Pojem finančný trh vám zrejme nie je úplne neznámy, no možno si pod ním predstavujete niečo iné, ako v skutočnosti tento pojem označuje. Zjednodušene by sme mohli povedať, že finančný trh je prostredie, v ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov rôznych ekonomických subjektov s dopytom po týchto prostriedkoch.

Nemusí pritom ísť o fyzické miesto. Väčšina dnešných finančných transakcií prebieha elektronicky prostredníctvom bánk, búrz, obchodníkov s cennými papiermi, obchodných platforiem a ďalších finančných inštitúcií.

Finančný trh možno v širšom zmysle chápať ako súbor trhov, transakcií, finančných nástrojov, inštitúcií a mechanizmov, prostredníctvom ktorých sa presúvajú finančné zdroje medzi subjektmi, ktoré majú dočasne prebytok kapitálu, a tými, ktoré kapitál potrebujú.

Na Slovensku vykonáva integrovaný dohľad nad významnou časťou finančného trhu Národná banka Slovenska. Zákon č. 747/2004 Z. z. jej zveruje dohľad najmä v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva a dôchodkového sporenia.

Na čo slúži finančný trh?

Základnou funkciou finančného trhu je presúvať peniaze od subjektov, ktoré ich momentálne nepotrebujú, k subjektom, ktoré ich dokážu použiť na spotrebu alebo investície.

Finančný trh tak umožňuje napríklad:

• domácnostiam ukladať a investovať úspory,
• podnikom získavať kapitál na rozvoj,
• štátu získavať financovanie vydávaním dlhopisov,
• investorom nakupovať a predávať finančné nástroje,
• bankám zabezpečovať likviditu,
• firmám a investorom riadiť kurzové, úrokové či cenové riziko,
• stanovovať trhové ceny finančných aktív,
• presúvať kapitál medzi krajinami a menami.

Finančný trh teda nie je iba miesto určené na špekulovanie. Je jednou zo základných súčastí fungovania modernej ekonomiky.

Finančný trh a jeho delenie

Finančný trh je pomerne rozsiahly systém, pretože na ňom existuje množstvo rozdielnych finančných nástrojov a účastníkov.

Neexistuje pritom iba jeden jediný spôsob jeho členenia.

Z ekonomického hľadiska sa najčastejšie rozlišujú:

• peňažný trh,
• devízový trh,
• kapitálový trh,
• trh finančných derivátov.

V širšom ponímaní možno osobitne sledovať aj:

• trh komodít,
• trh kryptoaktív,
• úverový trh,
• poistný trh,
• trh kolektívneho investovania a ďalšie oblasti finančného systému.

Z regulačného pohľadu je členenie odlišné. Slovenská právna úprava dohľadu nad finančným trhom rozlišuje napríklad bankovníctvo, kapitálový trh, poisťovníctvo a dôchodkové sporenie.

Peňažný trh

Peňažný trh je časť finančného trhu určená predovšetkým na krátkodobé financovanie a riadenie likvidity.

Obchoduje sa na ňom najmä s nástrojmi s krátkou dobou splatnosti.

Patria sem napríklad:

• štátne pokladničné poukážky,
• komerčné papiere podnikov,
• depozitné certifikáty,
• krátkodobé medzibankové vklady,
• repo obchody,
• ďalšie krátkodobé dlhové nástroje.

S peňažným trhom súvisia aj fondy peňažného trhu, ktoré investujú predovšetkým do krátkodobých a vysoko likvidných finančných aktív.

Nie je však úplne presné označovať bežné alebo termínované vklady obyvateľstva v bankách za základný „produkt obchodovaný na peňažnom trhu“. Bankový vklad je predovšetkým zmluvným vzťahom klienta s bankou, zatiaľ čo na samotnom peňažnom trhu obchodujú najmä banky, centrálne banky, štáty, veľké podniky a inštitucionálni investori.

Spoločným znakom peňažného trhu je najmä krátka splatnosť, vysoká likvidita a využívanie na krátkodobé financovanie.

