Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Viete, ktoré príjmy zo závislej činnosti sú, a ktoré nie sú predmetom dane? A aká je daň z príjmu zo závislej činnosti?
Čo je príjem zo závislej činnosti?
Každý príjem, ktorý poberá zamestnanec od zamestnávateľa, sa považuje za príjem zo závislej činnosti a ako taký sa aj zdaňuje.
Druhy príjmov zo závislej činnosti
príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane z príjmov,
príjmy zo závislej činnosti oslobodené od dane z príjmov,
príjmy zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov.
Všetky príjmy zo závislej činnosti sú definované v § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ZDP).
Z príjmov zo závislej činnosti zráža zamestnávateľ zamestnancovi mesačne preddavok na daň. Tieto preddavky podliehajú povinnému ročnému zúčtovaniu, ktoré si môže zamestnanec vysporiadať:
formou tzv. ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti (vykoná ho na základe žiadosti zamestnanca zamestnávateľ),
podaním daňového priznania.
Ročnému zúčtovaniu preddavkov nepodliehajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy od dane oslobodené.
Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane z príjmov (§ 5 ods. 1 ZDP)
a) príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
b) príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,
c) platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,
d) odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa písmena a) alebo písmena b), alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v písmenách a), b) a g),
e) odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,
f) príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,
g) príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,
h) obslužné,
i) vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
j) odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, predsedu, člena a zapisovateľa komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
k) nepeňažné plnenie poskytnuté od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, poberateľovi výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa osobitného predpisu alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.
Príjmom zo závislej činnosti je aj: Do 31.12.2013 bola príjmom zo závislej činnosti suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla na používanie na služobné a súkromné účely.
Od 1.1.2014 došlo k nasledujúcej zmene bodu a):
a) počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 %
V prvom roku
zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac,
ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupne cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
V nasledujúcich 7 kalendárnych rokoch
zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely,
na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch,
b) príjem plynúci zamestnancovi vo výške, ktorá je určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie [§ 5 ods. 3 písm. b) ZDP],
c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom, ako aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi, ktoré sa považujú u zamestnanca za vyživované [§ 5 ods. 3 písm. c) ZDP].
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (§ 5 ods. 5 ZDP)
nárokové cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p.,
nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov, pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil alebo ktorou uhrádza zamestnávateľ zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil zo svojho namiesto zamestnávateľa,
suma do výšky ustanovenej osobitnými predpismi na úhradu niektorých výdavkov zamestnanca, napríklad náhrady pri výkone práce v zahraničí podľa zákona o cestovných náhradách, hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov,
náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
náhrada výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov (okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času).
Príjmy oslobodené od dane (§ 5 ods. 7 ZDP)
suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca (nevzťahuje sa na sumy vyplácané ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem),
hodnota stravy poskytovanej zamestnancovi a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných na spotrebu na pracovisku,
použitie vymenovaných zariadení poskytnutých zamestnávateľom,
poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca,
náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
príjem zo závislej činnosti vykonávanej na našom území a plynúci daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 mesiacov po sebe nasledujúcich (s výnimkou vymenovaných príjmov),
náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1.1.1993,
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na ich základnom imaní,
náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.
Pokiaľ je váš zamestnávateľ platiteľom dane zo závislej činnosti, je povinný registrovať sa do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a oznámiť príslušnému daňovému úradu túto skutočnosť.
