Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Požiadavky na prevádzky, ktoré podliehajú integrovanému povoľovaniu, sa majú sprísniť. Vyplýva to zo zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorý podpísal prezident Ivan Gašparovič.
Zákon upravuje postup štátu pri povoľovaní a kontrole rozsiahlejších skládok, spaľovní, rafinérií, výroby a spracovania kovov, spracovania nerastov, bitúnkov, kafilérií, chemických tovární, cementární, sklární, výroby buničiny, papiera, lepenky, kožušín a ďalších prevádzok.
Zákon vychádza zo smernice EÚ, obsahuje aj pokuty
Nové znenie zákona zároveň ustanovuje minimálne požiadavky (hraničné emisné limity) pre veľké spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a pre výrobu oxidu titaničitého, ktoré nesmú byť prekročené. V zákone je zapracovaná európska smernica, ktorá ustanovuje jasnejšie pravidlá pre priemyselné podniky. Tieto pravidlá zaistia rovnosť pri uplatňovaní požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia a vytvoria jednotnú platformu pre konkurencieschopnosť podnikov v Európskej únii.
Zmeny si vyžiadajú viac inšpektorov
Po zapracovaní smernice je nevyhnutné personálne posilnenie jednotlivých inšpektorátov životného prostredia o 40 zamestnancov. Hlavným dôvodom je zvýšenie nárokov na environmentálne kontroly, ktoré majú byť častejšie. V závislosti od rizika znečistenia životného prostredia danou prevádzkou ich budú robiť s jedno- až trojročnou periodicitou. Náklady na zvýšenie počtu pracovných síl vyčíslili na 485-tisíc eur ročne, zamestnancov zaplatia z rozpočtovej kapitoly envirorezortu.
Združenie VIA IURIS si pochvaľuje, že ani v budúcnosti sa nemajú v povoľovacom konaní utajovať významné informácie o prevádzke, ktorá má vplyv na životné prostredie. MŽP zapracovalo pripomienky občianskeho združenia. Zo zákona vypustili navrhované ustanovenie, ktoré zavádzalo novú povinnosť inšpekcie životného prostredia, aby na žiadosť podnikateľa boli v povoľovacom konaní utajené významné informácie o prevádzke. Utajené by tak mohli byť paradoxne aj podmienky fungovania prevádzky, dokonca i stanoviská a rozhodnutia orgánov verejnej správy (napríklad územné rozhodnutie a podobne).
Podnikateľom hrozia vysoké pokuty
Zákon obsahuje aj sadzobník pokút, ktoré môže Slovenská inšpekcia životného prostredia za správne delikty vymerať. Tie môžu v niektorých prípadoch predstavovať sumu len do 330 eur, ak prevádzkovateľ neumožnil osobe vykonávajúcej štátny dozor kontrolu prevádzky, ale v niektorých prípadoch sú prípustné aj pokuty od 10-tisíc eur do 331 940 eur, napríklad ak prevádzkovateľ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo neobmedzil či nezastavil činnosť v prevádzke na základe rozhodnutia orgánu štátneho dozoru. Právna norma nadobudne účinnosť 15. marca.