Peňažný trh je preto dôležitý napríklad v situácii, keď banka, firma alebo štát potrebuje preklenúť krátkodobý nedostatok hotovosti.

Devízový trh

Na devízovom trhu – Forex alebo FX trhu sa obchoduje s menami.

Jeho základnou funkciou je umožniť výmenu jednej meny za inú.

Devízový trh využívajú napríklad:

• banky,
• centrálne banky,
• investičné fondy,
• podniky obchodujúce so zahraničím,
• vlády,
• inštitucionálni investori,
• individuálni obchodníci.

Firma zo Slovenska, ktorá nakupuje tovar v amerických dolároch, môže napríklad potrebovať vymeniť eurá za doláre. Exportér môže, naopak, potrebovať cudziu menu následne zmeniť na eurá.

Devízový trh tak umožňuje fungovanie medzinárodného obchodu, zahraničných investícií a cezhraničných finančných tokov.

Špekulácie na devízovom trhu

K funkciám devízového trhu patrí aj možnosť špekulovať na budúci pohyb výmenných kurzov.

Účastníci trhu môžu napríklad očakávať:

• posilnenie eura voči doláru,
• oslabenie britskej libry,
• zmenu úrokových sadzieb,
• zásah centrálnej banky.

Nie všetky devízové transakcie preto súvisia priamo s nákupom tovaru či reálnou medzinárodnou investíciou.

Dôležitou funkciou devízového trhu je zároveň hedging, teda zabezpečenie proti nepriaznivému vývoju výmenného kurzu.

Kapitálový trh

Na rozdiel od peňažného trhu zabezpečuje kapitálový trh predovšetkým dlhodobejšie financovanie.

K hlavným finančným nástrojom kapitálového trhu patria:

• akcie,
• dlhopisy,
• podielové a investičné nástroje,
• ďalšie prevoditeľné cenné papiere.

Hlavnými záujemcami o získanie kapitálu sú firmy, finančné inštitúcie a verejný sektor.

Akciový trh

Na akciovom trhu môže spoločnosť získavať kapitál vydávaním akcií.

Investor, ktorý akciu kúpi, získava majetkovú účasť v spoločnosti a podľa druhu akcie a právnej úpravy môže mať napríklad právo:

• podieľať sa na zisku,
• hlasovať,
• podieľať sa na likvidačnom zostatku.

Akcia však nepredstavuje garantovaný výnos a jej trhová hodnota môže rásť aj klesať.

Dlhopisový trh

Pri dlhopise investor neposkytuje kapitál výmenou za vlastnícky podiel, ale požičiava peniaze emitentovi.

Emitentom môže byť napríklad:

• štát,
• obec,
• banka,
• obchodná spoločnosť.

Dlhopis má spravidla stanovenú dobu splatnosti a podmienky výnosu.

Nie je však správne všeobecne tvrdiť, že každý dlhopis má „stanovený výnos“. Existujú napríklad dlhopisy:

• s pevnou úrokovou sadzbou,
• s pohyblivou sadzbou,
• bez pravidelného kupónu,
• s ďalšími osobitnými mechanizmami výnosu.

Primárny a sekundárny kapitálový trh

Kapitálový trh možno ďalej rozdeliť na primárny a sekundárny trh.

Primárny trh

Na primárnom trhu sa finančný nástroj vydáva prvýkrát.

Ak napríklad spoločnosť vydá nové akcie a investori ich kúpia pri emisii, peniaze smerujú emitentovi.

Rovnako môže štát alebo spoločnosť na primárnom trhu vydať nové dlhopisy.

Sekundárny trh

Na sekundárnom trhu sa už existujúce finančné nástroje predávajú medzi investormi.

Ak investor kúpi na burze akciu od iného investora, firma, ktorá akciu pôvodne vydala, spravidla z tejto konkrétnej transakcie nové peniaze nezískava.

Sekundárny trh je však mimoriadne dôležitý, pretože investorom zabezpečuje likviditu – možnosť svoju investíciu predať.

