Ako znížiť riziko pri založení spoločného podnikania?

Už pri zakladaní spoločnosti je vhodné jasne si ustanoviť pravidlá a postupy, ako sa ocení obchodný podiel pre prípad odchodu spoločníka v budúcnosti. Zároveň odporúčame budúcim spoločníkom, aby si starostlivo upravili všetky body v pripravovanej spoločenskej zmluve, pri ktorých zákon umožňuje odlišnú právnu úpravu.

Je dobré si predstaviť rôzne, aj negatívne situácie, ktoré by mohli v budúcnosti nastať, a detailne upraviť riešenie potenciálnych sporov tak, aby boli čo najmenej zaťažujúce pre všetky strany.

Štandardný vzor spoločenskej zmluvy môže postačovať na založenie jednoduchej spoločnosti. Pri dvoch alebo viacerých aktívnych spoločníkoch však často nerieši situácie, ako sú:

• dlhodobá nezhoda pri riadení spoločnosti,
• odmietanie schválenia investície alebo rozpočtu,
• strata dôvery medzi spoločníkmi,
• porušovanie povinností jedným zo spoločníkov,
• smrť alebo dlhodobá pracovná neschopnosť spoločníka,
• potreba predať obchodný podiel,
• spor o hodnotu obchodného podielu,
• odchod spoločníka ku konkurencii,
• neschopnosť spoločnosti prijímať potrebné rozhodnutia.

Najvhodnejším časom na dohodnutie riešenia týchto situácií je obdobie pred vznikom konfliktu.

Podiel 50/50 môže vytvoriť patovú situáciu

Mnohí podnikatelia sa z rôznych dôvodov rozhodnú pre spoločný vstup do podnikania a pritom si ustanovia, že so všetkým – s nákladmi aj výnosmi – sa budú deliť na polovicu. Z právneho hľadiska však pri ich odchode zo spoločnosti alebo pri vzniku závažnej nezhody môže vzniknúť pomerne zásadný právny problém.

Už pri zakladaní spoločnosti si treba uvedomiť, že podiel 50/50 predstavuje zvýšené riziko pre prípad vzájomného konfliktu. Nemusí ísť ani o osobný spor, v praxi môže stačiť odlišný názor na ďalšie smerovanie spoločnosti.

Nie je však správne tvrdiť, že na všetky vnútorné záležitosti spoločnosti je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých hlasov.

Podľa všeobecného pravidla je valné zhromaždenie s. r. o. schopné uznášať sa, ak sú prítomní spoločníci disponujúci aspoň polovicou všetkých hlasov. Bežné rozhodnutia sa prijímajú prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžadujú vyššiu väčšinu. Pri vybraných zásadných rozhodnutiach zákon vyžaduje aspoň dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov. Spoločenská zmluva môže tieto pravidlá upraviť prísnejšie.

Pozor na neúčasť jedného spoločníka

Ak majú dvaja spoločníci každý presne 50 % hlasov, môže podľa zákonnej úpravy nastať aj situácia, keď sa na riadne zvolanom valnom zhromaždení zúčastní iba jeden z nich.

Spoločník disponujúci 50 % všetkých hlasov v takom prípade spĺňa základnú hranicu uznášaniaschopnosti. Pri bežnom rozhodnutí môže predstavovať aj všetky hlasy prítomné na valnom zhromaždení.

Spoločenská zmluva však môže určiť napríklad:

• vyššie kvórum na uznášaniaschopnosť,
• povinnú prítomnosť oboch spoločníkov,
• vyššiu väčšinu pri vybraných rozhodnutiach,
• zoznam otázok, ktoré sa musia schváliť jednomyseľne.

Pri rozhodovaní mimo valného zhromaždenia je situácia odlišná. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov všetkých spoločníkov a nevyjadrenie sa považuje za nesúhlas. Jeden spoločník s 50 % hlasov preto sám bežne neprijme rozhodnutie mimo valného zhromaždenia.

Ten, kto nie je konateľom, môže byť v praktickej nevýhode

Vo vzťahu k tretím osobám nekoná v mene spoločnosti samotný spoločník, ale jej konateľ alebo konatelia.

Konateľ podpisuje zmluvy, zastupuje spoločnosť pred obchodnými partnermi a orgánmi verejnej moci a vykonáva ďalšie právne úkony podľa spôsobu konania zapísaného v obchodnom registri.

