Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť. Vyplýva to zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý schválil parlament.
Návrh upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.
Priemysel bude musieť viac dbať na životné prostredie
Nové znenie zákona zároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničitého, ktoré nesmú byť prekročené. Do zákona zapracovali európsku smernicu, ktorá ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky. Tieto pravidlá zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoria jednotnú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.
Po zapracovaní smernice je nevyhnutné personálne posilnenie jednotlivých inšpektorátov životného prostredia o 40 zamestnancov. Hlavným dôvodom je zvýšenie nárokov na environmentálne kontroly, ktoré majú byť častejšie. V závislosti od rizika znečistenia životného prostredia danou prevádzkou ich budú robiť s jedno- až trojročnou periodicitou. Náklady na zvýšenie počtu pracovných síl vyčíslili na 485-tisíc eur ročne a týchto nákladov sa týkala aj pripomienka, s ktorou zákon na vláde prešiel. „Túto kompetenciu sme mohli posunúť aj na mestá a obce, kde by bol ešte väčší nárast pre štát, tak sme sa rozhodli, že to ponecháme na ministerstve životného prostredia,“ vyhlásil minister životného prostredia Peter Žiga. Zamestnancov teda zaplatia z rozpočtovej kapitoly envirorezortu.
Združenie VIA IURIS si pochvaľuje, že ani v budúcnosti sa nemajú v povoľovacom konaní utajovať významné informácie o prevádzke, ktorá má vplyv na životné prostredie. MŽP zapracovalo pripomienky občianskeho združenia. Zo zákona vypustili navrhované ustanovenie, ktoré zavádzalo novú povinnosť inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa boli v povoľovacom konaní utajené významné informácie o prevádzke. Utajené by tak mohli byť paradoxne aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne). Okrem toho sa mala Inšpekcia životného prostredia podľa návrhu nového zákona podieľať na tvorbe obsahu žiadosti podanej podnikateľom a následne o nej nezávisle a nestranne rozhodovať. Aj toto ustanovenie napokon zo zákona vypustili. Autori akceptovali návrh, aby Inšpekcia životného prostredia bola povinná upovedomiť účastníkov konania, že ak nepožiadajú o ústne pojednávanie, nezvolá ho. Ústne pojednávanie je dôležitým medzníkom v konaní o povoľovaní, po ktorom už účastníci konania nemôžu podávať svoje pripomienky.
Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať. Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur (ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky), ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10-tisíc eur do 331 940 eur (napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru a podobne).
Právna norma by po podpísaní prezidentom mala nadobudnúť účinnosť 15. marca.