Minimálne dôchodky od 1. januára 2020 – ako sa zmeny dotknú živnostníkov (SZČO)?

Parlament na návrh poslancov za SNS schválil nový systém zvyšovania minimálnych dôchodkov. Kým v súčasnosti sú minimálne penzie naviazané len na životné minimum, ktoré medziročne stúpa najviac o dve až tri percentá, od začiatku budúceho roka bude suma minimálnych dôchodkov závisieť od rastu priemernej mzdy aj životného minima. Už prvotné nastavenie sumy minimálnych dôchodkov od 1. januára budúceho roka bude znamenať, že minimálne penzie pôjdu výrazne nahor.

Minimálne dôchodky sa do veľkej miery dotýkajú najmä živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb. Štyri z piatich SZČO (80,2 %) totiž platia do Sociálnej poisťovne minimálne sociálne odvody, a preto ich po odchode na penziu čakajú minimálne dôchodky.

Minimálny dôchodok sa na Slovensku zaviedol od 1. júla 2015. Dôvodom zavedenia takejto dávky  bolo zabezpečiť poistencovi dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. O priznanie minimálneho dôchodku nie je potrebné žiadať, nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok Sociálna poisťovňa posúdi automaticky.

Na minimálne dôchodky sa zvyšujú starobné dôchodky (hoci boli pôvodne priznané ako predčasné starobné) a invalidné dôchodky poberané po dovŕšení dôchodkového veku.

V prémiovej časti obsahu nájdete:

• Podmienky nároku na minimálny dôchodok
• Obdobie dôchodkového poistenia
• Kvalifikované obdobie u živnostníka (SZČO)
• Výška minimálnych dôchodkov v roku 2019
• Výška minimálnych dôchodkov v roku 2020
• Dôchodok živnostníka v roku 2019, ktorý platil celý život minimálne sociálne odvody
• Zvyšovanie minimálnych dôchodkov vs. zvyšovanie klasických dôchodkov

Podmienky nároku na minimálny dôchodok

Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak

• získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,
• výška všetkých dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku a
• požiadal o priznanie všetkých dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok (napríklad poberateľka starobného dôchodku – vdova musí požiadať aj o priznanie vdovského dôchodku).

Za kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia sa považujú:

• všetky roky dôchodkového poistenia získané pred 1. januárom 1993,
• po 1. januári 1993 len tie roky, v ktorých ročný vymeriavací základ poistenca dosiahol aspoň 24,1 % z ročnej priemernej hrubej mzdy na Slovensku.

Bez ohľadu na dosiahnutý ročný vymeriavací základ sa ako kvalifikované obdobie započítava aj obdobie dôchodkového poistenia

• získané v cudzine,
• získané v roku, v ktorom poistenec splnil podmienky nároku na dôchodok alebo bol priznaný dôchodok,
• od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Celkový dôchodkový príjem teda musí byť nižší ako zákonom stanovený minimálny dôchodok.  Do celkového penzijného príjmu sa pritom započítavajú starobné, invalidné, vdovské, vdovecké a výsluhové dôchodky, či dôchodky z cudziny.

Zvýšenie dôchodku = výška minimálneho dôchodku – celkový dôchodkový príjem

Obdobie dôchodkového poistenia

Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje nielen to obdobie, v ktorom žiadateľ o dôchodok pracoval ako zamestnanec, či živnostník a zo svojho príjmu platil sociálne odvody, ale aj to obdobie, kedy bol žiadateľ dôchodkovo poistený štátom. Neplatí teda to, že 30 rokov dôchodkového poistenia treba odpracovať, ako niekedy zjednodušene píšu médiá.

Pred 1. januárom 2004 mohol poistenec okrem toho získať tzv. náhradnú dobu. Ide o obdobie, kedy z osobitných dôvodov nevykonával žiadnu pracovnú činnosť a ktoré sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia.

Ide napríklad o obdobie, počas ktorého bol muž na vojne, obdobie odbojovej činnosti, obdobie strávené v evidencii nezamestnaných,  obdobie starostlivosti o dieťa do šiestich rokov, obdobie poberania nemocenskej dávky, materskej dávky, či OČR a takisto obdobie prípravy na pracovné uplatnenie, teda štúdium na strednej a vysokej škole.  Ak tieto obdobia trvali do 1. januára 2004, považujú sa za obdobie dôchodkového poistenia.  Osobný mzdový bod za tieto obdobia je 0,30, a preto tieto obdobia sa započítavajú do tzv. kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia z hľadiska nároku na minimálny dôchodok.