Burza nie je celý finančný trh

Častou predstavou je, že finančný trh a burza znamenajú to isté.

Nie je to tak.

Burza alebo regulovaný trh predstavuje iba jednu z možností, ako sa finančné nástroje obchodujú.

Obchody môžu prebiehať aj prostredníctvom ďalších obchodných systémov alebo OTC – over-the-counter, teda priamo medzi zmluvnými stranami mimo klasickej burzy.

Slovenské a európske pravidlá kapitálového trhu poznajú napríklad regulované trhy, mnohostranné obchodné systémy – MTF a organizované obchodné systémy – OTF. Poskytovanie investičných služieb je regulovanou činnosťou a v zákonom určených prípadoch vyžaduje povolenie Národnej banky Slovenska.

Trhy finančných derivátov

Derivát je finančný nástroj, ktorého hodnota je odvodená od hodnoty alebo vývoja určitého podkladového aktíva, veličiny alebo ukazovateľa.

Podkladovým aktívom môže byť napríklad:

• akcia,
• dlhopis,
• úroková sadzba,
• mena,
• akciový index,
• komodita,
• kreditné riziko.

Medzi najznámejšie deriváty patria:

• futures,
• forwardy,
• opcie,
• swapy,
• CFD.

Deriváty sa používajú najmä na:

Hedging – zabezpečenie proti riziku.

Špekuláciu – snahu zarobiť na očakávanom pohybe ceny.

Arbitráž – využitie cenových rozdielov medzi trhmi alebo finančnými nástrojmi.

Komoditné deriváty a viaceré ďalšie derivátové kontrakty sú podľa európskej a slovenskej regulácie finančnými nástrojmi.

Sú deriváty najväčším finančným trhom?

Pri derivátoch sa často uvádzajú mimoriadne vysoké objemy kontraktov.

Pri ich porovnávaní s akciovým alebo dlhopisovým trhom je však potrebná veľká opatrnosť.

Pri derivátoch sa často používa nominálna – notional – hodnota kontraktov, ktorá nie je totožná s reálnou trhovou hodnotou derivátov ani so sumou peňazí, ktorá bola skutočne investovaná.

Preto nie je odborne správne tvrdiť, že derivátový trh je na základe nominálnych hodnôt jednoducho „tisícnásobne väčší“ než ostatné finančné trhy.

Rovnako nie je správne tvrdiť, že derivátové kontrakty stoja za takmer všetkými finančnými krízami.

Deriváty môžu v určitých situáciách zvyšovať pákový efekt a systémové riziko, ale zároveň sa každodenne používajú práve na znižovanie a riadenie finančných rizík.

Príčiny finančných kríz sú spravidla kombináciou viacerých faktorov – napríklad nadmerného zadlženia, úverových bublín, poklesu cien aktív, nedostatku likvidity, zlyhania riadenia rizík alebo makroekonomických šokov.

Komoditné trhy

Do širšieho pohľadu na finančné trhy sa často zahŕňajú aj komodity.

Medzi typické komodity patria napríklad:

• zlato,
• striebro,
• ropa,
• zemný plyn,
• pšenica,
• kukurica,
• káva.

Je však potrebné rozlišovať medzi fyzickým spotovým trhom komodít a finančnými nástrojmi, ktorých podkladom je komodita.

Samotná kúpa fyzického zlata nie je to isté ako obchodovanie s futures kontraktom na zlato.

Práve komoditné deriváty môžu byť finančnými nástrojmi podliehajúcimi pravidlám finančného trhu.

Kryptoaktíva a finančný trh v roku 2027

Moderný prehľad finančných trhov by už nemal ignorovať kryptoaktíva.

Od 30. decembra 2024 sa v EÚ uplatňuje nariadenie MiCA – Markets in Crypto-Assets, pričom pravidlá pre tokeny naviazané na aktíva a elektronické peňažné tokeny sa začali uplatňovať už 30. júna 2024. MiCA vytvorila jednotné pravidlá pre vydávanie vybraných kryptoaktív a poskytovanie služieb súvisiacich s kryptoaktívami.

