebo novozaloženej osoby (ďalej len „zapojená osoba“), ako aj z organizačných, personálnych, obchodných, finančných a prevádzkových opatrení.
Reštrukturalizačnými opatreniami sú najmä
reštrukturalizácia záväzkov dlžníka voči dotknutým veriteľom, najmä odklad ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, ich zabezpečenie alebo úprava ich zabezpečenia alebo ich uspokojenie inak ako peniazmi,
reštrukturalizácia majetku dlžníka, najmä predaj, prevod alebo zaťaženie majetku, podniku alebo časti podniku dlžníka alebo zrušenie zaťaženia majetku dlžníka,
reštrukturalizácia kapitálovej štruktúry dlžníka, najmä predaj, prevod alebo vydanie nových podielov, zmena zakladateľskej zmluvy, stanov alebo iných podobných dokumentov alebo doplnenie kapitálu dlžníka alebo rovnaké opatrenia u zapojenej osoby,
reštrukturalizácia ľudských zdrojov podniku dlžníka, najmä vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu, zmena pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania,
reštrukturalizácia riadenia a kontroly dlžníka, najmä ustanovenie, odvolanie alebo výmena štatutárneho organu alebo jeho člena alebo dozorného orgánu alebo jeho člena,
ďalšie reštrukturalizačné opatrenia, ktorých cieľom je odvrátiť úpadok a zabezpečiť životaschopnosť podniku,
financovanie reštrukturalizačných opatrení.
Náležitosti verejného plánu
Verejný plán sa člení na úvodnú časť, opisnú časť a záväznú časť. Úvodná časť verejného plánu obsahuje označenie dlžníka, správcu a príslušného súdu.
Opisná časť verejného plánu obsahuje
podrobnú charakteristiku hlavného predmetu podnikania a ostatných predmetov podnikania dlžníka,
podrobný opis ekonomickej situácie dlžníka, najmä prečo hrozí úpadok, prípadne kedy nastal hroziaci úpadok a z akých dôvodov, vrátane uvedenia rozsahu ťažkostí,
podrobný opis doposiaľ prijatých opatrení a reštrukturalizačných opatrení predpokladaných verejným plánom, vrátane vysvetlenia ich právnych a ekonomických vplyvov a dôvodov ich prijatia, a časový rámec ich implementácie,
označenie dotknutých veriteľov, podmienených dotknutých veriteľov a nedotknutých veriteľov, vrátane odôvodnenia ich začlenenia do týchto skupín,
označenie vytvorených skupín dotknutých veriteľov a odôvodnenie ich vytvorenia, opis a odôvodnenie pravidiel začleňovania jednotlivých dotknutých veriteľov do konkrétnej skupiny dotknutých veriteľov a odôvodnenie začlenenia dotknutého veriteľa do konkrétnej skupiny dotknutých veriteľov,
predpokladanú mieru uspokojenia každého dotknutého veriteľa v najlepšom alternatívnom scenári a navrhovanú mieru uspokojenia každého dotknutého veriteľa,
pravidlá poskytovania informácií zamestnancom a ich zástupcom a pravidlá konzultácií so zamestnancami a ich zástupcami, zhodnotenie celkových dôsledkov verejného plánu na zamestnancov dlžníka, najmä ak ide o otázky týkajúce sa skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo zmeny pracovných podmienok alebo podmienok zamestnávania,
podrobný plán peňažných tokov na obdobie plnenia verejného plánu,
predpokladané nové financovanie a odôvodnenie jeho prijatia,
ďalšie údaje tak, aby dotknutí veritelia mohli informovane s odbornou starostlivosťou hlasovať o verejnom pláne,
odôvodnenie rozumnej vyhliadky verejného plánu odvrátiť hroziaci úpadok a zabezpečiť životaschopnosť podniku dlžníka, a určenie nevyhnutných predpokladov na dosiahnutie tohto cieľa.
