FOAF.sk - Aký má firma zisk? Kto ju vlastní? Kto má dlhy? Zistite TU

Konsolidácia 2026 – čo prinesie 3. balík konsolidačných opatrení?

29. septembra 2025

Ing. Lenka FalatováZdroj Podnikam.sk Tlačiť

Parlament schválil balíček konsolidačných opatrení. Oproti pôvodnému návrhu došlo k niekoľkým úpravám vďaka pozmeňujúcim návrhom. Prinášame vám prehľad opatrení, ktoré sa výrazne dotknú podnikateľského prostredia na Slovensku, aj samotných občanov.

Po schválení by mali konsolidačné opatrenia nadobudnúť účinnosť postupne 1. 11. 2025, 1. 12. 2025, 31.12.2025 a 1. 1. 2026.

Tri konsolidačné balíky za tri roky

Za posledné 3 roky sme už konsolidovali 3-krát v troch balíkoch opatrení:

Prvý balík (2024) – medzi najvýraznejšie opatrenia patril návrat daňových licencií pre PO, vyššie odvody pre zamestnávateľov a SZČO, zvýšená daň z dividend – priniesol výnos cca 2 miliardy €.
Druhý balík (2025) – najvýraznejšie opatrenia boli daň z finančných transakcií a zmeny sadzieb DPH- priniesol výnos cca 2,7 miliardy €.
Tretí balík (2026) – vláda avizuje 22 opatrení s cieľom získať približne 2,7 miliardy €. Časť škrtov smeruje na stranu štátu, avšak zásadné dopady pocítia aj podnikatelia a občania.

Zákonník práce

Upravuje sa definícia závislej práce, a to vypustením znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, a to z dôvodu, že podobne ako v ČR, skôr ako o znak závislej práce, ide o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z princípu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Zároveň súčasné znenie Zákonníka práce už umožňuje zamestnancovi v niektorých prípadoch buď vysokú mieru autonómie v organizovaní si pracovného času alebo samoorganizovanie si tohto pracovného času.

Vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, na základe ktorej sa štátny sviatok 17. novembra nebude považovať za deň pracovného pokoja, sa tento deň vypúšťa zo zoznamu dní, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj).

Po veľkých diskusiách došlo oproti pôvodnému návrhu zákona k zmene vo vypustení sviatkov, ktoré nebudú považované za dni pracovného pokoja v roku 2026. Pôvodne nemal byť dňom pracovného pokoja 6. január 2026 (sviatok Troch kráľov a pravoslávnych Vianoc) avšak nakoniec sa v budúcom roku ruší 15. september (Sedembolestná Panna Mária) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom).

Zákon o štátnych sviatkoch

Štátny sviatok 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu nebude už od roku 2025 dňom pracovného pokoja, aj keď naďalej zostáva štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Zároveň 15. september – Sedembolestná Panna Mária a 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom nebudú dňami pracovného pokoja dočasne v roku 2026.

Oproti pôvodnému návrhu zákona dochádza v zákaze maloobchodného predaja. Znižuje sa počet dní, v ktorých bude maloobchodný predaj zakázaný na tieto dni: 1. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra.

V ostatné dni bude možné mať otvorené maloobchodné prevádzky.

Zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva

Cieľom návrhu je upraviť legislatívny rámec úhrad za využívanie nerastného bohatstva, zaviesť novú kategóriu surovín a aktualizovať sadzby úhrad, čím sa dosiahne vyšší príjem štátneho rozpočtu a takisto aj efektívnejšie financovanie opatrení na odstraňovanie následkov banskej činnosti.

Z dôvodu dlhoročnej neaktualizácie sadzieb úhrad sa zavádzajú úhrady, ktoré reagujú na vývoj cien a infláciu. Nová ročná sadzba úhrad za dobývací priestor sa stanovuje vo výške 1 000 eur za každý aj začatý km² plošného obsahu dobývacieho priestoru. Úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín sa stanovujú vo výške 0,001 eur za každý 1 m³ uskladneného (zatlačeného) plynu alebo za každú 1 tonu kvapaliny.

