Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
V tomto roku plánuje až 72 % respondentov zo Slovenska zvýšiť svoje výdavky, k väčšiemu šetreniu sa prikláňa 28 %.
Európania si želajú v tomto roku viac nakupovať ako šetriť
Spotrebiteľská nálada rastie a výnimkou nie je ani Slovensko. Zvýšiť svoje výdavky má v úmysle 35 percent ľudí v Európe. Investovať plánujú do cestovania, domácnosti i techniky. Vyplýva to z prieskumu Barometer Cetelem, ktorý sa realizoval na vzorke takmer deväťtisíc respondentov v 12 krajinách Európskej únie na konci minulého roka.
Rastie hrubý domáci produkt (HDP) krajín, nezamestnanosť sa znižuje a na kúpnu silu pozitívne vplýva aj pokles cien ropy, vysvetľuje Flavien Neuvy, zodpovedný za štúdiu. „Spotrebitelia v EÚ a ešte viac na Slovensku majú chuť veriť, že situácia sa zlepšuje,“ povedal Neuvy.
Podľa prieskumu sa situácia v našej krajine zlepšuje, respondenti ju na stupnici od jedna do desať pre tento rok oznámkovali číslom 3,9, čo je medziročne viac o 0,3 bodu. Mierne narástla aj osobná nálada spotrebiteľov, ktorej dali známku 4,6 oproti vlaňajším 4,5.
V tomto roku plánuje až 72 % respondentov zo Slovenska zvýšiť svoje výdavky, k väčšiemu šetreniu sa prikláňa 28 %. Zvýšenie výdavkov pred sporením uprednostnilo celkovo deväť krajín, čo je o tri viac ako minulý rok.
Známka nálady narastá, hoci ešte nedosiahla úroveň z roku 2008
„Keď sa pozrieme na Slovensko podrobnejšie, známka nálady narastá, hoci ešte nedosiahla úroveň z roku 2008. Spotrebné zámery sú nižšie ako v roku 2011, ale stále je to vysoké číslo,“ skonštatoval Neuvy. Slováci plánujú investovať do voľného času a cestovania, elektrospotrebičov či rekonštrukcie domácností. Ich preferencie sú tak rovnaké ako v ostatných krajinách EÚ, zúčastnených na prieskume.
Štúdia sa pozrela aj na to, či sa zmenil spôsob nakupovania spotrebiteľov za ostatných päť rokov, ktoré boli poznačené hospodárskou krízou. Šesť z desiatich opýtaných ľudí na Slovensku to tak pociťuje. Presne 80 percent si zároveň myslí, že ich kúpna sila je pod tlakom.
„Kríza mala zlé dopady na kúpnu silu. Keď niekto príde o prácu, už nemá takú kúpnu silu a je nútený zmeniť spôsob nakupovania,“ povedal Neuvy. Väčšina respondentov zo Slovenska pociťuje, že finančná situácia ich domácností sa oproti situácii spred piatich rokov zhoršila, 47 percent nakupuje menej ako pred tým. Rovnaký trend je i v ďalších krajinách.
Neuvy vysvetľuje, že faktormi, ktoré k tomu prispeli, sú kríza, osobná finančná situácia domácností i pesimizmus. „Kríza spôsobila, že spotrebitelia si dávajú väčší pozor na výdavky.
Päťdesiatosem percent Slovákov odkladá väčšie nákupy, ktoré sú finančne drahé, 84 % porovnáva ceny viac ako pred piatimi rokmi,“ uviedol Neuvy. Zároveň konštatoval, že s krízou sa objavili aj nové spôsoby ako napríklad nákup použitého tovaru, ktorý je fenoménom v celej Európe.