Ak má spoločnosť viacerých konateľov, každý z nich môže podľa zákonného pravidla konať samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje iný spôsob. Možno preto dohodnúť napríklad spoločné konanie dvoch konateľov. Samotné interné obmedzenie konateľského oprávnenia je však voči tretím osobám neúčinné.

Nie je úplne presné tvrdenie, že banka automaticky umožní nakladať s peniazmi iba konateľovi. Oprávnenia k bankovému účtu závisia aj od zmluvného nastavenia s bankou. Disponentom môže byť za určitých podmienok aj iná poverená osoba.

Konateľ však má z praktického hľadiska podstatne väčší dosah na každodenné fungovanie spoločnosti než spoločník, ktorý nie je konateľom. Rozhoduje o obchodnom vedení, uzatvára zmluvy, zabezpečuje vedenie účtovníctva a komunikuje s dodávateľmi, zákazníkmi a úradmi.

Nekonajúci spoločník nie je bez práv

Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti na valnom zhromaždení v rozsahu určenom spoločenskou zmluvou alebo stanovami.

Každý spoločník má najmä právo:

• požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti,
• nahliadať do dokladov spoločnosti,
• zúčastňovať sa na valnom zhromaždení,
• hlasovať v rozsahu svojich hlasovacích práv,
• požadovať zvolanie valného zhromaždenia, ak spĺňa zákonné podmienky,
• napadnúť nezákonné uznesenie valného zhromaždenia,
• za určitých podmienok uplatniť v mene spoločnosti nárok voči konateľovi.

Každý spoločník môže v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, ak ich už neuplatňuje samotná spoločnosť.

Konateľ je zároveň povinný konať s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Nesmie uprednostňovať vlastné záujmy, záujmy iba jedného spoločníka ani záujmy tretej osoby pred záujmami spoločnosti. Pri porušení povinností môže zodpovedať za spôsobenú škodu.

Odvolanie konateľa pri spoločníkoch 50/50

Jednou z možností riešenia problémov s konateľom je jeho odvolanie. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia.

Nie je však správne všeobecne uvádzať, že na odvolanie konateľa sa vždy vyžaduje viac ako 50 % všetkých hlasov.

Ak spoločenská zmluva neurčuje vyššiu väčšinu, o odvolaní konateľa sa rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Pri spoločnosti s dvoma spoločníkmi 50/50 preto môžu nastať rozdielne situácie:

• ak sú na valnom zhromaždení prítomní obaja a jeden hlasuje za odvolanie a druhý proti, rozhodnutie nebude prijaté,
• ak je na riadne zvolanom valnom zhromaždení prítomný iba jeden spoločník s 50 % hlasov, môže byť podľa základnej zákonnej úpravy valné zhromaždenie uznášaniaschopné a prítomný spoločník môže bežné rozhodnutie prijať,
• ak spoločenská zmluva vyžaduje vyššiu účasť alebo vyššiu väčšinu, musí sa postupovať podľa nej.

Spoločníci by preto mali už pri založení spoločnosti určiť:

• koľko hlasov je potrebných na vymenovanie a odvolanie konateľa,
• či musí byť pri rozhodovaní prítomný každý spoločník,
• či má mať každý spoločník právo nominovať jedného konateľa,
• čo sa stane, ak sa konatelia nezhodnú,
• kto bude spoločnosť zastupovať v naliehavej situácii.

Rozdielne hlasovacie práva sú možné

Obchodný zákonník umožňuje ustanoviť aj iný počet hlasov spoločníkov, než by zodpovedal pomeru ich vkladov k základnému imaniu.

Zákonným pravidlom je, že počet hlasov spoločníka sa určuje pomerom jeho vkladu k základnému imaniu. Spoločenská zmluva však môže určiť iný počet hlasov.

Išlo by napríklad o prípad, keď majú obaja spoločníci obchodný podiel vo výške 50 %, ale jednému spoločníkovi pripadá desať hlasov a druhému sto hlasov. Druhý spoločník by tak mal rozhodujúci vplyv napriek rovnakej majetkovej účasti.

Takéto nastavenie môže byť legálne, ale musí byť jasne uvedené v spoločenskej zmluve. Súčasne treba zvážiť, či je pre oboch spoločníkov spravodlivé a či zodpovedá ich skutočnej dohode o riadení spoločnosti.

Obchodný podiel, počet hlasov, podiel na zisku a spôsob rozdelenia likvidačného zostatku nemusia byť vždy nastavené úplne rovnako. Každú z týchto otázok však treba upraviť presne a vo vzájomných súvislostiach.

