Rovnako ako v tomto roku, ani na budúci rok rozpočet pre zdravotníctvo nepočíta s možným oddlžovaním zdravotníckych zariadení. Upozorňuje na to Združenie zdravotných poisťovní (ZZP).
Ako ďalej uvádza, výška záväzkov po lehote splatnosti (istina) v rezorte zdravotníctva pritom dosiahla v minulom roku výšku 213,29 milióna eur. V rokoch 2011 a 2012 bol medziročný nárast dlhu prostredníctvom rastu záväzkov po lehote splatnosti o 62,79 milióna eur.
Nemocnice hospodária zle, bude ich treba opäť zachraňovať
„Z vývoja dlhu v týchto rokoch usudzujeme, že v ďalšom roku sa môžeme dostať k hranici 300 miliónov eur. V minulosti bolo zadlženie nemocníc riešené práve pri tejto hranici jednorazovým oddlžením, v roku 2011 sumou 300 miliónov eur, v roku 2009 sumou 130 miliónov eur,“ uviedla prezidentka Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP) Katarína Kafková. Podľa nej z tempa zadlžovania nemocníc vyplýva reálna obava, že sa v najbližšom období nevyhneme špeciálnemu záchrannému balíčku pre nemocnice, rovnako ako v minulosti.
Na sanáciu nemocníc išli doposiaľ prostriedky priamo zo štátnej kasy, a teda rovno z vreciek ekonomicky aktívnych daňových poplatníkov. ZZP varuje pred ich nadmerným zaťažením, keďže rozpočet tiež predpokladá nárast príjmov od nich o 2,45 %, na úroveň 2, 71 mld. eur, v porovnaní s rokom 2013. Podľa ZZP je prílišným optimizmom predpokladať, že nezamestnanosť sa v budúcom roku zníži.
Aj Inštitút finančnej politiky revidoval vlastný predpoklad nárastu zamestnanosti z augustových 0,4 % na terajších 0,2 %, čo by znamenalo oproti augustovému návrhu nielen nižší výber poistného od ekonomicky aktívnych obyvateľov, ale aj vyššie výdavky na poistencov štátu, kam patria aj nezamestnaní občania.
“Napriek tomu ministerstvo urobilo presný opak. V porovnaní s augustovým návrhom zvýšilo očakávané príjmy od ekonomicky aktívnych obyvateľov a znížilo očakávané platby za poistencov štátu,“ vysvetľuje Kafková. ZZP preto vyzýva ministerstvo, aby vysvetlilo, z akých čísiel vláda pri zostavovaní rozpočtu vychádzala, keďže v aktuálnej verzii chýba predikcia počtu ekonomicky aktívnych občanov a poistencov štátu.
Štát za svojich prispieva len 36 % z celkových zdrojov
Už teraz sa podľa ZZP pohybujeme na tenkom ľade udržateľnosti financovania zdravotníctva, keďže štát sa spolieha na to, že približne 64 % zdrojov zdravotného poistenia vytvárajú ekonomicky aktívni poistenci a štát za svojich prispieva len 36 %. „Ak použijeme aktuálny počet poistencov štátu, tak nám vyjde mesačne platba 30,48 eura za jedného poistenca. Táto sadzba nebola taká nízka od roku 2009, kam sa nominálne dostávame ,“ upozorňuje Kafková. Pre ilustráciu, minulý rok prispel do systému ekonomicky aktívny poistenec sumou 1 722 eur, štát za svojich poistencov zaplatil sumu 369 eur.
Chýbajúce údaje o počte ekonomicky aktívnych obyvateľoch a poistencoch štátu požaduje ZZP zverejniť, pretože sú kľúčové pre príjmovú stránku rozpočtu. „Ak nebudeme poznať tieto čísla, hrozí, že sa reálne vyberie na zdravotnom poistení menej peňazí, zdravotné poisťovne budú mať k dispozícii menej na zdravotnú starostlivosť a za kratší koniec tak bude v systéme ťahať len pacient,“ tvrdí Kafková.
Navyše by bolo podľa nej zodpovedné brať do úvahy aj podobný scenár, akého sme boli svedkami v marci, keď bol nesprávne nastavený rozpočet, musel sa prehodnotiť a zdravotníctvo muselo okresať svoj rozpočet o dodatočných 40 mil. eur, kým napríklad rezort obrany sa musel paradoxne vzdať len 1 mil. eur. „Ak sektor príde opätovne o takúto sumu, dopad na pacientov bude veľmi bolestivý,“ varuje Kafková.