Záväzná časť verejného plánu obsahuje
označenie dotknutých veriteľov a nedotknutých veriteľov, označenie vytvorených skupín dotknutých veriteľov s uvedením označenia veriteľov, ktorí patria do konkrétnej skupiny dotknutých veriteľov, a opis spôsobu nakladania s právami dotknutých veriteľov v skupine,
opis spôsobu nakladania s majetkom, podnikom alebo časťou podniku dlžníka, ak má dôjsť k ich prevodu, zaťaženiu alebo zrušeniu zaťaženia,
opis spôsobu vydania nových podielov dlžníkom alebo zapojenou osobou a opis spôsobu nakladania s aktuálnymi podielmi alebo novými podielmi, ak má dôjsť k prevodu alebo zrušeniu aktuálnych podielov alebo vydaniu nových podielov,
označenie osôb, ktoré majú byť ustanovené do funkcie štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu dlžníka alebo zapojenej osoby, a ktoré majú byť z takej funkcie odvolané,
označenie subjektu, ktorý poskytuje nové financovanie dlžníkovi alebo zapojenej osobe, podmienky nového financovania a ďalšie dohodnuté náležitosti nového financovania,
označenie subjektu, ktorý poskytuje nový kapitál dlžníkovi alebo zapojenej osobe, podmienky poskytnutia nového kapitálu a ďalšie dohodnuté náležitosti poskytnutia nového kapitálu,
opis iných právnych vzťahov, ktoré majú podľa verejného plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.
Ak je to vhodné, obsah vybraných častí verejného plánu môže byť uvedený v prílohe verejného plánu.
K verejnému plánu sa prikladá
zoznam veriteľov,
zoznam majetku s určením jeho hodnoty,
zoznam ručiteľov a spoludlžníkov alebo iných osôb, ktorým vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť jeho záväzok,
zoznam spriaznených osôb,
zoznam úkonov so spriaznenými osobami za posledné tri roky,
zoznam zamestnancov,
analýza hroziaceho úpadku,
analýza najlepšieho záujmu veriteľov,
analýza pravidla relatívnej priority,
analýza životaschopnosti.
Skupiny
Vo verejnom pláne sa z dotknutých veriteľov vytvorí samostatná skupina
pre každého zabezpečeného veriteľa,
nezabezpečených veriteľov,
veriteľov spriaznených pohľadávok,
podriadených veriteľov a
spoločníkov.
Pre každú skupinu podľa odseku 1, okrem skupiny pre nezabezpečených veriteľov, možno vo verejnom pláne vytvoriť ďalšie skupiny, ak vytvorenie týchto skupín lepšie zohľadní spoločné záujmy dotknutých veriteľov v skupinách na základe overiteľných pravidiel a súčasne vytvorenie ďalších skupín nezhorší postavenie malých dotknutých veriteľov.
S dotknutými veriteľmi sa v každej skupine musí zaobchádzať rovnako zohľadňujúc pravidlo pomerného uspokojenia veriteľov.
Nové financovanie
Verejný plán môže predpokladať nové financovanie reštrukturalizačných opatrení. V prípade vyhlásenia konkurzu pre uspokojenie nárokov z nového financovania platia rovnako ustanovenia všeobecného predpisu o konkurznom konaní o novom úvere.
Posúdenie verejného plánu správcom
Správca posudzuje verejný plán z hľadiska existencie dôvodov na zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu alebo dôvodov na nahradenie súhlasu skupiny a o výsledkoch tohto posúdenia informuje na schvaľovacej schôdzi všetkých účastníkov schvaľovacej schôdze. Po skončení schvaľovacej schôdze podá správu o výsledkoch posúdenia príslušnému súdu bez zbytočného odkladu.
Oprava chýb vo verejnom pláne a výklad sporných ustanovení verejného plánu
Správca je oprávnený opraviť chybné ustanovenie vo verejnom pláne, ak má vedomosť o tom, aký má byť správny obsah chybného ustanovenia. Veriteľský výbor je oprávnený opraviť chybné ustanovenie vo verejnom pláne, ak mu takéto oprávnenie priznáva verejný plán; prvá veta platí rovnako.