Spoločenská zmluva a dohoda medzi spoločníkmi

Okrem spoločenskej zmluvy môžu spoločníci uzatvoriť samostatnú písomnú dohodu medzi spoločníkmi, ktorá sa niekedy označuje aj ako shareholders’ agreement.

Podľa § 66c Obchodného zákonníka si môžu v takejto dohode upraviť najmä:

• spôsob výkonu práv spojených s účasťou na spoločnosti,
• spôsob výkonu práv súvisiacich so správou a riadením spoločnosti,
• podmienky účasti na zmenách základného imania,
• vedľajšie dojednania súvisiace s prevodom obchodného podielu.

Dohoda medzi spoločníkmi môže upravovať aj:

• povinnosť hlasovať dohodnutým spôsobom,
• predkupné právo,
• zákaz prevodu podielu bez ponuky ostatným spoločníkom,
• povinnosť predať alebo kúpiť podiel pri určitej udalosti,
• zákaz konkurencie,
• ochranu dôverných informácií,
• spôsob financovania spoločnosti,
• pravidlá pri strate pracovnej schopnosti alebo úmrtí spoločníka,
• riešenie patovej situácie,
• zmluvné pokuty za porušenie dohody.

Dohoda medzi spoločníkmi nenahrádza spoločenskú zmluvu

Rozpor rozhodnutia orgánu spoločnosti s dohodou medzi spoločníkmi sám osebe nespôsobuje neplatnosť tohto rozhodnutia. Porušenie môže založiť zmluvnú zodpovednosť medzi stranami, ale rozhodnutie valného zhromaždenia môže zostať platné.

Pravidlá, ktoré majú mať priamy vplyv na fungovanie orgánov spoločnosti, počet hlasov, uznášaniaschopnosť, spôsob konania konateľov alebo podmienky prevodu obchodného podielu, je preto často potrebné premietnuť aj do spoločenskej zmluvy.

Ako predísť patovej situácii

Pri spoločníkoch 50/50 nestačí uviesť, že všetky rozhodnutia musia prijímať spoločne. Takéto ustanovenie síce chráni oboch spoločníkov, ale pri konflikte môže úplne zablokovať spoločnosť.

Vhodné je zaviesť viacstupňový mechanizmus.

Prvý stupeň: rokovanie spoločníkov

Po vzniku nezhody sa spoločníci musia osobne stretnúť a pokúsiť sa dosiahnuť dohodu v určenej lehote.

Dohoda by mala upraviť:

• spôsob oznámenia patovej situácie,
• osoby, ktoré sa musia rokovania zúčastniť,
• podklady, ktoré musia byť sprístupnené,
• lehotu na dosiahnutie dohody.

Druhý stupeň: mediácia alebo odborník

Ak sa spoločníci nedohodnú, môžu prizvať:

• mediátora,
• nezávislého advokáta,
• daňového poradcu,
• znalca,
• odborníka na konkrétnu technickú otázku.

Pri spore o cenu, účtovníctvo alebo technické riešenie môže byť efektívnejšie záväzné odborné určenie než všeobecné súdne alebo rozhodcovské konanie.

Tretí stupeň: mechanizmus odkúpenia podielu

Dohoda môže stanoviť, že po neúspešnom rokovaní vznikne jednému alebo obom spoločníkom právo:

• ponúknuť svoj podiel druhému spoločníkovi,
• požadovať odkúpenie vlastného podielu,
• odkúpiť podiel druhého spoločníka,
• iniciovať spoločný predaj firmy tretej osobe.

Použiť možno aj mechanizmus, pri ktorom jeden spoločník určí cenu za 50 % podiel a druhý sa následne rozhodne, či za túto cenu podiel kúpi, alebo svoj vlastný podiel predá. Takýto mechanizmus motivuje navrhovateľa určiť primeranú cenu, pretože vopred nevie, či bude kupujúcim alebo predávajúcim.

Doložka musí presne upravovať:

• udalosť, ktorá ju aktivuje,
• spôsob doručenia ponuky,
• spôsob stanovenia ceny,
• lehotu na prijatie ponuky,
• spôsob financovania odkúpenia,
• termín úhrady,
• zabezpečenie nezaplatenej ceny,
• odovzdanie dokumentácie a prístupov,
• zmenu konateľov,
• zodpovednosť za záväzky spoločnosti.

