Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Za uplynulý rok vynaložili členovia Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností (SAFS) na marketing, propagáciu a nepeňažné plnenie pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dohromady 16 miliónov eur.
Najväčšou časťou sa na tejto sume podieľali spoločnosti MSD a Pfizer, každá s približne 2,5 miliónmi eur, či Sanofi group s 2,4 miliónmi eur.
Lekári potrebujú vzdelávanie kvôli licenciám
Výkonný riaditeľ SAFS Štefan Mesároš odmieta dezinformáciu, že tieto peniaze slúžia na korumpovanie lekárov napríklad cez takzvanú kongresovú turistiku. „Všetci naši členovia, 17 významných farmaceutických spoločností, sú to nadnárodné spoločnosti, si akékoľvek pochybenie vo svojich aktivitách nemôžu dovoliť. Zákony, ktorými sa tieto nadnárodné spoločnosti spravujú, sú omnoho prísnejšie ako zákony, ktoré sú na Slovensku,“ uviedol Mesároš.
Na druhej strane pripomína, že keby farmaceutické spoločnosti tieto financie neposkytli, lekári by nemohli napĺňať právne normy, na základe ktorých majú povinnosť získať na odborných podujatiach potrebný počet kreditov. V prípade, že by to nesplnili, môžu prísť o licenciu. „Tí, ktorí kritizujú vzdelávacie aktivity pre lekárov ako korupciu lekárov, by mali povedať, ako sa slovenskí lekári majú vzdelávať,“ povedal Mesároš. Ako pokračoval, semináre, kongresy a odborné podujatia, ktoré farmafirmy podporujú, sú pre lekárov na Slovensku jedinou šancou, ako si môžu zvyšovať kvalifikáciu. Lekársky stav si podľa neho ako jeden z mála totižto nemôže náklady na vzdelávanie uplatniť napríklad vo forme daňových úľav, ako to je v iných profesiách.
Podpora vzdelávania lekárov je nedoriešená
Na skutočnosť, že zdravotníci majú povinnosť vzdelávať sa, pričom nie je doriešené financovanie takýchto aktivít, upozorňuje aj Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL). Pripomína, že lekár sa počas piatich rokov musí zúčastniť na viac ako 30 odborných podujatiach, aby nazbieral dostatočný počet kreditov. Jeho vzdelávanie by mal zabezpečiť zamestnávateľ či odborná spoločnosť, peniaze na to však podľa ADL nemajú.
Podporujú aj klinické štúdie
„Čo by sa stalo, ak by sa farmaceutické spoločnosti rozhodli napríklad o mesiac, o dva, jednoducho stopnúť podporu vzdelávacích aktivít? A kto bude následne zodpovedný za to, ak na základe nesplnenia zákonných požiadaviek prídu lekári o licencie,“ pýta sa Nataša Hudecová z ADL. Členovia asociácie na vzdelávanie zdravotníkov vynaložili vlani desať miliónov eur. Počas uplynulých troch rokov sa suma vyšplhala na 30 mil. eur, pričom ďalších 50 mil. eur investovali do klinických štúdií.
Zahraničné výlety narážajú na etiku
Aj ADL odmieta, že by financovaním takýchto aktivít uplácala zdravotníkov. Podľa Jaroslava Vasiľa z asociácie spájať workshopy, semináre či kongresy s korupciou je absurdné a zákon v tomto smere je veľmi prísny. „To, že je veľkorysosť farmaceutických spoločností z času na čas zneužívaná, nie je chybou sponzorov, ale morálnou črtou podporovaného účastníka,“ doplnil predseda Etickej komisie farmaceutického priemyslu na Slovensku Pavel Švec. Narážal tak najmä na podujatia organizované v zahraničí.
SAFS sa zároveň ohradila voči dezinterpretácii údajov v minulosti, nakoľko ešte v minulom roku nemali farmafirmy vedomosť o tom, čo majú do povinného hlásenia udávať, uviedli všetky náklady, aj tie, ktoré neboli určené pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Verejnosť tak aj vďaka vyjadreniam minulého vedenia ministerstva, ktoré tieto nepresnosti zneužilo, mohla nadobudnúť dojem, že farmaceutické firmy poskytujú milióny eur priamo lekárom, čo je absolútny nezmysel,“ dodal Mesároš s tým, že zverejňovanie údajov považujú za správny krok smerom k transparentnosti.
