Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Autori novely vyhodnocujú pripomienky, minister obrany Martin Glváč sa plánuje stretnúť so šéfom rezortu vnútra Robertom Kaliňákom a prebrať všetky možné alternatívy.
Podľa pôvodného návrhu novely by mali policajti a vojaci získať nárok na výsluhový dôchodok až po 25 rokoch služby.
Priveľa pripomienok
(SITA) – Novela zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa zrejme napokon bude podstatne odlišovať od pôvodnej podoby, ktorú jej autori predložili začiatkom septembra do pripomienkového konania. Avizuje to rezort vnútra, ktorý túto legislatívu pripravuje spoločne s ministerstvom obrany. Dôvodom avizovaných zmien by mali byť vznesené pripomienky, ktoré teraz vyhodnocujú. „Pripomienok a návrhov rôzneho charakteru je veľké množstvo, po ich zapracovaní bude návrh novely zrejme v mnohom odlišný od verzie predloženej do pripomienkového konania,“ uviedla Alena Koišová z komunikačného odboru Kancelárie ministra vnútra. O zmenách v novele však oba rezorty zatiaľ mlčia.
„Na príprave novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pracujú odborné tímy z rezortov obrany a vnútra, pričom do úvahy prichádza viacero variantov. Minister obrany Martin Glváč sa plánuje pracovne stretnúť so šéfom rezortu vnútra Robertom Kaliňákom, prebrať s ním všetky možné alternatívy a vybrať najvhodnejší model nového systému sociálneho zabezpečenia,“ povedala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Balleková.
Až po 25 rokoch
Podľa pôvodného návrhu novely by mali policajti a vojaci získať nárok na výsluhový dôchodok až po 25 rokoch služby. Policajtom a vojakom, ktorí do dňa účinnosti novely zákona splnili alebo splnia doterajšiu podmienku najmenej 15 rokov trvania služobného pomeru, by sa vzniknutý nárok zachoval. Okrem toho sa v novele navrhuje zavedenie 10-percentného odvodu z výsluhových dôchodkov do dosiahnutia veku 62 rokov. Ten by mal prispieť k stabilizácii tohto systému, lebo osobitné účty oboch rezortov, z ktorých výsluhové dôchodky vyplácajú, sú dnes vysoko deficitné.
Dlhodobú stabilitu systému požaduje aj minister financií Peter Kažimír. Ten chcel výsluhové dôchodky zdaniť tak ako ostatné príjmy, teda 19-percentnou sadzbou. Podmienečne od tohto zámeru ustúpil, pretože vnútro a obrana sľúbili iné riešenie. So zdanením nesúhlasia, lebo daň je príjmom štátneho rozpočtu. Navrhovaný odvod by naopak ostal v rezortnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Možný rozpor s Ústavou
K novele zákona prišlo 305 pripomienok, viac ako tretinu pritom tvoria zásadné pripomienky. Napríklad generálna prokuratúra tvrdí, že niektoré navrhované zmeny zákona sú v zjavnom rozpore s ústavou a princípmi, na ktorých musí byť vybudovaný demokratický právny štát, ako je princíp ochrany majetkových práv a rovnosti pred zákonom, právnej istoty a zákaz retroaktivity. Prokuratúra poukazuje napríklad na spomínaný „stabilizačný odvod“, ktorý má fungovať tak, že z osobitných účtov rezortov a služby sa budú vyplácať výsluhové dôchodky o 10 percent nižšie, ako už boli priznané a vyplácané. Časť už priznaného a vyplácaného výsluhového dôchodku by sa naďalej nevyplácala, ale by zostala na osobitných účtoch rezortov a služby. Výsluhový dôchodok by sa zavedením tzv. „stabilizačného odvodu“ v skutočnosti reálne a priamo znížil o 10 percent, upozorňuje GP.