Rozhodcovská doložka v spoločenskej zmluve

Rozhodcovské konanie môže byť pri niektorých sporoch rýchlejšie, flexibilnejšie a dôvernejšie než konanie pred všeobecným súdom. Rozhodcovské konanie je podľa zákona neverejné, ak sa účastníci nedohodnú inak.

Nie je však správne uvádzať, že po vložení rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy možno rozhodcovskej organizácii automaticky odovzdať „akýkoľvek spor“.

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať spory týkajúce sa právnych vzťahov, o ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní. Zákon zároveň výslovne vylučuje niektoré kategórie sporov, napríklad vybrané spory o vecné práva k nehnuteľnostiam, osobný stav, nútený výkon rozhodnutí alebo spory vzniknuté v priebehu konkurzu a reštrukturalizácie.

Pri vnútrofiremných sporoch treba individuálne posúdiť najmä:

• kto je rozhodcovskou doložkou viazaný,
• či je jej stranou aj samotná spoločnosť,
• či ide o zmluvný spor medzi spoločníkmi alebo o korporačnú otázku,
• či možno o konkrétnom nároku uzatvoriť dohodu o urovnaní,
• či zákon nezveruje konkrétne rozhodnutie súdu.

Napríklad návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia upravuje § 131 Obchodného zákonníka ako súdne konanie. Návrh sa musí podať v trojmesačnej lehote a právoplatné rozhodnutie súdu je záväzné pre každého.

Preto nie je vhodné bez ďalšej analýzy predpokladať, že všeobecná rozhodcovská doložka spoľahlivo nahradí súd pri každom spore týkajúcom sa spoločnosti.

Obmedzené preskúmanie rozhodcovského rozsudku

Rozhodcovský rozsudok má po splnení zákonných podmienok medzi účastníkmi rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Preskúmanie iným rozhodcom je možné iba vtedy, keď sa na tom strany v rozhodcovskej zmluve dohodli. Aj bez takejto dohody však možno podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z obmedzených zákonných dôvodov. Toto právo nemožno zmluvou vylúčiť.

Menší počet opravných možností môže proces urýchliť, ale predstavuje aj riziko. Chybné právne alebo skutkové posúdenie nemusí byť preskúmateľné v rovnakom rozsahu ako pri riadnom odvolaní proti súdnemu rozhodnutiu.

Rozhodcovská doložka by preto mala presne určovať:

• rozhodcovský súd alebo spôsob výberu rozhodcu,
• počet rozhodcov,
• miesto a jazyk konania,
• okruh sporov,
• rozhodné právo,
• možnosť preskúmania rozsudku iným rozhodcom,
• pravidlá rozdelenia trov.

Spoločník nemôže zo s. r. o. jednoducho vystúpiť

Pojem „vystúpenie spoločníka“ sa v bežnej reči používa často. Podľa Obchodného zákonníka však spoločník zo spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže jednostranne vystúpiť iba na základe svojho rozhodnutia.

Ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, môže navrhnúť, aby jeho účasť zrušil súd. Musí však preukázať okolnosti, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.

Odchod spoločníka sa preto najčastejšie uskutočňuje:

• prevodom obchodného podielu na druhého spoločníka,
• prevodom obchodného podielu na tretiu osobu,
• zrušením účasti spoločníka súdom,
• vylúčením spoločníka,
• zrušením spoločnosti a jej likvidáciou,
• iným zákonným spôsobom zániku účasti.

Prevod obchodného podielu

Spoločník môže so súhlasom valného zhromaždenia previesť obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Na tretiu osobu môže podiel previesť iba vtedy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže aj takýto prevod podmieniť súhlasom valného zhromaždenia.

Zmluva o prevode obchodného podielu musí byť písomná a podpisy na nej musia byť úradne osvedčené. Ak nadobúdateľ ešte nie je spoločníkom, musí v zmluve vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, prípadne k stanovám.

Už pri zakladaní spoločnosti je preto vhodné upraviť:

• komu možno obchodný podiel previesť,
• či majú ostatní spoločníci predkupné právo,
• aká lehota platí na využitie predkupného práva,
• či je potrebný súhlas valného zhromaždenia,
• kedy možno súhlas odmietnuť,
• čo sa stane, keď sa súhlas opakovane neudelí,
• akým spôsobom sa určí cena.

Finančné vyrovnanie

V prípade odchodu jedného spoločníka prichádza na rad finančné vyrovnanie. O tom štandardná spoločenská zmluva často mlčí.

