FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Eurofondy a podnikateľ – Kde a ako má hľadať podnikateľ peniaze z Eurofondov? Má vôbec šancu uspieť?

Puzzle zo 100 eurovej bankovky — Fotobanka Pixmac

19. júla 2012 Tlačiť

Od 1. januára 2007 do roku 2013 prebieha v EÚ 7-ročné rozpočtové a programové obdobie, počas ktorého môže Slovensko získavať peniaze z rôznych štrukturálnych fondov. Na internetových stránkach môžeme nájsť prehľady aktuálnych výziev na podávanie žiadostí pre podporu zo zdrojov Európskej únie – eurofondov a komunitárnych programov. Ako požiadať a získať eurofondy na podnikanie? Čerpanie eurofondov má totiž svoje podmienky a pre podnikateľov v roku 2016 už môžu byť iné ako boli v predošlom období.

Nie všetky projekty sú určené pre podnikateľov

Pri každej výzve pre Eurofondy je uverejnený dátum jej zverejnenia, dátum pre posledný možný termín podania kompletne vypracovaných projektov. Nie všetky projekty sú však určené pre podnikateľskú sféru. Väčšina z nich je zameraná na mestá a obce, čiže súkromné osoby o ne požiadať nemôžu.

Slovensko sa zúčastňuje aj ďalšej série programov (tzv. komunitárnych) riadených z Bruselu. Z nich môže získať finančnú dotáciu, ktoré je možné využiť pre mobility študentov, celoživotné vzdelávanie, inovácie, kultúru, médiá, daňovú politiku, rast konkurencieschopnosti a veľa iných oblastí. Ďalšie možnosti vyplývajú zo zdrojov z národných a vládnych grantov zameraných na podporu regiónov a ich rozvoja, prípadne na cestovných ruch.

Európska únia (EÚ) podporuje Slovensko v nasledovných oblastiach:

Doprava
Životné prostredie
Regióny a ich rozvoj
Bratislavský kraj
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast
Informatizácia spoločnosti
Výskum a vývoj
Zdravotníctvo
Zamestnanosť a sociálna inklúzia
Vzdelávanie
Poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybolov
Cezhraničná a územná spolupráca
Technická pomoc
Komunitárne programy

Aký je súčasný stav čerpania eurofondov?

Ku koncu mája 2012, Slovensko vyčerpalo eurofondy vo výške 30,20 %. Najlepšie čerpanie má Operačný program (OP) Zdravotníctvo – viac ako 54 %. K ďalším operačným programom s najvyšším podielom čerpania patria: OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Regionálny operačný program, OP Technická pomoc a OP Konkurencieschopnosť. Uvedené OP dosahujú viac ako 40 % čerpanie eurofondov. Najnižšie čerpanie majú: OP Informatizácia spoločnosti, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie.

Čerpanie prostriedkov štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) pre programové obdobie 2007-2013 rozdelené podľa jednotlivých operačných programov je prezentované v nasledujúcej tabuľke. Rok 2015 tam teda prirodzene nie je zahrnutý.

Tab.1 Čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pre PO 2007-2013

Názov operačného programu	Záväzok 2007-2013 v eur	Podiel čerpania ŠF/KF na záväzku 2007-2013 ku koncu mája 2012 (v %)
OP Vzdelávanie	617 801 578	15,70
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia	881 801 578	42,37
OP Informatizácia spoločnosti	988 095 405	12,25
OP Životné prostredie	1 820 000 000	23,72
Regionálny OP	1 554 503 927	45,89
OP Doprava	3 206 904 595	27,73
OP Zdravotníctvo	250 000 000	54,02
OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast	777 000 000	42,53
OP Technická pomoc	97 601 421	42,56
OP Bratislavský kraj	95207607	33,90
OP Výskum a vývoj	1 209 415 373	25,45
SPOLU	11 498 331 484	30.20

Ako získať grant a ako získať peniaze z eurofondov na podnikanie?

