Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Po necelých dvoch rokoch platnosti zákona názory verejných obstarávateľov ukazujú, že zákon v praxi nefunguje.
Hlavným dôvodom manipulácie obstarávania sú buď korupcia alebo klientelizmus
Verejné obstarávanie v súčasnosti nie je transparentnejšie, než bolo v období pred veľkou novelou zákona z júla 2013. Vyplýva to z prieskumu medzi 375 verejnými obstarávateľmi, ktorý vykonala vzdelávacia spoločnosť Otidea.
Drvivá väčšina, 88 % respondentov, je presvedčená, že dnešné verejné obstarávanie nie je transparentnejšie. Jedným z hlavných cieľov novely zákona pritom bolo zvýšiť transparentnosť a znížiť korupciu. „Po necelých dvoch rokoch platnosti zákona názory verejných obstarávateľov ukazujú, že zákon v praxi nefunguje,“ skonštatovala spoločnosť.
V porovnaní s obdobím pred novelou zákona považuje dnešné zákazky za transparentnejšie 12 % obstarávateľov, 26 % si myslí, že zákazky boli transparentnejšie predtým a podľa 62 % je to zhruba rovnaké.
Pre 40 % účastníkov prieskumu je hlavným dôvodom manipulácie buď korupcia alebo klientelizmus. Pre ďalších 40 % je to ale snaha vybrať si znovu firmu, s ktorou mal obstarávateľ v minulosti dobrú skúsenosť.
„Podľa súčasného zákona o verejnom obstarávaní toto, žiaľ, nie je možné. Ak mal obstarávateľ v minulosti zlé skúsenosti s firmami, nemá možnosť svoje skúsenosti „vykričať do sveta“ i napriek povinnosti obstarávateľa zverejňovať referencie,“ uviedla manažérka vzdelávania z Otidea Monika Svinčáková. Snaha vyjednať výhodu pre miestnu firmu a zvýšiť lokálnu zamestnanosť vidí ako dôvod manipulácie so zákazkou zostávajúcich 20 % respondentov.
Zásadným problémom verejných zákaziek je podľa prieskumu stále aj ponuka s mimoriadne nízkou cenou, ktorá nespĺňa požadovanú kvalitu predmetu obstarávania. Tretina obstarávateľov používa pri hodnotení verejného obstarávania kritérium „najnižšia cena“, aby zabezpečili ekonomickú hospodárnosť plnenia. Ďalšia tretina účastníkov prieskumu toto kritérium využíva z obavy z napadnutia verejného obstarávania pre netransparentnosť.
Napriek tomu, že zákon priamo nenariaďuje používanie kritéria najnižšej ceny, väčšinu obstarávateľov k tomu podľa Svinčákovej donúti reálna prax. Buď im to priamo nariadia nadriadené orgány, alebo majú strach, že bude ich verejné obstarávanie napadnuté pre netransparentnosť. Výberom ponuky s najnižšou cenou tak nič neriskujú.
„Je nádej, že pomôže pripravovaný nový zákon o verejnom obstarávaní, ale aj napriek tomu bude potrebné, aby sa zároveň zmenila súčasná prax štátnych a verejných orgánov,“ dodala Svinčáková.
Obstarávatelia hodnotili aj svoje očakávania od elektronického trhoviska, ktoré štátna a verejná správa od 1. marca 2015 povinne používa pri zadávaní zákaziek na nákup tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú bežne dostupné na trhu od limitu 1 000 eur bez dane z pridanej hodnoty.
Podľa 50 % obstarávateľov elektronické trhovisko nepomôže obmedziť korupciu vo verejných zákazkách, 40 % respondentov si myslí, že trhovisko korupciu obmedzí, ale len minimálne. Iba 10 % očakáva výrazné obmedzenie korupcie.
Len 20 % obstarávateľov sa domnieva, že zadávanie zákaziek prostredníctvom trhoviska bude transparentnejšie a objektívnejšie než pri zadávaní zákaziek „papierovou formou“. Finančné úspory očakáva necelých 20 % a urýchlenie verejného obstarávania očakáva tretina z oslovených. Podľa vlády pritom boli práve toto dôvody a hlavný cieľ k zavedeniu elektronického trhoviska.
Spoločnosť Otidea vykonala prieskum od 16. marca do 10. apríla 2015. Zo zúčastnených 375 verejných obstarávateľov bolo 19 % štátnych orgánov, 48 % obcí, 6 % vyšších územných celkov a 27 % právnických osôb.