Je však potrebné rozlišovať dve situácie:

1. cenu pri dobrovoľnom prevode obchodného podielu,
2. zákonný vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka.

Cena pri prevode obchodného podielu

Ak jeden spoločník predáva podiel druhému spoločníkovi alebo tretej osobe, cenu si strany dohodnú v zmluve.

Môže ísť o:

• pevne stanovenú cenu,
• cenu určenú podľa vzorca,
• cenu stanovenú znalcom,
• cenu stanovenú nezávislým poradcom,
• cenu odvodenú od výsledkov spoločnosti,
• kombináciu viacerých metód.

Obchodný zákonník pri bežnom dobrovoľnom prevode neurčuje všeobecný povinný spôsob výpočtu kúpnej ceny.

Vyrovnací podiel

Pri zániku účasti spoločníka za trvania spoločnosti môže za zákonných podmienok vzniknúť právo na vyrovnací podiel.

Jeho výška sa podľa všeobecného pravidla určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom účasť spoločníka zanikla. Spoločenská zmluva však môže určiť niečo iné.

Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, vyrovnací podiel je splatný tri mesiace po schválení príslušnej účtovnej závierky alebo po dni, keď mala byť schválená.

Pri s. r. o. sa vyrovnací podiel vypočíta pomerom splateného vkladu odchádzajúceho spoločníka k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Zákonný výpočet založený na účtovnej závierke nemusí zodpovedať aktuálnej trhovej hodnote prosperujúcej spoločnosti. Práve preto je vhodné určiť vlastný mechanizmus už v spoločenskej zmluve.

Ako možno oceniť obchodný podiel

V praxi existuje viacero spôsobov, ako oceniť obchodný podiel. Môže ísť napríklad o majetkovú metódu, podnikateľskú metódu, kombinovanú metódu, likvidačnú metódu alebo porovnávaciu metódu.

Vyhláška č. 492/2004 Z. z. pri znaleckom určovaní všeobecnej hodnoty podniku pozná:

• majetkovú metódu,
• podnikateľskú metódu,
• kombinovanú metódu,
• likvidačnú metódu,
• porovnávaciu metódu.

Tieto metódy sú záväzným rámcom najmä pri znaleckom určovaní všeobecnej hodnoty majetku podľa vyhlášky. Pri súkromnej dohode o cene obchodného podielu môžu strany dohodnúť aj vlastný vzorec.

Majetková metóda

Majetková metóda vychádza zo všeobecnej hodnoty jednotlivých zložiek majetku spoločnosti zníženej o hodnotu cudzích zdrojov.

Zohľadňuje sa napríklad:

• nehnuteľný majetok,
• stroje a vozidlá,
• zásoby,
• pohľadávky,
• peniaze,
• duševné vlastníctvo,
• záväzky,
• úvery,
• rezervy a riziká.

Metóda môže byť vhodná pri spoločnostiach, ktorých hodnota spočíva najmä v majetku. Nemusí však dostatočne zachytiť hodnotu firmy založenej na know-how, zákazníckej základni, značke alebo budúcich výnosoch.

Podnikateľská metóda

Podnikateľská metóda vychádza z budúceho výnosového potenciálu spoločnosti. Zohľadňuje najmä očakávané príjmy, náklady, investície, riziko a schopnosť firmy vytvárať peňažné toky.

Môže byť vhodnejšia pre spoločnosť, ktorá má málo hmotného majetku, ale stabilné zmluvy, zákazníkov, technológiu alebo významnú značku.

Kombinovaná metóda

Kombinovaná metóda prepája výsledky majetkovej a podnikateľskej metódy. Môže znížiť riziko, že hodnota bude založená iba na účtovných údajoch alebo iba na neistých odhadoch budúcich výsledkov.

Porovnávacia metóda

Pri porovnávacej metóde sa hodnota odvodzuje od porovnateľných spoločností alebo transakcií. Problémom býva dostupnosť dostatočne porovnateľných a dôveryhodných údajov.

Čo musí obsahovať dohoda o ocenení podielu

Nestačí uviesť iba názov metódy. Spoločníci by mali presne určiť:

• deň, ku ktorému sa podiel oceňuje,
• účtovné obdobie, z ktorého sa vychádza,
• osobu, ktorá ocenenie vykoná,
• postup pri nezhode znalcov,
• kto zaplatí náklady na ocenenie,
• ktoré aktíva a záväzky sa zohľadnia,
• ako sa ocení duševné vlastníctvo a goodwill,
• ako sa zohľadnia pôžičky spoločníkov,
• ako sa posúdia nevymožiteľné pohľadávky,
• ako sa zohľadnia súdne a daňové riziká,
• či sa použije zľava za menšinový podiel,
• či sa zohľadní rozhodujúci vplyv,
• spôsob a termín zaplatenia výslednej ceny.

