Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Ide o tzv. iný druh registračného procesu. Pri procese zákonnej registrácie k DPH „rozhoduje“ zákon, pričom daňový úrad je „len“ vykonávateľom, resp. len vydavateľom kartičky s prideleným IČ DPH. Ide teda o registračný proces daňového úradu, pri ktorom sa najviac eliminuje jeho správna úvaha.
Podnikateľ sa stáva platiteľom DPH v okamihu, keď splnil všetky zákonom predpokladané podmienky. Tento okamih splnenia podmienok má konštitutívny, právotvorný účinok. Týmto okamihom podnikateľ nenadobúda len práva, ale aj povinnosti platiteľa DPH. Následné vydanie osvedčenia k DPH, resp. zápis podnikateľa do registra platiteľov DPH príslušným daňovým úradom má len deklaratórne účinky, teda len sa potvrdzuje stav, ktorý už vznikol a existuje zo zákona.
Podnikateľ je platiteľ DPH, hoc ešte nemá vydané osvedčenie k DPH
Vyššie uvedené dokazuje i skutočnosť, že dátum vzniku postavenia platiteľa DPH je na osvedčení k DPH uvedený spätne, teda ku okamihu, kedy podnikateľ splnil všetky zákonom predpokladané podmienky a nastal konštitutívny účinok. V tejto súvislosti aj zápis do zoznamu platiteľov DPH vykonáva daňový úrad spätne, teda k okamihu vzniku právotvorného účinku.
Žiadosť a oznámenie nie je to isté
Odlišovanie konštitutívneho a deklaratórneho účinku v režime zákonnej registrácie k DPH potvrdzuje i skutočnosť, že zákon pri zákonnej registrácii „neoperuje“ s pojmami, ktoré sú príznačné pre dobrovoľnú, či povinnú registráciu k DPH. Povinná a dobrovoľná registrácia je „zviazaná“ so ŽIADOSŤOU kedy podnikateľ logicky žiada o vydanie osvedčenia k DPH. Daňový úrad v takomto prípade preveruje skutkový stav (teda či podnikateľ napr. dosiahol požadovaný obrat ), v dôsledku čoho rozhodne, či podnikateľovi osvedčenie vydá alebo nevydá.
Pri zákonnej registrácii k DPH zákon naopak „operuje“ s pojmom OZNÁMENIE. Podnikateľ je teda v takomto prípade povinný len oznámiť skutočnosť na základe ktorej sa UŽ PLATITEĽOM DPH STAL (môže ísť o prípad predaja podniku, kedy neplatiteľ získa podnik od platiteľa v dôsledku čoho sa neplatiteľ stáva platiteľ DPH, môže ísť o prípad zrušenia platiteľ bez likvidácie, kedy jeho imanie prechádza na jeho právneho nástupcu). Inak povedané, pri zákonnej registrácii „PODNIKATEĽ NEŽIADA, ALE LEN OZNAMUJE“.
Lehoty na vydanie osvedčenia
Podnikateľ musí oznámiť daňovému úradu skutočnosť na základe ktorej sa stal platiteľom DPH do 10 dní od vzniku tejto skutočnosti (napr. do 10 dní od zápisu do obchodného registra v prípade zrušenia spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupníctvom). V tejto lehote musí predmetnú skutočnosť daňovému úradu aj preukázať (osvedčiť). Odporúčam teda ako prílohu listu, v ktorom je obsiahnuté oznámenie, uviesť tiež dokumenty, ktoré preukazujú (osvedčujú) skutočnosť zákonnej registrácie k DPH (napr. zmluvu o predaji podniku, projekt rozdelenia, zápisy do OR, atď.).
Rozhodnutia daňového úradu
Daňový úrad „len“ preverí či mu predložené dokumenty „sedia“ a sú naozaj podkladom pre vznik skutočnosti (osvedčujú skutočnosť), ktorá zakladá zákonnú registráciu k DPH. Ak dôjde k zhode, tak daňový úrad vydá osvedčenie k DPH. Ak by došlo k nezhode, tak daňový úrad vydá rozhodnutie, ktorým registrácii nevyhovie. Takéto rozhodnutie musí okrem výroku a obsahovať najmä riadne odôvodnenie. Z odôvodnenia rozhodnutia musí zreteľne a logicky vyplývať dôvod pre ktorý nedošlo ku registrácii k DPH. Odvolanie na nadradený orgán v rámci finančnej správy (Finančné riaditeľstvo SR) nie je prípustné.
Ak by nedošlo k riadnemu odôvodneniu resp. inému pochybeniu daňového úradu, tak sa môže podnikateľ brániť súdnou cestou. Rozhodnutie správcu dane môže napadnúť žalobou v režime správneho súdnictva na príslušnom Krajskom súde. Lehota na podanie žaloby je 2 mesiace odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.
Kedy sa platí zábezpeka na DPH?
V režime zákonnej registrácie k DPH je podnikateľ povinný zaplatiť zábezpeku na DPH iba v prípade, ak má voči daňovému úrady „resty“. Môže ísť napríklad o nedoplatky z minulosti, zrušenie registrácie k DPH v minulosti v dôsledku opakovaného nepodávania priznania k DPH alebo opakovaného nezastihnutia na adrese sídla alebo opakovaného porušovania povinností pri daňovej kontrole. Resty sú „zviazané“ nielen s osobou podnikateľa, ale aj spoločnosťami v ktorých podnikateľ figuroval ako konateľ či spoločník v čase vzniku „restov“. Ak by podnikateľ nesúhlasil s rozhodnutím o zložení zábezpeky na DPH a mal by za to, že nie je povinný platiť zábezpeku na DPH, tak sa môže voči rozhodnutiu o zložení zábezpeky na DPH do 8 dní od doručenia rozhodnutia odvolať. O odvolaní paradoxne bude rozhodovať nadradený orgán, ktorým bude Finančné riaditeľstvo SR (samozrejme, ak by daňový úrad nerozhodol o podanom odvolaní v rámci autoremedúry v prospech podnikateľa).
Podľa môjho osobného názoru by mohlo byť aj teoreticky právnym problémom porušenie dvojinštančnosti konania, keďže v praxi o tom či sa zloží zábezpeka na DPH a v akej výške, rozhoduje Finančné riaditeľstvo SR, ktoré naplnenie podmienok na zloženie DPH preveruje interným algoritmom. Inak povedané, môže sa stať, že daňový úrad síce vydá rozhodnutie o zložení zábezpeky na DPH, ale až po „záväznej“ inštrukcii Finančného riaditeľstva SR.
Ak by sa podnikateľ nestotožnil ani s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, tak sa môže svoje práva brániť v režime správneho súdnictva na Krajskom súde.
Čo ak sa zábezpeka na DPH nezaplatí?
Podnikateľovi aj napriek neuhradeniu daňovej zábezpeky vydá daňový úrad osvedčenie k DPH. Vyrubenú zábezpeku na DPH však bude daňový úrad vymáhať exekučne.
Čo ak vyrubená zábezpeka na DPH je príliš vysoká?
Odporúčam rozhodnutie napadnúť na Krajskom súde v režime správneho súdnictva. Vhodné je zamerať sa na odôvodnenie rozhodnutia o zložení zábezpeky na DPH, a to či je výška vyrubenej zábezpeky na DPH dostatočne odôvodnená.