Ak chcete získať grant, je potrebné venovať príprave projektu čas. Projekt musí byť kvalitný, realizovateľný, musí obsahovať relevantné údaje. Je dobré, ak sú projekty previazané na EÚ, na daný región a štát. Výber projektu, ktorý dostane finančnú podporu sa vykonáva na základe kvalitatívneho posúdenia, teda neexistujú na to nijaké štatistické či matematické metódy výberu, preto je potrebné v projekte „osloviť“ hodnotiteľa.

Na zhotovenie projektu je možné využiť aj služby rôznych spoločností, ktoré sa na takéto projekty špecializujú.

Štrukturálne fondy

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRD/ERDF)

ERDF je určený na hospodársky a sociálny rozvoj Európskej únie znižovaním rozdielov medzi znevýhodnenými regiónmi a sociálnymi skupinami. Jeho konečným cieľom je vytváranie nových pracovných príležitostí.

Finančná pomoc ERDF je určená najmä na:

podporu malých a stredných podnikov,
podporu produktívnych investícií,
rozvoj infraštruktúry,
posilnenie miestneho rozvoja.

Európsky sociálny fond (ESF)

Je hlavným finančným nástrojom, ktorým Európska únia transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, ďalej na systémy vzdelávania a následný rast pracovného potenciálu občanov Spoločenstva. Fond bol založený Zmluvou z Ríma (25. 3. 1957) a je najstarším štrukturálnym fondom EÚ.

Pomoc z ESF je nasmerovaná na: zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života:

zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života,
boj proti dlhodobej nezamestnanosti,
uľahčenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu,
adaptáciu pracujúcich na procesy modernizácie v priemysle,
vyrovnanie príležitostí pre ženy a mužov,
integráciu postihnutých osôb do pracovného života.

Kohézny fond

Kohézny fond bol založený s cieľom prispieť zo strany Európskej únie na financovanie infraštrukturálnych projektov v oblasti dopravy a životného prostredia. Financovanie z Kohézneho fondu zahrňuje projekty, finančne a technicky nezávislé etapy projektov, skupiny projektov alebo schémy projektov pre dopravnú a environmentálnu infraštruktúru. Financovať možno aj predbežné a technické štúdie, štúdie realizovateľnosti a technickej pomoci.

Zodpovednosť za konečný výber projektov a stanovenie úrovne ich financovania nesie Európska komisia, ktorá posudzuje osobitne každý projekt.

Pri financovaní z Kohézneho fondu (KF) musia byť splnené nasledovné podmienky:

celkové náklady každého projektu by v princípe nemali byť nižšie ako 10 mil. eur. V riadne zdôvodnených prípadoch s prihliadnutím na osobitné okolnosti môžu byť celkové náklady projektu aj nižšie ako 10 mil. eur,
celková národná alokácia z KF musí byť rovnomerne rozdelená medzi rezorty životného prostredia a dopravy,
celkové ročné príjmy každého členského štátu z KF spolu s podporou v rámci štrukturálnych fondov by nemali prekročiť 4 % HDP členského štátu,
žiadny projekt nemožno súčasne financovať z KF a zo štrukturálnych fondov, iniciatívy Európskeho spoločenstva alebo záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu,
podpora pre opatrenia odbornej pomoci nesmie prekročiť 0,5 % z príspevku KF,
súčet pomoci z KF a inej pomoci ES (okrem pomoci zo štrukturálnych fondov, iniciatív ES a záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu) poskytnutej pre projekt nesmie presiahnuť 90 % celkových výdavkov na projekt,
v prípade životného prostredia sú oprávnení žiadatelia len z verejného sektora. Pre projekty zamerané na zásobovanie pitnou vodou a zber a čistenie odpadových vôd sú oprávnenými žiadateľmi obecné vodárenské spoločnosti. Pri projektoch protipovodňovej ochrany sú oprávnenými žiadateľmi Slovenský hydrometeorologický ústav (pre projekt varovného systému POVAPSYS) a Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. (pre ostatné projekty zamerané na protipovodňovú ochranu). V oblasti odpadového hospodárstva sú oprávnenými žiadateľmi pre všetky projekty vyššie územné celky (VÚC).

