Sedem otravných vecí, ktoré v taxíkoch robia cestujúci (z pohľadu taxikárov)

Šoférovanie taxíka v jednej z amerických mestských džunglí je namáhavou prácou s malým zárobkom. Väčšinu z dlhých hodín svojej pracovnej doby trávi taxikár sedením alebo vláčením sa s 20-kilovou batožinou.

Plat môže byť hrozný; ak vodič nemá za noc dosť pasažierov, aby pokryl lízing a benzín, môže domov odchádzať s nulou alebo – a to je ten horší prípad – ako človek, ktorý dlhuje taxi spoločnosti peniaze.

A potom, na vrcholku tohto všetkého, sú ľudia – cestujúci, zákazníci. Svet taxíkov je vlastne službou obyvateľstvu na steroidoch s vodičmi narážajúcimi na celé spektrum ľudských pováh a nátur.

Nemožno povedať, že taxikári sú perfektní. Rovnako ako vo všetkých spoločnostiach a odvetviach, i tu sa určite nájde zopár krivých charakterov, ktorí sa snažia ošmeknúť zákazníka, nechávajú neporiadok v aute alebo sa správajú hrubo. Väčšina taxikárov sa ale podľa slov Emira Ayeda, taxi veterána v Bostone s 12-ročnou praxou, snaží ku svojim zákazníkom správať tak dobre ako k rodine.

Podelil sa o niekoľko nepríjemných zvyklostí zákazníkov, s ktorými sa on a jeho kolegovia pravdepodobne na celom svete stretávajú denno-denne.

Čo teda taxikárom vadí na zákazníkoch najviac?

1. Správajú sa k vodičovi ako k sluhovi… alebo horšie

Keď zákazníci na neho hvízdajú, keď sa pokúšajú privolať taxík, hovorí Ayed, často radšej z princípu nezastane. V mnohých kultúrach vrátane Ayedovej alžírskej sa pískanie za účelom zaujať niečiu pozornosť považuje za prejav nedostatku rešpektu a neúcty. „Zaobchádzajú so mnou ako so psom,“ hovorí o zákazníkoch a vrátnikoch, ktorí na taxikárov pískajú.

Potom sú takí zákazníci, ktorí otvoria dvere auta bez pozdravu, iba na vodiča zúfalo „štekajú“ príkazy.

Odporúčanie: Mávajte na taxík. Keď vám taxikár zastane, pozrite sa mu do očí a povedzte trebárs „dobrý deň“. Nejde o nič iné, len o ako preukázanie normálnej, priam elementárnej, ľudskej slušnosti.

2. Miesto, kam sa chcú dostať, je za rohom.

Ayed hovorí, že dlhé trasy platia účty. Krátke cesty, obzvlášť na miesta, kam sa dá bez problémov dostať pešo, sú pre šoféra väčšinou stratové – najmä vtedy, ak vodič strávi hodinu čakaním na zákazníka. „Myslia si, že nám to uľahčujú,“ hovorí Ayed. „potrebujem odviezť len na krátku trasu. Ešte pred tým, ako to dopovedia, sú von z taxíka.“

Odporúčanie: Prejdite sa, ak môžete, alebo to urobte tak ako jedna z Ayedových zákazníčok z Cambridge pred pár rokmi. Pršalo a ona mala vysoké podpätky. Vediac, o čo chce Ayeda požiadať, si štedrá žena, ktorá hľadala východisko z nepríjemnej situácie, prichystala 10 dolárov, teda trojnásobok toho, čo by zaplatila, ak by taxameter bol zapnutý.

3. Správajú sa tak, ako keby taxík riadili sami.

Predstavte si situáciu, že niekto príde do vašej práce, pozerá sa vám cez rameno a hovorí vám, čo máte celý deň robiť. Tak nejako sa cítia taxikári, keď im cestujúci zo zadného sedadla auta kibicuje do jazdenia. Je to predsa, ako vraví Ayed, vodičova zodpovednosť vedieť, kadiaľ vedie najrýchlejšia cesta k stanovenému cieľu.