Správca je oprávnený vykladať sporné ustanovenie verejného plánu, ak má vedomosť o okolnostiach jeho vzniku; pri výklade sporného ustanovenia sa vychádza z toho, ako by si sporné ustanovenie vykladali dotknutí veritelia v čase hlasovania o verejnom pláne a následne z toho, čo mali strany na mysli pri tvorení obsahu sporného ustanovenia. Veriteľský výbor môže vykladať sporné ustanovenia verejného plánu, ak mu takéto oprávnenie priznáva verejný plán; prvá veta platí rovnako. Schválenie, potvrdenie, záväznosť a zrušenie verejného plánu
Schvaľovacia schôdza
Ak súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník zvolá schvaľovaciu schôdzu tak, aby sa konala najskôr 60 dní a najneskôr 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Schvaľovaciu schôdzu vedie dlžník.
Predmetom schvaľovacej schôdze je informovanie dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstavenie verejného plánu a hlasovanie o prijatí verejného plánu.
Právo zúčastniť sa schvaľovacej schôdze má každý veriteľ, ktorý o sebe tvrdí, že je dotknutým veriteľom. Schvaľovacej schôdze sa zúčastní správca, poradca a zákonný sudca.
Schválenie verejného plánu
Verejný plán je schválený dotknutými veriteľmi, ak
každá skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu,
v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu aspoň trojštvrtinová väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok,
v každej skupine nezabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu väčšina veriteľov s pohľadávkami presahujúcimi 1 % sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa pravidla každý veriteľ jeden hlas,
v každej skupine veriteľov spriaznených pohľadávok a podriadených veriteľov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov v danej skupine počítaná podľa sumy pohľadávok,
v každej skupine spoločníkov hlasovala za prijatie verejného plánu nadpolovičná väčšina spoločníkov.
Právo hlasovať o prijatí verejného plánu má dotknutý veriteľ. Podmienený dotknutý veriteľ má právo hlasovať o prijatí verejného plánu, ak ten, komu je zaviazaný plniť, nevyužije právo hlasovať.
Nahradenie súhlasu skupiny
Ak niektorá skupina neschváli verejný plán, dlžník je oprávnený domáhať sa v návrhu na potvrdenie verejného plánu súdom nahradenia súhlasu skupiny rozhodnutím súdu. Ustanovenia § 7 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
O návrhu na nahradenie súhlasu skupiny súd rozhodne spolu s návrhom na potvrdenie verejného plánu.
Súd nahradí súhlas skupiny, ak verejný plán schválila nadpolovičná väčšina skupín a aspoň jednou z nich bola skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov alebo, ak verejný plán schválila aspoň nadpolovičná väčšina skupín, ktorá by v prípade najlepšieho alternatívneho scenára mohla byť uspokojená aspoň čiastočne.
Súd nahradí súhlas skupiny len vtedy, ak sa so skupinou, ktorej súhlas sa má nahradiť, zaobchádza aspoň tak priaznivo, ako s každou inou skupinou rovnakej triedy a priaznivejšie ako s každou podriadenou skupinou, a žiadna skupina podľa verejného plánu nemá prijať viac ako pôvodné plnenie.
Ak verejný plán predpokladá odpustenie pohľadávok skupín podľa § 37 ods. 1 písm. a) a b), ale nepredpokladá, že doterajší koneční užívatelia výhod dlžníka odovzdajú bez náhrady všetky podiely veriteľom na účel ich uspokojenia, nahradenie súhlasu skupiny je prípustné len vtedy, ak doterajší spoločníci doplnia pri potvrdení verejného plánu vlastné zdroje dlžníka peňažným plnením vo výške aspoň 20 % odpustenej sumy pohľadávok veriteľov, pričom peňažné prostriedky zodpovedajúce doplneným vlastným zdrojom musia byť použité v plnom rozsahu na uspokojenie dotknutých veriteľov bez zbytočného odkladu po potvrdení verejného plánu.
