Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Podľa Machynu si to zamestnávatelia predstavujú tak, že oni nebudú vôbec dvíhať mzdu a štát im bude ešte kompenzovať mzdové náklady napríklad znižovaním odvodov.
Zamestnávatelia chcú vraj len väčší biznis na úkor štátu
Minimálna mzda nikdy neohrozovala zamestnanosť ani ekonomiku jednotlivých podnikov, tvrdí šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna. Preto tvrdenia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, že zvýšenie minimálnej mzdy bude mať na zamestnávateľov negatívne dopady, sú podľa neho skôr o politike a vytĺkaní kapitálu, a nie o reálnych ekonomických číslach.
„To, čo dnes hovorí AZZZ, sa nezakladá na reálnych ukazovateľoch. Čudujem sa asociácii, ktorá hovorí, ako zvýšenie minimálnej mzdy poškodí mnohé podniky, vrátane zdravotníctva. Vôbec to nie je pravda, keď sa pozrieme na tie náklady, ktoré s tým súvisia. A dokonca v tej prvej tarifnej triede pri tej minimálnej mzde budú náklady prakticky nulové, pretože tam tá forma odpočítateľných položiek presne kompenzuje ten nárast, ktorý tam je,“ povedal predseda OZ KOVO Emil Machyna na brífingu v Žiline.
Podľa Machynu si to zamestnávatelia predstavujú tak, že oni nebudú vôbec dvíhať mzdu a štát im bude ešte kompenzovať mzdové náklady napríklad znižovaním odvodov. „Nie je to možné, lebo v pomere sociálnych dávok na HDP sme v rámci OECD piati od konca a v sociálnych dávkach tretí od konca, za nami je už len Turecko a Bulharsko. Keď nám rastie produktivita, rentabilita a všetky finančné ukazovatele, nielen makroekonomické ale aj podnikové, tak som presvedčený, že sa to musí premietnuť aj do rastu miezd,“ povedal Machyna, podľa ktorého právnické osoby dnes platia do štátneho rozpočtu menej ako fyzické osoby a ten podiel stále klesá.
„A sú tu oveľa rizikovejšie faktory ako otázka rastu minimálnej mzdy, napríklad druhotná platobná neschopnosť, neplatenie záväzkov a likvidita spoločností. Mrzí ma, že práve zamestnávatelia, teda tí, ktorí by mali používať ekonomické ukazovatele, používajú skôr politiku a svoje chcenie, ako spraviť ešte väčší biznis na úkor štátu, teda na úkor zamestnancov a daňových poplatníkov,“ dodal Machyna.
Podľa šéfa Odborového zväzu KOVO súčasné slovenské zdravotníctvo je preto v takej situácii, lebo lukratívne veci v zdravotníctve sa už sprivatizovali a tam sa tvorí biznis, a všetko, čo bolo nelukratívne, zostalo v štátnych a fakultných nemocniciach. „Súkromné nemocnice nemôžu riešiť svoj vlastný biznis len na úkor štátu. A som presvedčený, že všetci tí, ktorí vystúpili, že po zvýšení minimálnej mzdy skrachujú, tomu tak nie je a tie čísla sú tak nadnesené, že ozaj by bolo treba vidieť nielen ich účtovné závierky, ale celý konsolidovaný pohľad na ich spoločnosti aj v uzavretých cykloch. A aj u veľkých finančných skupín či zdravotných poisťovní,“ dodal Machyna.