Rozvoj vidieka

Európsky poľnohospodársky záručný fond

Je jeden z hlavných nástrojov štrukturálnej a regionálnej politiky EÚ (t.j. štrukturálnych fondov) podporujúci adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, rozvoj a obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

Je určený na podporu rozvoja vidieka a pomoc farmárom v zaostávajúcich regiónoch. Zároveň, podporuje adaptáciu poľnohospodárskych štruktúr na dlhodobé štrukturálne zmeny, rozvoj poľnohospodárskej infraštruktúry, obnovu vidieka, vidieckeho dedičstva a lesov.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo

Zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Životné prostredie a krajina.
Zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva.
Prístup LEADER.

Nórsky fond

Fondy ale nie sú určené len na podporu podnikania, čoho dôkazom je aj tzv. Nórsky fond. Cieľom tejto pomoci je prispieť k zmierneniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore prostredníctvom grantov na investičné a rozvojové projekty v nasledovných prioritných oblastiach:

ochrana životného prostredia,
podpora trvalo udržateľného rozvoja,
zachovanie európskeho kultúrneho dedičstva,
rozvoj ľudských zdrojov,
zdravie a starostlivosť o deti,
výskum,
zavedenie schengenského acquis, posilnenie súdnictva,
regionálna politika a cezhraničné aktivity,
technická pomoc súvisiaca s implementáciou acquis communautaire.

Kým prvých 6 prioritných oblastí je podporovaných z finančného mechanizmu EHP aj z Nórskeho finančného mechanizmu, posledné 3 prioritné oblasti sú výlučné podporované z Nórskeho finančného mechanizmu.

Okrem prioritných oblastí boli určené aj fondy, ktoré by mali slúžiť na pokrytie špecifických oblastí formou blokových grantov.

Fond pre mimovládne organizácie
Fond technickej pomoci pre implementáciu finančných mechanizmov
Fond výskumu
Fond na podporu spolupráce medzi školami/štipendiá
Fond počiatočného kapitálu
Fond know-how – vytvorený len z Nórskeho finančného mechanizmu

Švajčiarsky fond

Bezpečnosť, stabilita a podpora reforiem
Životné prostredie a infraštruktúra
Rozvoj súkromného sektora
Rozvoj ľudských a sociálnych zdrojov

Medzinárodný vyšehradský fond

Medzinárodný vyšehradský fond bol založený 9. júna 2000 v Štiříne v Českej republike ako jediná inštitúcia tzv. Vyšehradskej skupiny, respektíve Vyšehradskej štvorky (V4) – regionálnej spolupráce Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Poslaním Fondu je podpora rozvoja užšej spolupráce medzi členskými krajinami V4 a posilňovanie vzájomných väzieb medzi týmito štátmi.

Fond podporuje regionálnu spoluprácu medzi Vyšehradskými krajinami rozvíjaním prioritne štvorstranných kultúrnych, vedeckých, výskumných a vzdelávacích projektov, výmeny medzi mladými ľuďmi, podpory turizmu a cezhraničnej spolupráce. Podporené projekty zahŕňajú úspešné kultúrne podujatia (hudobné a divadelné festivaly, koncerty a výstavy), vedecké semináre a konferencie, rozvoj infraštruktúry a podnikateľského prostredia, vzdelávanie (na akademickej úrovni i mimo nej – napríklad rekvalifikačné projekty a pod.), ďalej sú to publikačné aktivity (knihy, periodiká, občasníky, prípadne CD, DVD a iné mediálne nosiče) a rôzne mládežnícke, prípadne športové podujatia.