Potvrdenie verejného plánu súdom
Dlžník je oprávnený podať návrh na potvrdenie verejného plánu v lehote siedmich dní od skončenia schvaľovacej schôdze. Návrh na potvrdenie verejného plánu obsahuje všeobecné náležitosti podľa § 127 Civilného sporového poriadku; k návrhu na potvrdenie verejného plánu dlžník pripojí zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, ňou schválený verejný plán a prílohy verejného plánu. Ustanovenia § 7 ods. 3 a 4 sa použijú primerane.
Dlžník súčasne s podaním návrhu na potvrdenie verejného plánu zašle elektronickú verziu tohto návrhu a jeho príloh každému veriteľovi, ktorý hlasoval proti prijatiu verejného plánu.
Nesúhlasiaci veriteľ má právo vyjadriť sa k návrhu na potvrdenie verejného plánu. Vyjadrenie nesúhlasiaceho veriteľa sa zasiela súdu v lehote desiatich dní od doručenia elektronickej verzie návrhu na potvrdenie verejného plánu. Vyjadrenie nesúhlasiaceho veriteľa musí byť autorizované. Súd prihliada len na vyjadrenia nesúhlasiacich veriteľov, ktoré boli podané riadne a včas.
O návrhu na potvrdenie verejného plánu súd rozhodne do 30 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie nesúhlasiacich veriteľov. Ak súd návrh na potvrdenie verejného plánu zamietne, platí, že návrh na nahradenie súhlasu skupiny, ak bol podaný, bol tiež zamietnutý.
Zamietnutie návrhu na potvrdenie verejného plánu
Súd návrh na potvrdenie verejného plánu zamietne, ak zistí, že
neboli dodržané pravidlá prípravy, tvorby a schvaľovania verejného plánu alebo zoznam veriteľov nebol zostavený riadne, ak to namieta nesúhlasiaci veriteľ, na ktorého to malo alebo môže mať nepriaznivý vplyv,
návrh na potvrdenie verejného plánu nebol podaný včas alebo dlžník včas nezaslal jeho elektronickú verziu nesúhlasiacemu veriteľovi,
verejný plán je neurčitý alebo nezrozumiteľný,
verejný plán nebol schválený dotknutými veriteľmi alebo rozhodnutím súdu vo všetkých skupinách,
nesúhlasiaci veriteľ vo vyjadrení tvrdí, že v prípade potvrdenia verejného plánu bude jeho postavenie horšie, ako v prípade najlepšieho alternatívneho scenára, ibaže dlžník preukáže opak,
dlžník je v omeškaní s úhradou nového záväzku a jeho uhradenie nie je ani dostatočným spôsobom zabezpečené,
kvalifikovaná skupina nesúhlasiacich veriteľov vo vyjadrení tvrdí, že verejný plán nemá rozumné vyhliadky na odvrátenie hroziaceho úpadku alebo zabezpečenie životaschopnosti podniku, ibaže dlžník preukáže, že možno dôvodne predpokladať opak,
nové financovanie potrebné na plnenie verejného plánu nespravodlivo poškodzuje záujmy veriteľov, alebo
sú tu dôvody na zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na potvrdenie verejného plánu súdom a návrh na nahradenie súhlasu skupiny, je prípustné odvolanie. Odvolací súd rozhodne o odvolaní do 30 dní od predloženia veci podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.
Záväznosť a účinky potvrdeného verejného plánu
Potvrdený verejný plán je záväzný voči dlžníkovi a každému dotknutému veriteľovi v zozname veriteľov. Účinky verejného plánu nastávajú potvrdením verejného plánu, ak verejný plán neurčuje inak.
Všetky práva, ktoré mal dotknutý veriteľ voči tretím osobám pred účinnosťou verejného plánu, zostávajú verejným plánom nedotknuté, ibaže dotknutý veriteľ písomne súhlasil inak. Verejným plánom zostáva nedotknuté najmä právo dotknutého veriteľa domáhať sa v rovnakom čase a rozsahu uspokojenia svojej pohľadávky alebo iného práva, ktoré mal pred účinnosťou verejného plánu, od tretej osoby z dôvodu výkonu zabezpečovacieho práva alebo od spoludlžníka, ručiteľa alebo inej osoby, ktorá je povinná plniť za alebo popri dlžníkovi.