Odporúčanie: Ak chcete zvoliť špecifickú trasu, požiadajte o to taxikára ešte pred samotnou jazdou. Ak tak neurobíte, držte svoje ústa zavreté a nechajte robiť šoféra svoju prácu. „Nepoužívajte ma ako diaľkový ovládač,“ hovorí Ayed, „povedzte mi, kadiaľ chcete ísť včas a ja sa podľa toho zariadim“.

4. Žiadajú od vodiča, aby porušil zákon.

Samozrejme, že sa chcete na miesto určenia dostať čo najskôr. A, samozrejme, chcete za to platiť čo najmenej. V žiadnom prípade by ste však ako zákazník nemali svojho taxikára žiadať o to, aby chodil čo najrýchlejšie, a teda porušoval zákony (ignoroval napríklad semafory). Taxikára tak totiž vystavujete riziku postihu (a nejde len o pokuty), ktorý preňho môže mať veľmi nemilé následky.

Odporúčanie: Poctivo si veci naplánujte vopred. Aby ste sa nedostali pod časový tlak. Pokiaľ nepôjdete niekam na poslednú chvíľu, nemôže sa vám stať, že budete meškať. Navyše chápte, že cestná premávka má svoje pravidlá a ich dodržiavajte má svoj zmysel. Preto napríklad taký Ayed občas radšej pri rozlúčke zákazníkom, ktorí sa počas jazdy sťažovali na státie na červenú pri zapnutom taxametri, vráti „stratenú“ sumu – obvykle tak 50 centov alebo 1 dolár.

5. Prehnali to výrazne s alkoholom a je to na nich poznať.

Bez pochýb nikto z nás nechce, aby opitý človek riadil vozidlo sám. Ayed však tvrdí, že on a jeho kolegovia taxikári neznášajú opitých pasažierov, ktorí zvracajú v aute, počas jazdy zaspávajú alebo nejakým iným spôsobom nie sú schopní normálne fungovať. Čo je na tom najhoršie, historiek, týkajúcich sa opitých pasažierov, majú taxikári k dispozícii na rozprávanie neúrekom.

Odporúčanie: Zabávajte sa, ale s mierou (tak aby ste mohli normálne fungovať), alebo majte poruke aspoň spoločníka, ktorý je zodpovedný aj za vás.

6. Dávajú biedne prepitné alebo ho nedávajú vôbec.

Šoférovanie taxíka nie je práve lukratívna práca. Sú dobré noci, ale sú i horšie. Niekedy za hodinu na prepitnom podľa slov Ayeda zarobia americkí taxikári aj 10 dolárov za hodinu, inokedy prídu do firmy a musia zaplatiť za benzín a prenájom a sú na nule. Prepitné je jednou zo základných zložiek ich platu a živobytia, preto ho treba – samozrejme v patričnej výške – dať vždy.

Odporúčanie: Podľa Ayedových slov platí aj pri prepitnom pre taxikárov pravidlo, že zákazník by mal vodičovi navyše zaplatiť 15 až 20 percent z precestovanej sumy.

7. Používajú Uber…

Nechajme bokom otázku, či Uber je, alebo nie je dôležitým nástrojov pri preprave a presunoch ľudí. Faktom je, že tradiční taxikári túto službu priam nenávidia. Dôvod? Jazda pomocou UberX je v Bostone alebo Cambridge, ako hovorí Ayed, až o 50 % lacnejšia ako jazda tradičným taxíkom. Inak povedané, Uber taxikárom berie z rúk peniaze na živobytie:

„Ak sme zarobili 200 dolárov (za noc), prišli sme domov so 150 alebo 120 dolármi,“ hovorí Ayed o svojom odvetví pred príchodom Uberu. „Teraz sme radi, ak domov prichádzame so 100 dolármi. Uber nám zobral naše živobytie.“

Odporúčanie: Ak je Uber čosi pre vás, využívajte ho. Vedzte však, že tradiční taxikári tento startup neznášajú. A tak skoro sa to pravdepodobne nezmení… Možno by teda bolo na mieste na to myslieť, keď budete nabudúce dávať prepitné.

Čo dodať? Hádam len toľko, že my všetci – potenciálni zákazníci taxikárov – by sme mali mať neustále na pamäti, že ten, kto auto riadi, je ľudská bytosť a nie stroj. Aspoň nateraz.

K téme