Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Najdôležitejší orgán v tele vyžaduje veľa energie. Odkiaľ ju však získať, ak cítime jej nedostatok? Vyskúšajte nasledujúce tipy.
Cvičení
Ľuďom, ktorí pravidelne cvičia, to myslí lepšie, viac si pamätajú a hrozba rozvoja demencie je u nich menšia. Nedávna štúdia Americkej neurologickej akadémie ukázala, že starší ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú výsledky kognitívnych testov rovnaké ako o desať rokov mladší jedinci. Môže za to najskôr zvýšený prúd krvi, ktorý pri fyzickej aktivite do mozgu plynie.
Cvičenie naviac malo pomáhať vytváranie nových neurónov v tzv. hipokampu, teda časti mozgu, v ktorej sídli centrum učenia a pamäť a ktorá stráca svoj objem s narastajúcim vekom, depresiami a Alzheimerovou chorobou.
Jedlo a korenie
Mozog má veľkú energetickú spotrebu – v porovnaní so zbytkom našich orgánov má suverénne najvyššie nároky na prísun glukózy. Povedané v číslach, denne spotrebuje 20 percent našich telesných energetických zásob. A deje sa tak najmä pri činnostiach, ako je premýšľanie alebo učenie sa.
Cukry preto naše telo potrebuje, ale pozor. Zásadné je aké a v akom množstve. Hladina cukru v krvi vám síce raketovo vystrelí hore, ale rovnako rýchlo klesne a buďte si istí, že váš mozog to registruje a nijak zvlášť mu to nepomáha. Preto si radšej naservírujte zdravé a neprefabrikované jedlo, ktoré je stabilným zdrojom energie a zaručí jeho pomalé a postupné uvoľňovanie.
Pozor by ste si tiež mali dať na jednoduché cukry, najmä na fruktózu. Tá môže, hlavne vo veľkom množstve, náš mozog negatívne ovplyvňovať. Potvrdzuje to i nedávna štúdia, ktorá preukázala, že krysám, ktoré mali poruchu mozgu a ktorým bola podávaná voda s fruktózou, táto terapia značne uškodila.
„Naše nálezy ukazujú, že fruktóza narušuje tvárnosť, konkrétne teda tvorbu nových spojení medzi mozgovými bunkami. Tá nastáva práve vtedy, keď sa učíme alebo zažívame niečo nového,“ hovorí autor štúdie Fernando Gomez-Pinilla z University of California, ktorého práca tiež ukázala, že cukor narušuje kognitívnu funkciu zdravých zvierat.
Zdá sa ale, že existuje, aspoň čiastočná záchrana, niektoré z týchto poškodení by mali napraviť omega-3 mastné kyseliny nachádzajúce sa napríklad v tučnej rybe.
Vitamíny a minerály
Pre funkciu centrálneho nervového systému je nevyhnutný vitamín B12, ktorý nájdete vo vajciach, mlieku, syroch a mäse. Jeho nedostatok môže spôsobiť napríklad zlú pamäť. Za úpadkom kognitívnych schopností stojí tiež nedostatok vitamínu D a železa. Aj keď doplnky môžu pomôcť, snažte sa tieto vitamíny čerpať hlavne z klasického jedla.
Káva
Veľa milovníkov kávy to inštinktívne tušia – nielenže nás káva prebudí a sme po nej bystrejší, ale tiež znižuje riziko depresie, Alzheimerovej alebo Parkinsonovej choroby. Káva má totiž zložky, ktoré sa správajú ako antioxidanty, a zlepšia tak náš cievny systém a upravia poškodenie bunkového systému.
Meditácia
Už tisícky rokov sa i napriek nepodloženým dôkazom hovorí, že meditácia človeku pomáha ako po psychologickej, tak i neurologickej stránke. Posledných desať rokov sa už ale tiež objavujú hmatateľné poznatky o vplyve meditácie priamo na mozog.
Vzdelanie a mentálna aktivita
Mentálna aktivita, ktorá začína tým, že chodíme do školy, je pre správne – a dlhodobé fungovanie mozgu – celkom zásadná. A mentálne aktívni by sme mali zostať po celý život, stačí si aspoň čas od času vylúštiť krížovku.
Spánok
Aj počas spánku náš mozog neustále pracuje. Ukladá naše spomienky a triedi to, čo v hlave mať nepotrebujeme. Nedostatok spánku si potom vyberá daň na našom kognitívnom zdraví, nedá sa nám učiť, sústrediť sa, ani kreatívne myslieť.