Dôležité je upraviť aj to, či bude hodnota stanovená jedným znalcom alebo každý spoločník určí vlastného znalca a pri významnom rozdiele rozhodne tretí znalec.

Nulová účtovná hodnota neznamená nulovú reálnu hodnotu

Aplikáciu každej metódy je potrebné dobre analyzovať.

Ak sa používa majetková metóda, nestačí mechanicky prevziať zostatkové účtovné hodnoty z účtovníctva. Všeobecná hodnota majetku predstavuje znalecký odhad najpravdepodobnejšej trhovej ceny ku dňu ocenenia a zohľadňuje technický stav, trh a ďalšie ekonomické faktory.

Ak má napríklad spoločnosť vozidlo s pôvodnou obstarávacou cenou 100 000 eur, ktoré je už úplne účtovne odpísané, jeho účtovná zostatková hodnota môže byť nulová. Ak ho však spoločnosť stále vlastní a používa, vozidlo môže mať na trhu významnú hodnotu. Tá by mala byť pri riadnom majetkovom ocenení zohľadnená.

Treba však rozlišovať medzi:

• úplne odpísaným majetkom, ktorý spoločnosť stále vlastní,
• majetkom, ktorý bol z účtovníctva a vlastníctva spoločnosti skutočne vyradený napríklad predajom alebo likvidáciou.

Ak bol majetok riadne predaný alebo zlikvidovaný, ku dňu ocenenia už nepatrí spoločnosti a nemožno ho automaticky zahrnúť do jej hodnoty. Ak však existuje podozrenie, že bol pred konfliktom spoločníkov účelovo prevedený za nevýhodnú cenu alebo na spriaznenú osobu, treba samostatne posúdiť platnosť transakcie a prípadnú zodpovednosť konateľa.

Rizikové transakcie pred odchodom spoločníka

Hodnotu spoločnosti môže pred odchodom spoločníka ovplyvniť napríklad:

• výplata vysokých odmien konateľovi,
• predaj majetku spriaznenej osobe,
• odpustenie pohľadávky,
• prijatie neprimeraného úveru,
• presunutie zákazníkov do inej spoločnosti,
• ukončenie významnej zmluvy,
• vyplatenie podielov na zisku,
• vytvorenie neprimeraných rezerv,
• prevod ochrannej známky alebo know-how.

Dohoda môže určiť, že pri výpočte ceny sa mimoriadne alebo neštandardné transakcie uskutočnené počas určeného obdobia pred ocenením neutralizujú.

Konateľ musí aj v období konfliktu konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Nemôže účelovo znižovať hodnotu spoločnosti v prospech seba, jedného spoločníka alebo tretej osoby.

Praktický kontrolný zoznam pre spoločníkov

Spoločníci by mali pred založením spoločnosti alebo ešte pred vznikom konfliktu upraviť najmä tieto otázky:

1. Aký počet hlasov má každý spoločník?
2. Aké kvórum je potrebné na valné zhromaždenie?
3. Ktoré rozhodnutia vyžadujú jednomyseľnosť?
4. Kto môže nominovať a odvolať konateľa?
5. Budú konatelia konať samostatne alebo spoločne?
6. Kto bude disponovať s bankovým účtom?
7. Aký rozsah informácií dostane každý spoločník?
8. Ako často sa budú predkladať finančné výsledky?
9. Čo sa považuje za patovú situáciu?
10. Ako dlho musí trvať rokovanie alebo mediácia?
11. Kedy vznikne právo požadovať predaj podielu?
12. Ako sa určí cena obchodného podielu?
13. Kto vyberie znalca?
14. Ako sa zaplatí cena za podiel?
15. Čo sa stane pri smrti alebo invalidite spoločníka?
16. Platí zákaz konkurencie aj po odchode?
17. Ako sa ochránia zákazníci, know-how a zamestnanci?
18. Ktoré spory bude riešiť súd a ktoré rozhodca?
19. Aké sankcie platia pri porušení dohody?
20. Ktoré pravidlá musia byť v spoločenskej zmluve a ktoré v samostatnej dohode?

Odporúčané ebooky

K téme