Na Slovensku sa tejto oblasti venuje v rámci dohľadu aj Národná banka Slovenska.

Nie každé kryptoaktívum však spadá pod MiCA.

Ak určitý token svojimi vlastnosťami predstavuje napríklad finančný nástroj, môže podliehať klasickej regulácii kapitálového trhu namiesto režimu MiCA. Samotné nariadenie MiCA sa zameriava predovšetkým na kryptoaktíva, ktoré už nie sú regulované inými predpismi EÚ o finančných službách.

Bitcoin a kryptomeny nie sú to isté ako akcie

Kryptoaktíva nemožno automaticky zaradiť medzi klasické akcie alebo dlhopisy.

Držiteľ bitcoinu napríklad nezískava:

• vlastnícky podiel vo firme,
• nárok na dividendu,
• pohľadávku voči emitentovi v podobe klasického dlhopisu.

Ekonomické a právne vlastnosti jednotlivých kryptoaktív sa však môžu výrazne odlišovať.

Kto pôsobí na finančných trhoch?

Medzi najvýznamnejších účastníkov finančných trhov patria:

• domácnosti,
• podniky,
• banky,
• centrálne banky,
• vlády,
• poisťovne,
• dôchodkové fondy,
• správcovské spoločnosti,
• investičné fondy,
• obchodníci s cennými papiermi,
• burzy a ďalšie obchodné miesta,
• poskytovatelia služieb kryptoaktív,
• individuálni investori.

Každý z nich vstupuje na finančný trh s odlišným cieľom – niekto potrebuje kapitál, iný chce svoje peniaze investovať a ďalší potrebuje zabezpečiť určité finančné riziko.

Ako sa na finančnom trhu tvorí cena?

Ceny finančných aktív sú výsledkom ponuky a dopytu.

Ovplyvňujú ich však desiatky ďalších faktorov, napríklad:

• úrokové sadzby,
• inflácia,
• hospodársky rast,
• výsledky spoločností,
• menová politika centrálnych bánk,
• geopolitické udalosti,
• očakávania investorov,
• likvidita,
• kreditné riziko,
• regulácia.

Ak napríklad centrálna banka výrazne zmení úrokové sadzby, môže to ovplyvniť ceny dlhopisov, akcií aj výmenné kurzy mien.

Aké riziká sú spojené s finančným trhom?

Investovanie na finančných trhoch nie je bez rizika.

Investor sa môže stretnúť napríklad s:

• trhovým rizikom – cena investície klesne,
• kreditným rizikom – dlžník nesplatí záväzok,
• úrokovým rizikom – zmena sadzieb ovplyvní cenu aktíva,
• menovým rizikom – zmení sa výmenný kurz,
• likviditným rizikom – investíciu nemožno rýchlo predať za primeranú cenu,
• operačným rizikom,
• rizikom protistrany,
• rizikom finančnej páky.

Vyšší očakávaný výnos je spravidla spojený aj s vyššou mierou rizika. Samotná existencia finančnej regulácie zároveň neznamená, že investor nemôže utrpieť stratu.

Dohľad nad finančným trhom na Slovensku

Národná banka Slovenska vykonáva integrovaný dohľad nad finančným trhom podľa zákona č. 747/2004 Z. z. a osobitných finančných predpisov. Jej dohľad zahŕňa okrem iného bankovníctvo, kapitálový trh, poisťovníctvo a dôchodkové sporenie.

NBS zároveň vedie databázy dohliadaných subjektov a vykonáva činnosti súvisiace s ochranou finančných spotrebiteľov.

Pri investovaní je preto vhodné preveriť, kto konkrétnu finančnú službu poskytuje a či má potrebné povolenie alebo oprávnenie.

Veľká zmena kapitálového trhu od 11. októbra 2027 – T+1

Jedna z najvýznamnejších zmien priamo naplánovaných na rok 2027 sa týka vyrovnania obchodov s cennými papiermi v Európskej únii.

