Súhrn právnych predpisov pre podnikateľov
Viete aké zákony, vyhlášky a nariadenia by ste mali poznať, ak podnikáte?
Právna rukoväť podnikateľa
Každý, kto má začiatok podnikania za sebou vie, že sa potácal v spleti rôznych zákonov, vyhlášok, nariadení a informácii. Pre uľahčenie sme pre vás pripravili zoznam najzákladnejších právnych predpisov a ich krátky popis.
Základné právne predpisy
Jeden z prvých zákonov, ktorý by mal začínajúci podnikateľ vziať do rúk, je
- zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Tento zákon upravuje živnostenské podnikanie a kontrolu dodržiavania podmietok tohto podnikania. Každý, kto chce začať podnikať, musí pred začatím činnosti získať od príslušného živnostenského úradu tzv. osvedčenie o živnostenskom oprávnení. Všeobecnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. V prípade remeselnej a viazanej živnosti sa vyžaduje aj odborná spôsobilosť.
Dôležitým zákonom pre vás môže byť aj
- zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Tento zákon, ako už napovedá jeho názov, stanovuje základné podmienky pre zriadenie trhového miesta a predaj výrobkov a poskytovanie služieb na trhových miestach. Trhovými miestami sú okrem iného aj tržnice, príležitostné trhy, jarmoky, ambulantný predaj a stánkový predaj.
V prípade, ak máte záujem vaše podnikanie posunúť a vytvoriť si spoločnosť (v.o.s., s.r.o., a.s. a iné), mali by ste sa oboznámiť aj zo základmi registrácie takej spoločnosti a jej fungovania (najmä s orgánmi spoločnosti a ich kompetenciami a povinnosťami). Tieto základy nájdete v týchto zákonoch:
- zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisoch,
- zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy pre oblasť daní a účtovníctva
Každý daňový subjekt je povinný zaregistrovať sa u miestne príslušného správcu dane. Zásady a pravidlá daňovej správy upravuje daňový poriadok. Daňový poriadok obsahuje taktiež podmienky vykonávania daňovej kontroly, vyrubovania a platenia daní, daňovej exekúcie a stanovuje sankcie pre prípady porušenia daňových predpisov.
- zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Každý podnikateľ je povinný pri predaji tovaru a poskytovaní služieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s fiškálnou pamäťou a evidovať tak prijatú tržbu. Požiadavky, ktoré musí spĺňať elektronická registračná pokladnica a pokladničný doklad, ako aj pravidlá používania elektronickej registračnej pokladnice a sankcie pre prípad porušenia zákonných povinností upravuje:
- zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Tento zákon zároveň upravuje, pre ktoré tovary a služby platí výnimka z povinnosti používania elektronickej registračnej pokladnice (napríklad denná tlač, cestovné lístky na mestskú hromadnú dopravu alebo predaj tovaru prostredníctvom predajných automatov).
TIP: Viac informácií o používani registračných pokladníc nájdete na Podnikam.SK v sekcii Registračná pokladňa
Daň z príjmov
Najdôležitejším zákonom v tejto oblasti je
- zákon č 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
V tomto zákone nájde podnikateľ spôsob výpočtu dane, jej sadzby a spôsob platenia. Zákon taktiež upravuje, čo je predmetom dane, ktoré príjmy a v akom rozsahu sú od dane oslobodené a v neposlednom rade aj povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane za zamestnancov.
Daň z pridanej hodnoty
Daň z pridanej hodnoty sa vzťahuje na dodanie tovaru alebo služby a na nadobudnutie tovaru alebo služby na Slovensku z iného štátu. Daň platí spotrebiteľ, ktorý si tovar alebo službu kúpi a podnikateľ je následne povinný daň odviesť štátu. Zákon o dani z pridanej hodnoty upravuje podmienky registrácie k dani z pridanej hodnoty, ktorá je povinná pre podnikateľov, ktorí dosiahli za najviac 12 prechádzajúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790,- EUR. Podnikateľ sa samozrejme môže registrovať k dani z pridanej hodnoty aj dobrovoľne. Uvedený zákon ďalej stanovuje, ktoré služby sú od dane z pridanej hodnoty oslobodené (napríklad poštové služby alebo zdravotná starostlivosť), a taktiež aj sadzbu dane.
- zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Miestne dane
Miestne dane sú regulované týmto zákonom:
- zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Uvedený zákon stanovuje zásady a pravidlá pre miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Miestnymi daňami sú napríklad daň z nehnuteľností, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty alebo daň z motorových vozidiel. Správcom dane v tomto prípade nie je štát, ale obce a v prípade dane z motorových vozidiel vyššie územné celky. Zákon okrem iného stanovuje čo je predmetom jednotlivých miestnych daní, kto je ich daňovníkom, spôsob vyrubenia a platenia daní. Zákon umožňuje jednotlivým správcom dane zvýšiť alebo znížiť jednotlivé zákonné sadzby dane a v niektorých prípadoch ponecháva stanovenie sadzby dane plne v ich kompetencii.
Účtovníctvo
Zákonom, ktorý upravuje podrobnosti týkajúce sa účtovanie je:
- zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Uvedený zákon upravuje podrobnosti a zásady pre jednotlivé spôsoby účtovania ako aj podrobnosti o účtovných dokladoch, účtovných zápisoch a účtovných knihách. V zákone sú stanovené aj náležitosti účtovnej závierky a povinnosti ohľadom uchovávania účtovnej dokumentácie.