Už len započítanie štyroch rokov štúdia na strednej škole a piatich rokov štúdia na vysokej škole znamená získanie deviatich rokov dôchodkového poistenia, ktoré sa žiadateľovi o penziu zohľadnia pri posúdení jeho nároku na minimálny dôchodok. Ďalšie roky dôchodkového poistenia môže napríklad žena získať v období, keď sa stará o deti do šiestich rokov, keďže v tomto období za ňu platí štát dôchodkové poistenie zo 60 % z priemernej hrubej mzdy na Slovensku. Keby žena z tohto dôvodu získala napríklad päť rokov dôchodkového poistenia a ďalších deväť rokov poistenia by nadobudla ako náhradnú dobu počas štúdia na strednej a vysokej škole, spolu by už mala 14 rokov dôchodkového poistenia. Na to, aby získala nárok na minimálny dôchodok, by potrebovala odpracovať už len 16 rokov.

Kvalifikované obdobie u živnostníka (SZČO)

U živnostníka, ktorý platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, je kvalifikovaným rokom dôchodkového poistenia každý rok, v ktorom platil sociálne odvody celý rok. Minimálny vymeriavací základ SZČO totiž predstavuje v jednotlivých rokoch zhruba 45 až 48 percent z priemernej mzdy na Slovensku v danom roku. V tomto prípade je teda ročný vymeriavací základ SZČO vyšší ako 24,1 percenta z priemernej mzdy, a preto každý takýto rok poistenia sa započítava do kvalifikovaných rokov pri posudzovaní nároku na minimálnu penziu.

Iná situácia je v prípade, ak živnostník platí v danom kalendárnom roku minimálne odvody len pol roka alebo tri mesiace. Takáto situácia sa stáva vtedy, keď živnostník po začiatku podnikania začína povinne platiť odvody od júla daného roka alebo pri odloženom daňovom priznaní až od októbra daného roka alebo ak hrubý príjem živnostníka za prechádzajúci rok klesol pod hranicu, pod ktorou zaniká povinnosť platiť sociálne odvody, a preto prestane platiť sociálne odvody od júla daného roka.

Ak totiž živnostník platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu len tri alebo šesť mesiacov, jeho ročný vymeriavací základ za daný rok je nižší ako 24,1 percenta z ročnej priemernej mzdy na Slovensku. Dôsledkom toho bude, že polročné alebo trojmesačné platenie sociálnych odvodov sa tomuto živnostníkovi nezaráta do kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Toto obdobie sa mu však, samozrejme, započíta do obdobia dôchodkového poistenia pri stanovení výšky riadneho starobného dôchodku.  Tento živnostník tak bude mať napríklad 42,5 roka dôchodkového poistenia, ktoré sa mu vezmú do úvahy pri stanovení výšky starobného dôchodku, avšak z hľadiska kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia nadobudne len 42 rokov poistenia.

Príklad

V roku 2018 je hranicou vymeriavacieho základu, od ktorej sa rok poistenia považuje za kvalifikovaný rok, suma 2 928,39 eura.

Ak živnostník platil v roku 2018 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 456 eur celý rok, jeho ročný vymeriavací základ je 5 472 eur. Presiahol tak stanovenú hranicu a jeho rok poistenia sa mu započíta do rokov poistenia pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok.

V prípade, že živnostník platil v roku 2018 odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 456 eur len pol roka, jeho ročný vymeriavací základ je 2 736 eur. V tomto prípade sa mu tento polrok nezohľadní pri stanovovaní nároku na minimálny dôchodok, keďže jeho ročný vymeriavací základ bol nižší ako 2 928,39 eura.

Výška minimálnych dôchodkov v roku 2019

V tomto roku sú minimálne dôchodky naviazané na aktuálnu sumu životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Pri 30 kvalifikovaných rokoch dôchodkového poistenia ide o 1,36-násobok sumy životného minima. Za každý ďalší získaný kvalifikovaný rok poistenia až do 39 rokov sa minimálny dôchodok zvyšuje o dva percentuálne body životného minima a za každý ďalší kvalifikovaný rok poistenia pri 40 a viac rokoch poistenia o tri percentuálne body.  Teda pri napríklad 31 rokoch poistenia ide už o 1,38-násobok životného minima, pri 32 rokoch o 1,40-násobok, pri 33 rokoch o 1,42-násobok a pri napríklad 43 rokoch poistenia o 1,66-násobok sumy životného minima.

