Číňania sa nezaujímajú len o cesty a železnice, ale záujem investovať majú aj v oblasti poľnohospodárstva, zelených technológií, bankovníctva, minerálnej a pramenitej vody.
Čínske firmy by sa chceli zapojiť do výstavby infraštruktúry na Slovensku. Absolvovali už aj stretnutie na ministerstve dopravy. Ako v stredu informoval denník Pravda, hovorilo sa o výstavbe diaľnic a železníc formou verejno-súkromného PPP projektu. „Čínske podnikateľské subjekty a čínske banky sa aktívne zaujímajú o možnosti, ako investovať do dopravných projektov realizovaných na území Slovenska,“ potvrdil hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Zámerom spomínaného stretnutia čínskej a slovenskej strany podľa neho bolo vytvoriť priestor, aby si mohli subjekty vymeniť informácie a hľadať možnosti spolupráce. Číňania berú Slovensko ako bránu do Európy.
S Čínou budeme mať letecké spojenie
Od januára budúceho roka by mala byť Bratislava letecky spojená s viacerými čínskymi mestami. Zatiaľ sa hovorí o linke do čínskeho Tianjinu, no spojení by malo byť omnoho viac. „Letecká spoločnosť Slovak-Chinese Airlines bude mať väčší rozmer, ako sa plánovalo. Jedna linka, ktorá bola plánovaná, by bola neefektívna. Preto rokujeme o ďalších linkách,“ povedal pre Pravdu prezident Slovensko-ázijskej obchodnej komory Jaroslav Melíšek.
Číňania majú podobne ako Rusi voľné zdroje na investovanie. „Čínska vláda má k dispozícii 10 miliárd dolárov pre investície v strednej Európe. O Slovensko sa zaujímajú čoraz intenzívnejšie, no dosiaľ nebol dohodnutý medzi obidvoma vládami žiadny veľký projekt. V súkromnej sfére sa však hovorí o postúpení časti akcií poltárskych sklární,“ priblížil Ivan Čarnogurský z firmy IPEC, ktorá v blízkosti Senca ide postaviť Európske čínske centrum. Práve tu by mali mať Číňania svoje obchodno-riadiace centrum vrátane svojich bánk. Projekt je podľa Čarnogurského rozpracovaný a centrum na ploche päť hektárov bude hotové do konca budúceho roka.
Spolupráca v energetike zatiaľ padla
Číňanmi zvažovaná výstavba vodnej elektrárne na Ipli najnovšie padla, keďže slovenská vláda odmietla garantovať vysoké výkupné ceny elektriny na pätnásť rokov. Recesia v eurozóne totiž znížila ceny elektriny a dopyt po nej výrazne klesol. Projekt vodného diela na Ipli zhruba za 1,2 mld. eur by bolo možné postaviť len za súkromné peniaze, teda formou PPP projektu.
„Výstavba ich veľmi láka a v rámci toho už prešlo veľmi veľa rokovaní. Celý tento proces však brzdí legislatíva, ktorú čínska strana nevie stále pochopiť, myslím tým založenie dcérskych spoločností v Európe,“ povedal Melíšek. Číňania sa nezaujímajú len o cesty a železnice, ale záujem investovať majú aj v oblasti poľnohospodárstva, zelených technológií, bankovníctva, minerálnej a pramenitej vody.
Číňania prejavili záujem aj o slovenské technológie
Začať výrobu automobilov v SR podľa Pravdy zase zvažuje čínsky koncern Qoros. Je to mladá automobilka, založená v roku 2007. Centrálu má v provincii Changshu, kde sa momentálne buduje aj úplne nový závod s výrobnou kapacitou 150-tisíc vozidiel ročne, a obchodné kancelárie sú v Šanghaji. Číňania prejavili záujem aj o slovenské technológie. Jedna z popredných čínskych stavebných firiem chce rozviť v obci Krajné neďaleko Myjavy unikátny slovenský patent. Z textilného odpadu zo zošrotovaných áut tam vedia vyrobiť tepelnú a zvukovú izoláciu.
V susednom Poľsku čínske firmy v roku 2011 neprimerane nízkymi cenami nezvládli výstavbu diaľnice z Varšavy do Lodže a takmer položili stavebný trh. Neplatili subdodávateľom, miestni pre nich nechceli pracovať a problémy sa vyskytli aj s dodávkami materiálov a techniky. Hoci núkali postaviť diaľnicu za lacné peniaze, poľské riaditeľstvo ciest s nimi zmluvu zrušilo a dali ju postaviť iným. Česká vláda v roku 2010 zvažovala, ale neskôr cúvla od plánu využiť lacných čínskych staviteľov, aby predišla korupcii a dohodám staviteľov pri diaľničných tendroch.