Poplatky
Každý podnikateľ prichádza pravidelne do styku so rôznymi správnymi orgánmi, ktoré za svoju činnosť a úkony vyberajú poplatky. Zákon uvedený nižšie upravuje, okrem iného, podmienky platenia poplatkov, ich výpočet, oslobodenie od poplatkov a následky nezaplatenia poplatkov vrátane ich vymáhania. Prílohou zákona je sadzobník správnych poplatkov pre väčšinu oblastí štátnej správy a samosprávy.
- zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
Ďalším zákonom, ktorý reguluje výšku poplatkov, tento krát však súdnych, je:
- zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov
Tento zákon upravuje poplatky, ktoré sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, orgánov štátnej správy a prokuratúry a poplatok za výpis z registra trestov. Aj v tomto prípade sú jednotlivé súdne poplatky uvedené v sadzobníku, ktorý je prílohou zákona.
Každý zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov, je platiteľom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Sadzba úhrady je stanovená za každý mesiac podľa počtu zamestnancov a je regulovaná týmto zákonom:
- zákon č. 340/2012 o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Tento zákon nadobudol účinnosť 01.01.2013 a nahradil pôvodný zákon č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy pre oblasť pracovného práva a miezd
Zákonník práce je základným právnym predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy. Každý podnikateľ, ktorý má zamestnancov alebo využíva dohody o práci mimo pracovného pomeru (napríklad dohoda o vykonaní práce), by si mal tento zákon pozorne preštudovať. Sú v ňom upravené základné zásady pracovnoprávnych vzťahov, práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov, náležitosti uzatvorenia a skončenia pracovného pomeru, ako aj ďalšie podmienky pracovného pomeru. Zákonník práce obsahuje taktiež špeciálnu úpravu náhrady škody v pracovnoprávnych vzťahoch a ustanovenia o účasti zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch (kolektívne pracovnoprávne vzťahy).
- zákon č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Zákonník práce stanovuje, že zamestnancovi náleží mzda aspoň vo výške minimálnej mzdy. Podmienky určovania výšky minimálnej mzdy určuje:
- zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Výška minimálnej mzdy aktuálna pre rok 2014 je 352,00 EUR za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.
Ďalšími dôležitými právnymi predpisy z oblasti pracovného práva a miezd sú:
- zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Sociálne predpisy
Túto právnu oblasť regulujú dva dôležité zákony, a to:
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje platenie a rozsah sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálnym poistením je nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Podnikateľ podnikajúci ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a môže byť aj dobrovoľne poistený v nezamestnanosti. Navyše, každému zamestnávateľovi zamestnávajúcemu aspoň jedného zamestnanca vzniká úrazové a garančné poistenie a povinnosť odvádzať za zamestnancov nemocenské a dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Uvedený zákon upravuje zdravotné poistenie a právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia. Povinne verejne zdravotne poistená je každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, teda vrátane osôb samostatne zárobkovo činných. Navyše zamestnávateľ je povinný platiť verejné zdravotné poistenie za svojich zamestnancov.
Ochrana spotrebiteľa
Práva a povinnosti spotrebiteľa ako aj podnikateľa voči spotrebiteľovi upravuje:
- zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Ochrana spotrebiteľa, ktorý využíva špecifické služby (napr. podomový predaj, cestovný ruch, finančné služby na diaľku) je upravený aj v týchto zákonoch:
- zákon č. 161/2011 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní služieb cestovného ruchu,
- zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
- zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji.
Ochrana osobných údajov
Pre oblasť podnikania je veľmi významná aj právna úprava nakladania s osobnými údajmi. Môže sa to týkať jednak údajov o zamestnancoch, obchodných partneroch, klientoch a podobne, ktoré podnikateľ spravuje vo svojich informačných systémoch. Pre oblasť ochrany osobných údajov je prvoradým zákonom:
- zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zmienený zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb. Zákon sa vzťahuje na absolútne všetky subjekty, ktoré spracúvajú osobné údaje alebo ich poskytujú na spracúvanie.
eGovernment
Ide o výkon verejnej správy v elektronickej forme. Aplikujú sa pri ňom informačno-komunikačné technológie v procesoch verejnej správy. Jeho zmyslom je zlepšenie dostupnosti, jednoduchosti, ekonomickej náročnosti a celkovej efektívnosti verejných služieb a tým skvalitňovanie služieb pre občanov, podnikateľov ako aj celú spoločnosť. Pre podnikateľov je určená on-line komunikácia medzi verejnou správou a podnikateľskou sférou, ide o tzv. G2B – Government to Business. Najvýznamnejšími právnymi predpismi v súvislosti s eGovernmentom sú:
- zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
Vyššie sú uvedené tie právne predpisy, s ktorými sa podnikateľ stretáva hneď na začiatku podnikania ale aj počas neho. Okrem týchto predpisov podnikateľské prostredie na Slovensku regulujú aj ďalšie predpisy, ktoré tu neuvádzame z dôvodu, že ide o špecifickú reguláciu alebo o právny predpis, s ktorým sa podnikatelia stretávajú v rámci svojho podnikania zriedkavejšie.
Autor: Ondrej Ďurčo (Glatzová & Co., s.r.o.)