Dopĺňa sa systém platenia úhrad za vydobyté primárne suroviny, konkrétne za štrkopiesky a piesky a stavebný kameň, ktoré sa nachádzajú na ložiskách nevyhradených nerastov, ako aj na výhradných ložiskách nevyhradených nerastov. Navrhuje sa pri výpočte úhrady za vydobyté primárne suroviny vychádzať zo súčinu skutočného množstva vydobytých primárnych surovín v tonách a stanovenej jednotkovej sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté primárne suroviny sa navrhuje vo výške 1,35 eur za tonu.

Zákon o cestovných náhradách

Súčasťou konsolidačného balíčka je aj novela zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorá síce nemá priamy vplyv na rozpočet verenej správy, avšak v záujme eliminácie potenciálnych dopadov na rozpočet verejnej správy z dôvodu tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhuje, aby bolo možné operatívne opatrením Ministerstva financií SR ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a niektoré
krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike závažná disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, keďže k plošnému zvýšeniu základných sadzieb stravného nie je možné pristúpiť práve z dôvodu potreby konsolidácie.

Opatrenie sa bude môcť použiť len v prípade tých odvetví, pri ktorých by mohol hroziť kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky.

Navrhuje sa doplniť § 13 ods. 6 zákona tak, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb do iného členského štátu Európskej únie, napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, kedy mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5%-ná hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.

Zákon o sociálnom poistení

Upravuje sa vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), ktoré už nebudú naviazané na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „príjem z podnikania“).

Zavádza sa pravidlo, že povinné poistenie SZČO vzniká už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, od ktorého je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto pravidlo sa nepoužije v prípade, ak nové oprávnenie na podnikanie vzniklo do 60 mesiacov od zániku posledného oprávnenia. Takáto SZČO bude poistená od prvého dňa vzniku oprávnenia. Poistenie zanikne odo dňa, od ktorého nie
je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. SZČO bude počas tohto poistenia platiť poistné z vymeriavacieho základu určeného zo základu dane z príjmu z podnikania, najmenej z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, alebo z „osobitného“ vymeriavacieho základu vo výške 26 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov,

Zavádza sa tiež zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné poistenie, invalidné poistenie), poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov. Podľa aktuálneho nastavenia mali byť budúcoročné minimálne odvody do Sociálnej poisťovne pre SZČO 252,59 eur po novom by šlo o sumu 303,11 eur. Oproti aktuálnemu nastaveniu by išlo o nárast 50,52 eur ( celkový nárast oproti roku 2025 o 66,09 eur).

Zavádza sa postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, pričom suma dávky sa od 4. mesiaca do 6. mesiaca poberania tejto dávky znižuje o 10 percentuálnych bodov s cieľom motivovať poberateľov dávky v nezamestnanosti k skoršiemu návratu na trh práce. V 1.-3. mesiaci nezamestnanosti dostane zamestnanec 50% vymeriavacieho základu, v 4. mesiaci 40%, v 5. už len 30% a v 6. mesiaci nezamestnanosti 20%.

Upravuje sa vznik nároku na nemocenské zamestnanca od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ bude teda vyplácať náhradu mzdy namiesto pôvodných 10 dní PN až 14 dní. Sociálna poisťovňa bude vyplácať nemocenskú dávku až od 15. dňa pracovnej neschopnosti zamestnanca

Ruší sa výnimka z platenia poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom v prípade, keď zamestnanec má v období konkrétnej situácie (napr.
pracovná neschopnosť trvajúca menej ako 52 týždňov, poberanie materského) zúčtovaný príjem za prácu v predchádzajúcom období.

V rokoch 2026 až 2028 sa zachová suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. dôchodku určenej pre rok 2025.

Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Predlžuje sa poskytovanie náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľom z 10 na 14 dní. V súvislosti s predĺžením poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa ustanovuje že, ak nárok na náhradu príjmu vznikol ku koncu roka 2025 a tento nárok trvá aj po tomto dátume, naďalej sa uplatňuje právna úprava účinná do 31. decembra 2025.

