Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
7. novembra 2012 Zdroj Autor: Ivo Toman zakladateľ medzinárodnej spoločnosti TAXUS International, úryvok z knihy Motivace zvenčí je jako smrad... za pár hodin se vyvětrá. Tlačiť
Pokiaľ dostávate pri relatívne malej námahe vysokú odmenu, tak budete s prácou spokojnejší. To má ale svoju hranicu, ktorú určuje prah vašej pohodlnosti.
Ľudia s veľkou vnútornou motiváciou dlhodobo neuspokojuje nudná činnosť ani za veľa peňazí. Motiváciu pritom podľa známeho autora Iva Tomana ovplyvňuje mnoho faktorov.
Vzťah medzi výkonnosťou, spokojnosťou a angažovanosťou
Najlepší zamestnanec je ten, ktorý je vysoko výkonný a zároveň vysoko spokojný aj angažovaný. Treba si však uvedomiť, že niektorých nedokážete motivovať vôbec. Keď nájdete tých, ktorých motivovať netreba, ušetríte kopu peňazí i času. Mnoho firiem pritom vyhadzuje peniaze na motiváciu zvonku. Tá ale dlhodobo u nevýkonných, nekompetentných, nespokojných a neangažovaných ľudí jednoducho nefunguje. Nahradzujte preto týchto ľudí novými, ktorí sú viac výkonní, kompetentní, spokojní a ktorých sa oplatí aj motivovať. Je to neustály, nikdy sa nekončiaci proces, ktorý vám však zaručene prinesie plody.
To, ako sme výkonní, ovplyvňuje niekoľko faktorov. Podľa známeho motivátora Iva Tomana môžeme rovnicu motivácie k výkonu definovať nasledovne:
Motivácia k výkonu = Motív x Veľkosť odmeny x Osobnosť jedinca x Vonkajšie podmienky x Pomer túžby a strachu x Pravdepodobnosť úspechu
Motív
Určuje ho veľkosť a smer našej vnútornej motivácie pre danú činnosť.
Veľkosť odmeny
Tu platí priama úmera. Za vyššiu odmenu sa viac snažíme. Ak je výška odmeny vysoká v pomere k námahe, bude vysoký i výkon. Musia však fungovať aj ostatné premenné v rovnici. Pokiaľ vám na stôl šéf položí 1000 eur a bude od vás niečo chcieť, rozhodne sa budete snažiť viac a ochotnejšie, ako keď vám ponúkne 20 eur.
Osobnosť jedinca
Sem patrí celá skupina fyzických a duševných vlastností človeka orientovaných na danú činnosť. Rozhoduje emočná inteligencia a vrodený talent. Tie spolu s naučenými schopnosťami určujú kompetentnosť k plneniu úloh. Je to ako v športe. Tí s talentom sa môžu „flákať“ a napriek tomu budú mať vyšší výkon ako tí netalentovaní. Pokiaľ však zaberú, tak s relatívne malou námahou mnohonásobne prekonajú tých menej talentovaných. Z tohto dôvodu je vyhadzovaním peňazí pomáhať všetkým ľuďom a školiť ich. Niekto na to proste nemá! Neškoľte a nemotivujte tých, ktorí na to nemajú.
Vonkajšie podmienky
Medzi vonkajšie podmienky by sme mohli zaradiť počasie, zákony, politickú klímu, prírodné katastrofy, atď. Jednoducho všetko to, čo neovplyvníme.
Pomer túžby po úspechu a strachu z neúspechu
Sila motivácie k výkonu = túžba po úspechu/strach z neúspechu
Čím je strach z neúspechu väčší, tým je motivácia k výkonu slabšia.
