Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Od začiatku marca tohto roka je na svete novela zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorou pribudla podnikateľom nová povinnosť v oblasti správy daní.
Preklad pojmu Country by Country reporting (CbC) znamená oznamovaciu povinnosť podnikov, ktoré pôsobia v nadnárodnej štruktúre, ohľadom výšky odvedenej dane v jednotlivých štátoch.
Hneď na úvod si povedzme tú dobrú správu. CbC reporting sa týka len nadnárodných spoločností, ktoré okrem toho musia spĺňať aj kritérium obratu. Malí a strední podnikatelia bez materských alebo dcérskych spoločností v zahraničí sa nemusia obávať, že im pribudli nové povinnosti. Ak ste však napríklad účtovníčkou spoločnosti, ktorá má matku v zahraničí, určite čítajte ďalej.
Novelu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní nájdete tu.
V prémiovej časti vám vysvetlíme:
kedy vzniká povinnosť podávať hlásenie,
čo v prípade, ak je spoločnosť súčasťou nadnárodnej skupiny,
2 riešené príklady s komentárom.
Kedy vzniká povinnosť podávať hlásenie
Povinnosť podávať správu svojmu správcovi dane budú mať spoločnosti, ktorú sú súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov a dosahujú konsolidovaný obrat aspoň 750 miliónov eur. Skúmaným obdobím je tzv. finančný rok, ktorý bezprostredne predchádza oznamovanému finančnému roku.
Oznamovacia povinnosť sa teda naozaj týka iba veľkých nadnárodných skupín podnikov. Na Slovensku je však veľa menších spoločností, ktoré majú matku v zahraničí a ktorých sa táto povinnosť týkať môže.
Materské spoločnosti
Hlavná povinnosť podávať hlásenia sa dotýka najmä materských spoločností, ušetrené však nie sú ani dcéry. Materská spoločnosť má povinnosť podať oznámenie o výške odvedenej dane v jednotlivých štátoch za celú konsolidovanú štruktúru. Lehota na podanie oznámenia je 12 mesiacov od konca oznamovaného finančného roka.
Správa sa predkladá na predpísanom tlačive, ktoré určí príslušný správca dane v konkrétnom štáte. Takúto správu môže v určitých prípadoch podať aj iná spoločnosť ako matka. Vtedy sa jedná o tzv. náhradný materský subjekt.
Ide v podstate o dohodu priamo v štruktúre nadnárodnej skupiny podnikov, kto bude mať tú hlavnú oznamovaciu povinnosť. Obvykle to bude samotná matka. Ak sa materská spoločnosť dohodne s dcérskou spoločnosťou na tom, že dcérska spoločnosť bude náhradný materský subjekt, musí dcérska spoločnosť o tom informovať správcu dane. Vzhľadom k veľkostnému kritériu obratu sa povinnosť materských spoločností na Slovensku bude týkať len úzkej skupiny podnikov.
Príklad č.1:
Slovenská spoločnosť Beta s.r.o. podniká na Slovensku v oblasti predaja stavebného materiálu. Spoločnosť Beta je zo 100 % vlastnená zahraničnou matkou – Alfa GmbH z Nemecka. Okrem týchto dvoch firiem sú v nadnárodnej štruktúre ešte ďalšie spoločnosti. Konsolidovaný obrat za rok 2016 presiahol sumu 750 miliónov eur (aj keď obrat slovenskej spoločnosti Beta bol len 10 miliónov EUR).
Firma Alfa sa dohodla so spoločnosťou Beta na tom, že oznamovaciu povinnosť v oblasti CbC reportingu prenesie na spoločnosť Beta.
Beta s.r.o. sa tak stáva náhradným materským subjektom, ktorý musí podať správu v rovnakom rozsahu ako materská spoločnosť za celú nadnárodnú štruktúru. Má takisto oznamovaciu povinnosť voči slovenskému správcovi dane o tom, že sa stala náhradným materským subjektom.
Firma súčasťou nadnárodnej skupiny
Ak ste si po predchádzajúcom odseku vydýchli, že povinnosť sa vás netýka, čítajte ešte pre istotu ďalej. Prijatá novela zákona totiž ukladá oznamovacie povinnosti aj všetkým ďalším členom nadnárodnej skupiny podnikov.
Oznamovacia povinnosť je však našťastie len v minimálnom rozsahu. Spoločnosť, ktorá je súčasťou takejto medzinárodnej skupiny sa pre účely zákona nazýva základný subjekt.
Podľa zákona o medzinárodnej pomoci je základným subjektom právnická osoba nadnárodnej skupiny podnikov, ktorá je zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny (prípadne nie je zahrnutá v konsolidovanej účtovnej závierke z dôvodu veľkosti alebo významnosti).
Základným subjektom môže byť aj stála prevádzkareň, prípadne organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky. Kritériom je fakt, že podáva osobitné finančné výkazy na účely účtovníctva alebo daní.
Základnému subjektu vzniká povinnosť oznámiť svojmu správcovi dane informáciu o tom, kto bude podávať CbC hlásenia za nadnárodnú skupinu podnikov. Základný subjekt teda vlastne oznamuje, kto je jeho materskou spoločnosť, prípadne náhradnou materskou firmou. V prenesenom význame ide o akési „nabonzovanie“ vlastnej materskej spoločnosti za tým účelom, aby podala hlásenie sa celú skupinu.
POZOR: Na podanie oznámenia základného subjektu je kratšia lehota, ako na oznámenie podávané materskou spoločnosťou. Táto správa sa odovzdáva najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za oznamovaný finančný rok. Ak slovenská spoločnosť nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, lehota na splnenie povinnosti CbC hlásenia za rok 2016 uplynula 31. marca 2017.
Príklad č.2:
Slovenská spoločnosť Beta s.r.o. podniká na Slovensku v oblasti predaja stavebného materiálu. Firma Beta je zo 100 % vlastnená zahraničnou matkou – Alfa GmbH z Nemecka. Okrem týchto dvoch spoločností sú v nadnárodnej štruktúre ešte ďalšie subjekty. Konsolidovaný obrat za rok 2016 presiahol sumu 750 miliónov EUR.
Firma Beta je na účely CbC reportingu tzv. základným subjektom. Za finančný rok 2016 jej vznikla povinnosť podať CbC hlásenie, v ktorom uviedla spoločnosť Alfa, ako matku vo svojej nadnárodnej štruktúre.
Hlásenie podala v lehote na podanie daňového priznania, t.j. do 31.3.2017.
Ako platiteľ dane z pridanej hodnoty podala hlásenia elektronicky. Hlásenie bolo k dispozícii po prihlásení do osobnej internetovej zóny v časti Formuláre – Medzinárodná výmena informácii. V zobrazenom tlačive vyplnila údaje o oznamovanom finančnom roku, vlastné identifikačné údaje a údaje o materskej spoločnosti.
Aby správca dane trochu motivoval daňové subjekty plniť nové povinnosti, určil aj výšku pokút, ktoré hrozia pri ich neplnení. V prípade, ak subjekt, ktorý je povinný podať správu za skupinu, správu nepodá, daňový úrad uloží pokutu do 10 000 EUR. V prípade nesplnenia si oznamovacej povinnosti základného subjektu hrozí pokuta do výšky 3 000 EUR.
Záver
Ak firma nie je materskou spoločnosťou, nevznikajú jej príliš komplikované povinnosti. Je potrebné si postrážiť podanie CbC hlásenia v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby a v ňom uviesť, kto je vlastne osobou povinnou podať hlásenie za celú nadnárodnú štruktúru.