Zákon o dani z príjmov

V rámci konsolidácie verejných financií sa menia sadzby dane a zavádzajú ďalšie pásma progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb a to vo výške 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby dane sa budú vzťahovať na základ dane prevyšujúci 60 000 eur, resp. 75 000 eur.
V tejto súvislosti sa mení a dopĺňa aj ustanovenie § 35 ods. 2 zákona týkajúce sa vyberania a platenia preddavkov na daň zo závislej činnosti, pričom tento spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa prvýkrát použije pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026.

Zároveň sa zvyšuje osobitná sadzba dane z príjmov zo závislej činnosti vybraných ústavných činiteľov plynúcich týmto daňovníkom podľa zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov (napr. poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ) a to z 5 % na 10 %.

V nadväznosti na zmenu a zavedenie ďalších pásiem zdanenia príjmov fyzických osôb došlo k úprave ustanovenia týkajúceho sa vyklesávania výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka v závislosti od dosiahnutého základu dane.

Predmetné zmeny sa v nadväznosti na § 52zzzj ods. 1 prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie 2026. Pri ročnom zúčtovaní príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 a zdanení prostredníctvom daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 sa uplatnia ustanovenia zákona platné a účinné do 31. decembra 2025.

Ako bude vyzerať zdaňovanie po novom:

do základu dane 44 000 eur je sadzba dane z príjmov fyzických osôb vo výške 19 %;
nad základ 44 000 eur 25 %;
nad základ 60 000 eur 30 %;
nad základ 75 000 eur 35 %.

Danou sadzbou dane sa bude zdaňovať len príjem nad uvedenou hranicou.

Zavádza sa nové pásmo minimálnej dane z príjmov (daňová licencia) právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu (daňovej straty). Zmena sa dotkne firiem so zdaniteľným príjmom nad 5 miliónov eur. Namiesto 3 840 eur bude nová suma vo výške 11 520 eur.

Od roku 2026 tak budú platiť nasledovné výšky minimálnej dane pre firmy v závislosti od ich ročného obratu:

Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

a)neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur,

b)prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur,

c)prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur,

d)prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 3 840 eur,

e)prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.

Zavádza sa osobitný základ dane, do ktorého sa zahrnie príjem (výnos) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu. Ide o poplatky, ktoré banka alebo pobočka zahraničnej banky účtuje svojim klientom, t.j. daňovníkom je banka alebo pobočka zahraničnej banky.

Osobitný základ dane bude podliehať zdaneniu pri použití sadzby dane vo výške 54 %. Nakoľko tieto príjmy (výnosy) budú súčasťou osobitného základu dane, prostredníctvom ustanovenia § 17 ods. 3 písm. q) sa vynímajú zo základu dane vyčísleného podľa § 17 až 29 zákona o dani z príjmov.

Zdanenie príjmov (výnosov) z poplatkov za vykonanie platobnej operácie prostredníctvom platobnej karty v prospech hráčskeho účtu prostredníctvom osobitného základu dane sa uplatní na poplatky účtované bankou alebo pobočkou zahraničnej banky po 31. decembri 2025.

S cieľom podpory uplatnenia odpočtu výdavkov (nákladov) na investície sa predlžuje investičné obdobie zo súčasných 6 rokov (2022 až 2027) na 9 rokov (2022 – 2030). Predlženie investičného obdobia sa bude vzťahovať tak na už existujúce investičné plány ako aj nové investičné plány.

Zavádza sa nové pásmo minimálnej dane vo výške 11 520 eur pre daňovníka – právnickú osobu, ktorej zdaniteľné príjmy za príslušné zdaňovacie obdobie prevýšia sumu 5 miliónov eur.

Zákon o dani z pridanej hodnoty

Cieľom novely zákona je ustanoviť paušálne odpočítanie dane vo výške 50 % pri osobných motorových vozidlách nepoužívaných platiteľom dane výlučne na podnikanie a pri tovaroch a službách obstaraných v súvislosti s týmito vozidlami. Ak si teda podnikateľ, či firma po 1. 1. 2026 obstará nové vozidlo, ktoré bude využívané okrem podnikateľských taktiež na súkromné účely, či už samotným podnikateľom, alebo zamestnancami, nebudú si môcť podnikatelia odpočítať 100 % DPH ako doposiaľ, ale len 50 %. Týka sa to aj nákladov na prevádzku, údržbu, servis, palivá, opravy a podobne.

