Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Najväčšia časť finančných prostriedkov smeruje na stravovanie zamestnancov
Slovenské firmy minuli vlani na jedného zamestnanca zo sociálneho fondu priemerne 128 eur ročne. Ukázali to údaje štatisticko-výskumnej spoločnosti Trexima Bratislava. „Z výsledkov z roku 2013 vyplýva, že najväčšia časť finančných prostriedkov smeruje na stravovanie zamestnancov, konkrétne 45 %. V mnohých podnikoch je to jediný bonus, ktorý zo strany zamestnávateľa pocítia radoví zamestnanci,“ uviedol analytik Treximy Jozef Krabáč. Ďalšími významnými položkami, na ktoré idú peniaze zo sociálneho fondu, sú služby na regeneráciu pracovných síl, doprava do a zo zamestnania, či rekreácie.
Pri výdavkoch firmy na stravovanie zamestnancov dostáva 53 % zamestnancov od firmy stravné lístky, 26 % zamestnancov sa stravuje v zazmluvnenom stravovacom zariadení a len 18 % navštevuje vlastnú jedáleň. Ďalším benefitom je napríklad pružný pracovný čas. Na Slovensku ho poskytuje podľa aktuálnych údajov za rok 2013 približne 30 % organizácií, nie však všetkým zamestnancom. Dovolenku nad rámec Zákonníka práce ponúka iba 30 % organizácií, prevažne však z nepodnikateľskej sféry. Týždeň dovolenky navyše je zakotvený v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre verejnú službu a aj štátnu službu. „Trend je však ale taký, že firmy čoraz menej poskytujú tento benefit, zamestnancovi skôr ponúknu finančnú odmenu ako 5 dní dovolenky, počas ktorých by nebol zamestnávateľovi k dispozícii,“ zhodnotil Krabáč.
Ďalším benefitom je aj „péeenka“ nad rámec zákona. Tú poskytuje 20 % organizácií. Títo zamestnávatelia zvyšujú mzdovú náhradu v prvých troch dňoch v priemere na 56,8 % z denného vymeriavacieho základu a od štvrtého do desiateho dňa je to presne 71,4 %.
Spoločnosť Trexima Bratislava je špecializovaná výskumno-štatistická a poradensko-konzultačná spoločnosť, ktorá na Slovensku pôsobí od roku 1992. Zdrojom údajov bol Informačný systém o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku.
