Čo čaká ekonomiku v roku 2015?
Aký bol rok 2014 z pohľadu finančných trhov a aké sú očakávania bankových analytikov do roka budúceho?
Úroky neporastú, dolár má posilniť
Hlavným posolstvom roku 2015 bude rozchádzanie sa menových politík na pobrežiach Atlantického oceánu. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa budú ďalej roztvárať. Zatiaľ čo ECB bude v budúcom roku menovú politiku ďalej uvoľňovať, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie.
A tak zatiaľ čo úrokové sadzby v USA by sa mohli dostať nad úroveň 1 %, základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 takmer určite stále v blízkosti nuly, uvádza v analýze Poštová banka.
Novinkou tiež je, že ECB bude o menovej politike rozhodovať už len osemkrát za rok a po rokoch tajomna začne zverejňovať aj podrobné zápisnice zo svojich zasadnutí. V eurozóne teda aj naďalej budeme svedkami nízkych úrokových sadzieb. Výraznejší rast úrokov preto neočakávame ani v prípade bankových produktov, a to či vkladových alebo úverových.
Vývoj na poli menovej politiky by mal naďalej vplývať aj na devízový trh. Klasické poučky hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať sa. A to je resp. bude aj náš prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa javí posilňovanie sa amerického dolára voči euru než naopak.
„Neprekvapilo by nás, ak by kurz eura voči doláru atakoval hladinu 1,2000 EUR/USD. Podpísať by sa pod to mohli aj novoročné riziká súvisiace s hroziacimi predčasnými voľbami v Grécku či pokračujúci negatívny vývoj v Ruskej federácii,“ myslia si analytici Poštovej banky.
V roku 2015 by mohol hospodársky rast Slovenska mierne zrýchliť
Podľa prieskumu Národnej banky Slovenska analytici odhadujú v roku 2015 rast na úrovni 2,6 %. Hospodárstvo však bude musieť čeliť viacerým rizikám. Tie sú v podstate rovnaké, ako v roku 2014. Ide najmä o vývoj geopolitickej situácie či sankcií.
Podľa Mareka Gábriša z ČSOB je však na druhej strane pozitívne, že rast bude menej závislý na zahraničnom dopyte. „Domáci dopyt a jeho zložky ožili postupne už v priebehu roka 2014 a to by mohlo byť podporou pre ekonomiku aj v roku 2015,“ uviedol.
Aký bol rok 2014
Stagnujúca ekonomika eurozóny a pokračujúce podliezanie inflačného cieľa Európskej centrálnej banky [ECB] mali v priebehu roka 2014 za následok ďalšie znižovanie základnej úrokovej sadzby v eurozóne. Podobne ako v roku 2013 pristúpila ECB k dvom zníženiam základnej úrokovej sadzby a to na 0,15 % v júni a technické minimum 0,05 % v septembri.
O rozruch sa centrálni bankári postarali hlavne svojím rozhodnutím stiahnuť depozitnú úrokovú sadzbu do záporného teritória s cieľom odradiť komerčné banky od ukladania si prebytočnej likvidity v ECB a naštartovať úverovanie. Úrokové sadzby v eurozóne sa tak dostali na nevídane nízke úrovne. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu.
Za menej si požičiavali nielen banky medzi sebou, ale aj vlády európskych krajín vrátane Slovenska. Napríklad výnos do splatnosti v prípade 5 – ročného slovenského štátneho dlhopisu poklesol na sekundárnom trhu začiatkom novembra na neuveriteľných 0,27 % ročne.
„Nízke úročenie štátneho dlhu je dobrou správou predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí. Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si niektorí z nás mohli v roku 2014 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby,“ uvádza analýza Poštovej banky.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2014 pohyboval v pomerne širokom rozpätí 1,2250 EURUSD až 1,4000 EURUSD. Pre porovnanie, v roku 2013 bolo toto pásmo o polovicu užšie. Zatiaľ čo prvá tretina roka 2014 euru priala, zvyšné mesiace priniesli jeho výpredaj. Od začiatku mája sa euro voči doláru oslabilo o – 12 % a v decembri sa dostalo na takmer 30 – mesačné minimum 1,2247 EURUSD.
Pre drahé kovy bol rok 2014 ako na hojdačke
Cena zlata v prvom štvrťroku vzrástla o 15 % z 1 200 dolárov na 1 383 dolárov za trojskú uncu, no následne začala klesať až na 4,5 – ročné minimá na hladine 1 140 USD za uncu. Podobne ako cena zlata sa vyvíjala aj cena striebra. Striebristý kov tiež v úvode roka výrazne zdražel na 22 USD za uncu, aby následne zaznamenal cenový pokles až o takmer tretinu na 15,3 dolára za uncu.
Slovenský export spomaľoval
„Od začiatku roka sme boli svedkami spomaľovania tempa rastu nášho exportu, ktoré je výsledkom súčasného geopolitického napätia, sankcií medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou a následného klesajúceho vývozu do Ruska, ale taktiež aj dôsledkom obáv z budúceho nie príliš priaznivého vývoja európskej ekonomiky,“ uvádza analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Slovenské hospodárstvo v roku 2014 môže za svoj rast poďakovať predovšetkým spotrebe zo strany slovenských domácností, verejnej správy, neziskových inštitúcií a zvýšenej investičnej aktivite podnikateľov. „Rast investícií je vítanou správou, keďže pomáha vytvárať podmienky pre rast ekonomiky aj v budúcnosti,“ dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V poslednom štvrťroku 2014 by mohla dynamika hospodárstva ešte mierne spomaliť. Na celý rok analytici podľa prieskumu centrálnej banky odhadujú rast na úrovni 2,3 %.
Autori: Analytický tím Poštovej banky, SITA, Podnikam.SK