S účinnosťou od 1.1.2026 sa navrhuje vynímajú zo zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 19% zo základu dane, vybrané potraviny, ktoré budú podliehať základnej sadzbe dane vo výške 23 % zo základu dane.

Zvýšenú DPH na 23% budú mať potraviny, ktoré obsahujú zvýšený obsah cukru a soli. Ide najmä o také výrobky, akými sú sladké pochutiny, sušienky, zmrzlina, džemy, sladené nealko nápoje, slané pochutiny, napríklad chipsy či tyčinky. 23 % DPH bude vzťahovať aj na pekárenské výrobky typu muffiny, praclíky či slané koláče.

Zmena sa nebude týkať podobných výrobkov, ak ide o dietetické potraviny podľa osobitného predpisu a ktoré budú zverejnené v zozname dietetických potravín zverejňovanom ministerstvom zdravotníctva. Zvyšovanie DPH sa nedotkne ani samotných surovín – cukru a soli.

Zníženú sadzbu DPH 19% budú mať aj vody, vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá alebo ochutené, a ostatné nealkoholické nápoje, okrem štiav ovocných, z orechov alebo zeleninových štiav položky 2009 – len tovar, ktorý je dietetickou potravinou podľa osobitného predpisu a ktorý je zverejnený v zozname podľa osobitného predpisu, tovar číselného znaku 2202 10 00, 2202 91 00 a 2202 99 19 bez pridaného cukru podľa osobitného predpisu, zložky podľa osobitného predpisu alebo bez sladidla podľa osobitného predpisu,1e) a tiež neobsahujúci kávu, čaj alebo ich náhrady, a tovar číselného znaku 2202 99 11, 2202 99 15 a 2202 99 91 až 2202 99 99, ak neobsahuje kávu, čaj alebo ich náhrady.

Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

V čl. X návrhu zákona sa premieta vplyv konsolidačných opatrení pre rok 2026 vo vzťahu k DPFO v sume 55,1 mil. euro obce a 29,7 mil. euro vyššie územné celky, pričom predpokladaný vyšší výnos tejto dane bude smerovaný do štátneho rozpočtu na zníženie schodku rozpočtu verejnej správy. Ďalej sú v návrhu premietnuté úsporné konsolidačné opatrenia v rozpočtoch samospráv na vlastné úrady v sume 109,6 mil. euro pre obce a 19,7 mil. euro pre VÚC. Pozitívny vplyv má premietnutie valorizácie platov v originálnom školstve v sume 69,0 mil. euro pre obce a 8,6 mil. euro pre VÚC. Uvedené dopady si vyžiadali úpravu percentuálneho podielu obcí a vyšších územných celkov na výnose DPFO od 1. januára 2026.

Zákon o zdravotnom poistení

Upravujú sa sadzby pre odvod poistného na verejné zdravotné poistenie.

Sadzby zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa sa zvyšujú o 1 percentuálny bod, pre zdravotne postihnuté osoby je to navýšenie o 0,5 percentuálneho bodu.

Sadzby poistného pre fyzické osoby bez zdravotného postihnutia

Platiteľ	Sadzba do 31. 12. 2025	Sadzba od 1. 1. 2026
Zamestnanec	4%	5%
Zamestnávateľ	11%	11%
SZČO/samoplatiteľ	15%	16%

Zákon o inšpekcii práce

Zvyšuje sa dolná hranica výšky pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Úprava má reagovať aj na boj proti fiktívnym živnostiam. Zároveň sa zavádza mechanizmus motivujúci včasnú a riadnu úhradu pokuty (úhrada 2/3 z uloženej pokuty).

Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach

Ustanovuje sa osobitná sadzba pre tie regulované odvetvia, u ktorých je možné naďalej predpokladať vysokú mieru ziskovosti.