Verejným plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky alebo iného práva, ktoré mal pred účinnosťou verejného plánu, z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Verejnému plánu, ako právnemu úkonu, nie je možné odporovať.
Pohľadávka dotknutého veriteľa, ktorý nebol dlžníkovi známy ani 30 deň od povolenia preventívnej reštrukturalizácie, sa potvrdením verejného plánu stáva voči dlžníkovi nevymáhateľnou. Tým nie je dotknutá vymáhateľnosť pohľadávky voči iným osobám.
Krízovému financovaniu a novému financovaniu možno odporovať, ak verejná preventívna reštrukturalizácia skončila inak, ako potvrdením verejného plánu, a ten, kto ho poskytol, musel vedieť, že poskytnutým krízovým financovaním alebo novým financovaním ukráti uspokojenie iných veriteľov.
Ak verejná preventívna reštrukturalizácia skončila potvrdením verejného plánu,
poskytnuté nové financovanie alebo krízové financovanie a nároky z nich nemožno určiť za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné,
voči poskytovateľom nového financovania alebo krízového financovania nemožno vyvodzovať trestnoprávnu, správnu alebo občianskoprávnu zodpovednosť z dôvodu, že poškodzuje spoločný záujem veriteľov, a
právne úkony uskutočnené v súvislosti s rokovaním o verejnom pláne alebo plnením potvrdeného verejného plánu nemožno určiť za neplatné, odporovateľné alebo nevymáhateľné z dôvodu, že poškodzujú spoločný záujem veriteľov, ak boli primerané a nevyhnutne potrebné na dosiahnutie účelu verejnej preventívnej reštrukturalizácie.
Ustanovenie odseku 6 písm. c) sa nepoužije na právne úkony dlžníka v súvislosti s rokovaním o verejnom pláne po tom, ako sa dostal do úpadku.
Zrušenie verejného plánu rozhodnutím súdu
Súd na návrh dotknutého veriteľa zruší verejný plán, ak schválenie plánu alebo potvrdenie plánu bolo dosiahnuté trestným činom. Návrh musí byť podaný do troch rokov od potvrdenia verejného plánu súdom, inak sa na návrh neprihliada.
Ak súd rozhodne o zrušení verejného plánu, veritelia môžu požadovať uspokojenie svojich pohľadávok a iných práv, ktoré mali pred jeho účinnosťou; platí, že premlčanie neplynulo v období od potvrdenia verejného plánu do jeho zrušenia, a ak bola poskytnutá dočasná ochrana, premlčanie neplynulo v období od jej poskytnutia do zrušenia verejného plánu.
Ak súd nerozhodne inak, práva veriteľov a tretích osôb založené verejným plánom nie sú zrušením verejného plánu dotknuté. Ak je to potrebné k dosiahnutiu spravodlivého usporiadania pomerov medzi dotknutými stranami, súd môže prijať potrebné opatrenia; pritom je povinný zohľadňovať najmä ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere.
Plnenie verejného plánu
Vo verejnom pláne možno určiť, že na čas jeho plnenia sa zavádza dozorná správa. Ustanovenia všeobecného predpisu o konkurznom konaní o dozornej správe sa použijú rovnako.18)
Aj keď nebola zavedená dozorná správa, na žiadosť dotknutého veriteľa počas plnenia verejného plánu je dlžník povinný poskytnúť informácie o plneniach uskutočnených v prospech sporných nespriaznených veriteľov.
V záväznej časti verejného plánu sa určí, bez ktorých častí verejného plánu nemôže dôjsť k jeho splneniu (ďalej len „podstatná časť verejného plánu“); podstatnou časťou verejného plánu je vždy splnenie všetkých peňažných záväzkov z verejného plánu.
Ak dlžník splní podstatné časti verejného plánu, zverejní oznam o ich splnení v Obchodnom vestníku. Ak bola zavedená dozorná správa, dlžník môže zverejniť oznam o splnení podstatných častí verejného plánu iba so súhlasom správcu alebo veriteľského výboru.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia
Dlžník, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.
