Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
Súčasná právna úprava považuje spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch za tzv. slabšiu zmluvnú stranu a podnikateľa za tzv. silnejšiu zmluvnú stranu. Z tohto dôvodu platná a účinná legislatíva chráni spotrebiteľa prísnejšími zákonnými ustanoveniami. V aktuálnom článku si predstavíme, kto je spotrebiteľ, aké rôzne zmluvy považujeme za spotrebiteľské, ako aj neprijateľné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré nemožno zakomponovať do spotrebiteľských zmlúv pod hrozbou ich neplatnosti.
Spotrebiteľ
Legálnu definíciu spotrebiteľa nájdeme v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“) aj v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „občiansky zákonník“). Spotrebiteľom je podľa týchto ustanovení fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolanie. Na druhej strane predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Spotrebiteľ a predávajúci pri predaji tovaru a poskytovaní služieb uzatvárajú medzi sebou spotrebiteľskú zmluvu. V tomto spotrebiteľskom právnom vzťahu je spotrebiteľ chránený zákonmi prijatými na ochranu spotrebiteľa. Za spotrebiteľskú zmluvu je pritom považovaná každá zmluva, ktorá je uzatvorená podnikateľom v rámci jeho podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom, ktorý je fyzickou osobou – nepodnikateľom.
V prémiovej časti obsahu nájdete:
- Spotrebiteľská zmluva
- Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