Zákon o poisťovníctve

Novela zákona prispieva ku konsolidácii verejných financií zvýšením odvodu časti poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

Takto odvedené finančné prostriedky budú príjmom osobitného účtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a budú rozdelené hasičským jednotkám a jednotlivým zložkám ministerstva vnútra na zabezpečenie ich materiálno- technického vybavenia, jeho údržbu a prevádzkovanie.

Zákon o dani z poistenia

Zvyšuje sa aktuálne uplatňová sadzba dane z poistenia z 8 % na 10 % zo základu dane. V prípade poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zostáva zachovaná sadzba dane 0 % zo základu dane.

Zákon o hazardných hrách

Čo sa týka on-line hazardných hier, zvyšuje sa sadzba odvodov z výťažku a z poplatku, resp. provízie za prevádzkovanie kurzových stávok v internetovej herni, ako aj za prevádzkovanie kurzových stávok v rámci kombinovanej licencie (v prevádzkach a v internetovej herni), a za prevádzkovanie internetových hier v internetovom kasíne, a to z 27 % na 30 %. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri zvýšení sadzby odvodu z 27 % na 30 % z výťažku bude za internetové hazardné hry predstavovať cca 32 mil. eur ročne.
Čo sa týka kamenných prevádzok, zvyšuje sa paušálny ročný odvod do štátneho rozpočtu za jedno technické zariadenie obsluhované priamo hráčmi zo 4 000 eur na 4 700 eur, za jeden výherný prístroj zo 4 000 eur na 9 300 eur, za jeden terminál videohier zo 4 700 eur na 6 000 eur a za jedno iné technické zariadenie rovnako zo 4 700 eur na 6 000 eur, a to tak za ich prevádzkovanie v herni ako aj v kasíne. Predpokladaný priemerný nárast príjmov pri uvedenom zvýšení paušálnych odvodov bude za hazardné hry v kamenných prevádzkach predstavovať cca 23 mil. eur ročne.

Zvýšenie celkových príjmov štátneho rozpočtu z odvodov za prevádzkovanie hazardných hier sa tak predpokladá o 55 mil. eur ročne. Keďže sa nemení štruktúra odvodov, nie sú potrebné žiadne ďalšie zásadné legislatívne zmeny, nie sú potrebné významné zmeny informačných systémov a nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť, a to tak na strane prevádzkovateľov hazardných hier ako aj na strane Úradu pre reguláciu hazardných hier.

Súčasťou novelizácie zákona o hazardných hrách sú aj viaceré opatrenia týkajúce sa potláčania nelegálneho hazardu, a to najmä v priestore on-line/internetového hazardu, keďže aj tieto opatrenia prispejú k zvýšeniu príjmov do rozpočtu verejnej správy z prevádzkovania licencovaných hazardných hier. V súvislosti s opatreniami na potláčanie nelegálneho internetového hazardu je potrebné novelizovať aj zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.

Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky

Parlament schválil tiež nezvyšovanie platov poslancov v rokoch 2026 a 2027. Poslancovi patrí v rokoch 2026 a 2027 plat a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2025.

Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zriadenej podľa § 4a ods. 1 druhej vety sú v rokoch 2026 a 2027 rovnaké ako v roku 2025.

Ustanovenie sa však nevzťahuje na prezidenta, členov vlády, predsedu kontrolného úradu, podpredsedu kontrolného úradu, generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, podpredsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a ostatných sudcov Ich plat sa v rokoch 2026 a 2027 určí podľa § 2 a 27.

Ing. Lenka Falatová

Ing. Lenka Falatová študovala manažment na ekonomickej univerzite. Následne pôsobila niekoľko rokov ako produktová manažérka vydavateľstva odbornej literatúry, kde sa venovala problematike živnostenského podnikania, daní, účtovníctva, ale aj školstva a odpadového hospodárstva. Následne pracovala na pozícii produktovej manažérky a projektovej manažérky. Venuje sa tiež problematike E-commerce, AI a automatizácii a procesnej analýze v podnikoch.