Pravdepodobnosť očakávaného úspechu
Tento bod veľmi súvisí s predošlým. Záleží totiž na našom očakávaní úspechu resp. neúspechu pri danej činnosti. Preto je potrebné si objasniť jeden veľmi rozšírený omyl. Nie všetci ľudia sa snažia, pokiaľ je pravdepodobnosť úspechu dosť vysoká. Rozlišujeme tri typy ľudí:
človek zameraný na dosahovanie úspechu
človek zameraný na vyhýbanie sa neúspechu
človek zameraný na neúspech
Tieto typy sa objavujú už u školákov. Posledné dva typy sa dajú nazvať ľudia spojení s neúspechom. Obe skupiny sú si podobné, majú menšie výsledky ako tí, ktorí sa zameriavajú na úspech.
Pochváľ ma!
Existujú ľudia, ktorí sa snažia, len keď sú si istí, že uspejú. A potom hovoria: „Pochváľte ma ako som krásne vyniesol kôš!“ Iní sa zas veľmi snažia, i keď je pravdepodobnosť úspechu blízko nuly. Snažia sa zbytočne, aby mohli povedať: „Šéfe, ja som vám to hovoril, že to nevýjde. Ale snažil som sa. Pochváľte ma.“
Ľudia vyhýbajúci sa neúspechu a ľudia zameraní na neúspech vzdávajú boj s ľuďmi zameranými na úspech. Tí sa sústredia práve na úlohy, kde je asi päťdesiat percentná šanca na úspech. Nesnažia sa u úloh, kde je veľmi malá pravdepodobnosť na úspech. A tiež nerobia to, čo je príliš jednoduché. Tieto činnosti delegujú na niekoho iného. Inými slovami, odmietajú nereálne úlohy, aby neriskovali istý neúspech. A odmietajú aj ľahké úlohy, pretože ich splnenie im neprináša pocit úspechu.
Motiváciu ovplyvňuje aj vzdialenosť cieľa
Rozdiel medzi jednotlivými skupinami spoznáte napr. na rôznych teambuildingových akciách a hrách. Pokiaľ hádžete na nejaký cieľ, tak tí, čo sú zameraní na neúspech, si dajú cieľ príliš ďaleko od seba: „Veď je jasné, že na takú diaľku netrafím!“ Tí, čo sa vyhýbajú neúspechu, si naopak umiestnia cieľ tak blízko, že musia trafiť. Ľudia zameraní na úspech si vyberú takú vzdialenosť, aby bola šanca jedna k jednej, že sa trafia. Oni súperia viac sami so sebou ako so súpermi.
Ľudí zameraných na neúspech a vyhýbajúcich sa neúspechu je bohužiaľ viac ako tých, ktorí sú zameraní na úspech. Žiadnou vonkajšou motiváciou nezmeníte to, kam ľudia patria. Ani školením. Ľudia neprejdú z jednej skupiny do druhej tým, že ich budete motivovať.
Najúspešnejší si často nesplnia najväčšie ciele
Z hľadiska motivácie k výkonu majú ľudia u stredne náročných úloh dve spätné väzby. Ľudia zameraní na úspech majú túto spätnú väzbu:
Pokiaľ neuspejú: „Musím sa viac alebo lepšie snažiť.“
Pokiaľ uspejú: „Som skvelý. A teraz hurá na nový cieľ.“
Naopak ľudia zameraní na neúspech majú takúto spätnú väzbu:
Pokiaľ neuspejú: „Ja som aj tak vedel, že to nevyjde.“
Pokiaľ uspejú: „To bola asi náhoda.“
Ľudia zameraní na úspech si často dávajú ciele, ktoré ani nesplnia. Najúspešnejší vlastne „zomrú nahnevaní“, lebo veľa svojich cieľov nesplnili. Pravdou je, že tí najúspešnejší si často nesplnia tie najväčšie ciele. Po splnení malých cieľov si tie ďalšie dávajú tak veľké, že vlastne zomrú v polovici cesty k nim. Dá sa povedať, že práve preto sa im podarí dostať sa pred ostatných a byť úspešnejší. Cieľ by preto mal byť náročný, no reálny.