Životné minimum na Slovensku sa pritom v rokoch 2014 až 2016 nezvyšovalo, v roku 2017 stúplo o 0,7 percenta, v roku 2018 o 2,8 percenta a od júla tohto roka o 2,5 percenta. Od roku 2013, teda za šesť rokov, sa tak životné minimum zvýšilo len o 6,1 percenta. Znamená to, že sumy minimálnych dôchodkov sa zvyšujú veľmi pomalým tempom.

Výška minimálnych dôchodkov v roku 2020

Od 1. januára 2020 sa podľa novely zákona o sociálnom poistení od poslancov Národnej rady SR za SNS, ktorú schválil parlament, minimálne dôchodky namiesto životného minima naviažu na priemernú hrubú mzdu na Slovensku. Výlučne na priemernú mzdu na Slovensku však bude naviazaná len minimálna penzia pri 30 rokoch dôchodkového poistenia. Pri 31 a viac rokoch poistenia pôjde o akýsi hybridný systém zvyšovania minimálnych penzií, keďže za každý ďalší rok dôchodkového poistenia až do 39 rokov poistenia sa minimálna penzia zvýši o dve percentá zo sumy životného minima a pri získaní 40 a viac rokov dôchodkového poistenia o tri percentá zo sumy životného minima.

Napríklad pri 44 rokoch dôchodkového poistenia, čo je podľa Sociálnej poisťovne v súčasnosti najčastejšie získaná dĺžka dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok závisieť od rastu priemernej mzdy na Slovensku a súčasne aj od rastu sumy životného minima. Základom pre výpočet sumy tejto penzie totiž bude 33 percent z priemernej  mzdy na Slovensku spred dvoch rokov (334,30 eura) a k tomu sa pripočíta 33 percent z aktuálnej sumy životného minima (69,30 eura).  Minimálna penzia pri 44 rokoch dôchodkového poistenia tak bude 403,70 eura.

Dôchodok živnostníka v roku 2019, ktorý platil celý život minimálne sociálne odvody

Pozn. Výpočet vychádza z modelového príkladu, že živnostník platil celý život minimálne sociálne odvody a získal tzv. priemerný osobný mzdový bod (POMB) v hodnote 0,44. Ten sa mu v rámci systému solidarity zvýšil na 0,55. (POMB sa totiž zvyšuje o 20 % z hodnoty, ktorá žiadateľovi o dôchodok chýba do hodnoty POMB 1, v tomto prípade teda ide o zvýšenie o 0,11).

Pri aktuálnej dôchodkovej hodnote v roku 2019 v sume 12,6657 eura tak jeden rok dôchodkového poistenia navyše predstavuje penziu vyššiu o 7 eur (0,55 x 12,6657).

Zvyšovanie minimálnych dôchodkov vs. zvyšovanie klasických dôchodkov

Minimálne dôchodky sa od začiatku budúceho roka budú zvyšovať výrazne rýchlejším tempom ako klasické penzie.  Je to spôsobené tým, že už základná suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať o rast priemernej hrubej mzdy. Priemerné hrubé zárobky pritom v poslednom období výraznejšie rastú, o 5 až 7 percent ročne. K tomu ešte prirátajme to, že minimálne dôchodky pri 31 a viac rokoch poistenia mierne zvýši aj rastúca suma životného minima.

Naopak, klasické penzie sa majú zvyšovať o tzv. dôchodcovskú infláciu. Tá napríklad za deväť mesiacov tohto roka dosahuje 3 percentá.

Znamená to, že kým klasické dôchodky sa budú každoročne zvyšovať od 1. januára zhruba o dve až tri percentá, tak minimálne penzie môžu ísť nahor o 5 až 7 percent. Dôsledkom toho bude, že minimálny dôchodok bude poberať čoraz viac penzistov. Kým v tomto roku minimálnu penziu dostáva 51 tisíc ľudí, už v roku 2021 môže ísť o 250 tisíc penzistov.

Odporúčané ebooky

K téme