Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Slovenské hospodárstvo napriek očakávanému rastu počas prognózovaného obdobia podľa Národnej banky Slovenska nedosiahne svoj potenciál.
Na budúci rok má dosiahnuť inflácia len 0,5 %
Hospodársky rast Slovenska bude v nasledujúcich rokoch pomalší, ako sa pôvodne očakávalo. Avizuje to Národná banka Slovenska vo svojej aktuálnej predikcii, podľa ktorej by ekonomika krajiny mala v budúcom roku reálne stúpnuť o 2,6 %, kým ešte pred troma mesiacmi prognózovala rast na úrovni 2,9 %. Rovnako smerom nadol o 0,2 percentuálneho bodu zrevidovala aj odhad rastu v roku 2016 na 3,3 %.
Bez zmeny zostáva prognóza vývoja hospodárstva na tento rok, ktorú centrálna banka ponecháva na 2,3 %. Ako na utorňajšej tlačovej konferencii uviedol šéf Národnej banky Slovenska Jozef Makúch, prognózu ovplyvnili na jednej strane očakávania silnejšieho domáceho dopytu, avšak na druhej strane slabšieho vývozu.
Slovenské hospodárstvo však napriek očakávanému rastu počas prognózovaného obdobia podľa Národnej banky Slovenska nedosiahne svoj potenciál. Investície napriek pokračujúcemu rastu sa ani do roku 2016 nedostanú na predkrízovú úroveň.
Treba podporovať podnikateľské prostredie
„Pre dlhodobý udržateľný rast ekonomiky SR a zamestnanosti je potrebné naďalej uskutočňovať štrukturálne reformy, podporujúce podnikateľské prostredie a flexibilitu na trhu práce,“ povedal guvernér centrálnej banky s tým, že fiškálna politika by mala prostredníctvom týchto reforiem dopĺňať menovú politiku a konsolidovať hlavne prorastovo, čomu môže podľa neho okrem štrukturálnych reforiem napomôcť hlavne zlepšenie čerpania eurofondov.
Riziká vo vývoji hrubého domáceho produktu pritom vníma Národná banka Slovenska ako vybilancované. Na jednej strane by uvoľnená menová politika a klesajúce ceny ropy mohli podporiť dopyt po slovenských exportoch v eurozóne, na druhej strane však stále pretrvávajú geopolitické riziká a riziká pomalšieho rastu svetového obchodu.
Zmenil sa aj výhľad inflácie pre ďalšie roky
Relatívne výrazné zmeny centrálna banka avizuje v prognóze rastu cien, a to najmä pre budúci rok, pre ktorý znížila predikciu harmonizovanej inflácie z pôvodných 1,2 % iba na 0,5 %. Znižovala však výhľad rastu cien aj pre ďalšie roky. V tomto roku očakáva pokles cien o 0,1 %, kým pred troma mesiacmi hovorila o stagnácii a pre rok 2016 centrálna banka zrevidovala odhad rastu cien o 0,1 percentuálneho bodu na 1,8 %.
V prípade úprav prognózy inflácie podľa Makúcha zohrávajú najdôležitejšiu úlohu najmä nižšie ceny energií a potravín. „Väčšina faktorov teda bola mimo Slovenska, najmä vývoj cien ropy a obchodovanie s agrokomoditami,“ doplnil člen bankovej rady Ján Tóth.
Reálne mzdy majú naďalej rásť
Pomalší rast cien však bude mať podľa centrálnej banky pozitívny dopad na reálne príjmy Slovákov. Reálna mzda by po tohtoročnom relatívne vysokom raste na úrovni 4,2 % mala v budúcom roku naďalej rásť a to o 2,2 %. V predchádzajúcej predikcii centrálna banka odhadovala pre budúci rok rast reálnych miezd na úrovni 1,4 %. Pre rok 2016 predikciu rastu reálnych miezd navýšila len mierne o 0,1 percentuálneho bodu na 2,2 %.
Ekonomické spomalenie by však nemalo mať výraznejší dopad na vývoj na trhu práce. „Aktuálny rast zamestnanosti, ako aj očakávania slovenských zamestnávateľov, zostávajú aj napriek miernemu ochladeniu relatívne priaznivé, a preto nebolo potrebné meniť odhad vývoja zamestnanosti,“ konštatoval Makúch. Zamestnanosť by tak mala stúpnuť v tomto roku o 1,1 %, v budúcom roku o 0,7 % a v roku 2016 o 0,5 %. Nezamestnanosť by mala klesnúť z tohtoročných očakávaných 13,3 %, na 12,6 %, resp. 11,9 % v rokoch 2015 a 2016.
