Môžete poberať pandemické ošetrovné, aj keď sú už školy otvorené?

Vláda schválila novelu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Zmeny v zákonoch súvisia so zlepšením epidemiologickej situácie v súvislosti s COVID-19 a zároveň s postupným plánom otvárania prevádzok. Za splnenia prísnych hygienických a ochranných opatrení sú už otvorenie zariadenia starostlivosti o deti do 3 rokov veku, materské školy a základné školy pre žiakov prvého až piateho ročníka.
Vzhľadom na obmedzené kapacitné možnosti predškolských zariadení a škôl a súčasne rešpektujúc princíp dobrovoľnosti, pokiaľ ide o zapojenie dieťaťa do výchovno-vzdelávacieho procesu nová právna úprava zabezpečí nárok na pandemické ošetrovné tým rodičom, ktorí i naďalej, po otvorení škôl, budú poskytovať dieťaťu osobnú a celodennú starostlivosť z dôvodu neumiestnenia dieťaťa do školy z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti) alebo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie).
V záujme zachovania získaného nároku sa špecifikujú podmienky poskytovania nemocenského po skončení krízovej situácie vo vzťahu k poistencovi, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla z dôvodu karanténneho opatrenia a izolácie nariadenej počas trvania krízovej situácie, ak tento nárok trvá aj ku dňu skončenia krízovej situácie.
S cieľom udržania zamestnanosti sa tiež na prechodnú dobu umožňuje predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú aj nad rámec existujúcej právnej úpravy.

Vzhľadom na mimoriadnu naliehavosť zákon nadobúda účinnosť už dňom vyhlásenia.

Pandemické nemocenské

Nemocenské, na ktoré vznikol nárok z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie pred skončením krízovej situácie a ak nárok trvá aj ku dňu jej skončenia, sa bude poskytovať za podmienok uvedených v § 293er ods. 1 a 2 (pandemické nemocenské) aj po skončení krízovej situácie. Zamestnancovi, ktorému vznikne dočasná pracovná neschopnosť napr. deň pred skončením krízovej situácie, by tak napriek jej skončeniu trval nárok na nemocenské vyplácané Sociálnou poisťovňou od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (štandardne za prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi nárok na náhradu príjmu, ktorú poskytuje zamestnávateľ) vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (štandardne sa nemocenské prvé tri dni trvania poskytuje vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu).

Pandemické ošetrovné vo vzťahu k dieťaťu

Vo vzťahu k dieťaťu do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku v prípade dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom sa
a) predškolské zariadenie a škola považujú za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po ich otvorení, ak

1. zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese v predškolskom zariadení alebo v škole z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo
2. dieťa sa nemôže zúčastňovať prebiehajúceho výchovno-vzdelávacieho procesu v predškolskom zariadení alebo v škole z kapacitných dôvodov,

b) zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu aj po jeho otvorení, ak

1. zákonný zástupca dieťaťa neprejaví záujem o poskytovanie starostlivosti dieťaťu v tomto zariadení z dôvodu obavy o jeho zdravie, alebo
2. dieťaťu nemôže byť poskytovaná starostlivosť v tomto zariadení z kapacitných dôvodov.

Tieto zariadenia sa teda aj po ich otvorení 1. júna 2020 budú naďalej považovať za uzavreté, ak rodičia neprejavia záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese.

Inak povedané, za obdobie, kedy dieťa nebude navštevovať predškolské zariadenie, školu alebo zariadenie sociálnych služieb aj po ich otvorení, bude patriť rodičovi dieťaťa nárok na ošetrovné, za predpokladu splnenia podmienok nároku, aj po ich otvorení. Zachovanie nároku na ošetrovné sa vzťahuje iba na predškolské zariadenia a školy, v ktorých bude prebiehať výchovno-vzdelávací proces, čo znamená, že za obdobie, kedy dieťa nebude navštevovať školu z dôvodu školských prázdnin, nárok na ošetrovné nepatrí.

Pandemické ošetrovné vo vzťahu k zariadeniu sociálnych služieb

Tiež vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, sa zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje sociálna služba považuje za uzavreté na základe rozhodnutia príslušného orgánu, aj po jeho otvorení, ak

1. táto fyzická osoba alebo jej zákonný zástupca neprejaví záujem o poskytovanie sociálnej služby z dôvodu obavy o jej zdravie, alebo
2. tejto fyzickej osobe nemôže byť poskytovaná sociálna služba z kapacitných dôvodov.

V prípade otvorenia týchto zariadení, nárok na ošetrovné vznikne alebo bude trvať tým poistencom, ktorí sa starajú o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ktorému sa poskytuje sociálna služba v zariadení sociálnych služieb ambulantnou alebo pobytovou formou, ktoré bolo na základe rozhodnutia príslušného orgánu uzavreté, ak táto osoba resp. jej zákonný zástupca po otvorení zariadenia nevyužije poskytovanú sociálnu službu zo subjektívnych dôvodov (obava o zdravie) alebo ak osobe nie je možné poskytovať sociálnu službu z objektívnych dôvodov (kapacitné možnosti zariadenia).

Poistencovi, ktorý by v čase krízovej situácie splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa novej právnej úpravy pred jej účinnosťou, bude ošetrovné vyplatené aj za toto obdobie. Na účely overenia splnenia podmienok nároku na ošetrovné sa ustanovuje povinnosť okresným úradom v sídle kraja a poskytovateľom sociálnych služieb poskytovať Sociálnej poisťovni údaje o deťoch zúčastnených na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese a o osobách, ktorým sa poskytovala sociálna služba. Údaje v rozsahu a spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou sú okresné úrady v sídle kraja a poskytovatelia sociálnych služieb povinní poskytnúť za predchádzajúci mesiac vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca.

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4. Zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe sa neprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti do skončenia tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti podľa § 293fb ods. 4.

Zmeny v zákonníku práce

Prechodné ustanovenie sa do Zákonníka práce dopĺňa za účelom udržania pracovných miest a predchádzania nárastu nezamestnanosti v dôsledku krízy spôsobenej šírením ochorenia CoVid-19. Na základe podnetov od zamestnávateľov, predovšetkým z automobilového priemyslu, za skupinu zamestnancov obzvlášť ohrozenú prepúšťaním (nepredĺžením zmluvy na neurčitý čas) možno považovať zamestnancov s pracovným pomerom na dobu určitú, ktorých pracovný pomer skončí v najbližšej dobe a jeho predĺženie nie je možné z dôvodov podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce. Rovnako sa to týka zamestnancov, ktorých pracovný pomer na dobu určitú sa skončil v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie, núdzového stavu a už nebol predĺžený. Zamestnávatelia uvádzali, že si v týchto ekonomicky náročných časoch nemôžu dovoliť zamestnať týchto zamestnancov na dobu neurčitú a z toho dôvodu budú nútení ich prepustiť. Tomuto sa je možné  vyhnúť legislatívnou úpravou, ktorá počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu umožní predĺženie, resp. opätovné uzatvorenie takýchto pracovných pomerov o dobu najviac jedného roka.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa má skončiť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho predĺženie, je možné predĺžiť jedenkrát a najviac o jeden rok.

Pracovný pomer na určitú dobu, ktorý sa skončil v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní, u ktorého nie sú splnené podmienky na jeho opätovné dohodnutie, je možné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo do dvoch mesiacov po ich odvolaní opätovne dohodnúť jedenkrát a najviac na jeden rok.

Zamestnávateľ je povinný predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Ak k prerokovaniu nedôjde, pracovný pomer sa považuje za uzatvorený na neurčitý čas.

Odporúčané ebooky

K téme