Dlžník oznámi začatie konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii príslušnému súdu, ak s tým súhlasia veritelia podľa § 50.
Dlžník predloží neverejný plán na posúdenie súdu najneskôr do troch mesiacov od oznámenia začatia konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, inak sa konanie končí; o ukončení konania súd nevydáva rozhodnutie.
Ak súd v lehote 15 dní od predloženia neverejného plánu nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že neverejný plán bol potvrdený; súd o tom vydá dlžníkovi a veriteľom, ktorí boli označení dlžníkom ako účastníci konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, potvrdenie.
Súd zamietne neverejný plán, ak zistí, že neverejný plán by mohol poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu.
Potvrdenému neverejnému plánu ako právnemu úkonu možno odporovať iba z dôvodu, že v čase dohodnutia neverejného plánu neboli splnené podmienky podľa § 50, o ktorých druhá strana vedela alebo musela vedieť.
Ak na základe neverejného plánu má byť dlžníkovi poskytnuté nové financovanie, veriteľ, ktorý takéto financovanie poskytol, sa nepovažuje za veriteľa spriaznenej pohľadávky, aj keby inak bol veriteľom spriaznenej pohľadávky.
Neverejný plán zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas.
Spoločné ustanovenia
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví
podrobnosti o určení najlepšieho alternatívneho scenára,
prílohy návrhu a podrobnosti o ich obsahových náležitostiach,
podrobnosti o zozname veriteľov a jeho obsahových náležitostiach,
podrobnosti o náležitostiach verejného plánu, jeho prílohách,
podrobnosti o odmene správcu a náhrade výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom funkcie,
podrobnosti o informatívnej schôdzi a schvaľovacej schôdzi,
podrobnosti o činnosti veriteľského výboru.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zverejní na svojom webovom sídle
praktické usmernenia k vypracovaniu verejného plánu pre potreby riešenia hroziaceho úpadku malých a stredných podnikov v slovenskom jazyku a anglickom jazyku, a
podrobnosti o poradenských službách a možnostiach ich využitia podnikateľmi v hroziacom úpadku.
Na počítanie lehôt sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Ak tento zákon neustanovuje inak, porušenie povinnosti dlžníkom ustanovenej týmto zákonom nezakladá neplatnosť právneho úkonu dlžníka.
Ustanovenia tohto zákona je potrebné vykladať tak, aby spoločníci nemohli bezdôvodne brániť alebo prekážať vykonávaniu verejného plánu.
Ustanovenia § 193 ods. 2, § 202 ods. 1, § 204a ods. 1, § 211 ods. 1 a § 213 Obchodného zákonníka ako aj práva s obdobným obsahom a účinkami vo vzťahu k inému dlžníkovi ako dlžníkovi, ktorý je akciovou spoločnosťou, sa počas konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii a počas plnenia verejného plánu nepoužijú, ak by ich vykonávanie bolo v rozpore s účelom verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Tým nie je dotknutá povinnosť podľa § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka.
Týmto zákonom nie sú dotknuté práva zamestnancov podľa osobitných predpisov.
Prechodné ustanovenia
Ak dočasná ochrana poskytnutá podľa osobitného predpisu nezanikla do 16. júla 2022, jej účinky trvajú do uplynutia doby, na ktorú bola poskytnutá alebo predĺžená podľa ustanovení osobitného predpisu. Ak o ukončenie dočasnej ochrany poskytnutej podľa osobitného predpisu požiada podnikateľ pod dočasnou ochranou, dočasná ochrana podľa osobitného predpisu zaniká dňom doručenia tejto žiadosti príslušnému súdu; súd bez zbytočného odkladu zverejní údaje o dlžníkovi a informáciu o tom, že dočasná ochrana poskytnutá podľa osobitného predpisu zanikla.
Dlžník, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana podľa osobitného predpisu, nie je oprávnený postupovať podľa ustanovení tohto zákona, ak trvajú účinky dočasnej ochrany poskytnutej podľa osobitného predpisu.
Zrušuje sa čl. I zákona č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