V súčasnosti sa pri väčšine relevantných obchodov s prevoditeľnými cennými papiermi používa štandard označovaný ako:

T+2

To znamená, že vyrovnanie transakcie sa má uskutočniť najneskôr druhý pracovný deň po uzavretí obchodu.

Od 11. októbra 2027 sa na základe nariadenia EÚ 2025/2075 tento cyklus pri väčšine dotknutých transakcií skracuje na:

T+1 – jeden pracovný deň po uzatvorení obchodu.

Zmena sa týka najmä transakcií s prevoditeľnými cennými papiermi vykonaných na obchodných miestach v EÚ, pričom legislatíva stanovuje aj určité výnimky.

ESMA už v júli 2026 upozornila účastníkov trhu, že rok 2026 je rozhodujúcim obdobím príprav na prechod na T+1 v októbri 2027.

Čo znamená T+1 pre investora?

Ak investor napríklad v pondelok predá akciu v transakcii podliehajúcej novému režimu, štandardné vyrovnanie obchodu bude po prechode na T+1 smerovať už na nasledujúci pracovný deň namiesto druhého pracovného dňa.

Cieľom zmeny je okrem iného znížiť riziko protistrany a skrátiť čas, počas ktorého zostáva obchod nevyrovnaný.

Pre bežného investora môže byť technická zmena na prvý pohľad nenápadná, no pre burzy, obchodníkov, banky, depozitáre a ďalšiu infraštruktúru kapitálového trhu ide o významnú zmenu procesov.

Čo sa mení na finančnom trhu v roku 2027?

Z pohľadu základného ekonomického členenia finančného trhu sa v roku 2027 nemení podstata peňažného, devízového, kapitálového ani derivátového trhu.

Zmeny sa týkajú najmä pravidiel, podľa ktorých jednotlivé segmenty fungujú.

Pre rok 2027 sú dôležité najmä:

• pokračujúce uplatňovanie európskej regulácie kryptoaktív MiCA,
• dohľad nad poskytovateľmi služieb v oblasti kryptoaktív,
• nové a upravené európske pravidlá kapitálového trhu,
• prechod väčšiny relevantných obchodov s cennými papiermi z T+2 na T+1 od 11. októbra 2027.

Najčastejšie otázky o finančnom trhu

Čo je finančný trh?

Finančný trh je systém, v ktorom sa stretávajú subjekty s prebytkom finančných prostriedkov so subjektmi, ktoré kapitál potrebujú. Prostredníctvom finančných nástrojov umožňuje financovanie, investovanie, obchodovanie a riadenie rizík.

Aké druhy finančných trhov existujú?

Medzi základné patria:

• peňažný trh,
• kapitálový trh,
• devízový trh,
• trh derivátov.

V širšom ponímaní možno sledovať aj trh kryptoaktív, komoditné trhy a ďalšie časti finančného systému.

Aký je rozdiel medzi peňažným a kapitálovým trhom?

Peňažný trh slúži predovšetkým na krátkodobé financovanie a riadenie likvidity. Kapitálový trh je spojený najmä so strednodobým a dlhodobým financovaním prostredníctvom nástrojov, ako sú akcie alebo dlhopisy.

Čo je devízový trh?

Ide o trh, na ktorom sa zamieňajú a obchodujú jednotlivé meny. Využíva sa pri medzinárodnom obchode, investovaní, zabezpečení menového rizika aj špekuláciách.

Čo je derivát?

Derivát je finančný nástroj, ktorého hodnota závisí od vývoja podkladového aktíva alebo veličiny. Medzi deriváty patria napríklad opcie, futures, forwardy či swapy.

Je bitcoin finančný nástroj?

Nie automaticky. Právna kvalifikácia závisí od vlastností konkrétneho kryptoaktíva. MiCA sa uplatňuje predovšetkým na kryptoaktíva, ktoré nie sú už regulované ako finančné nástroje alebo iné finančné produkty.

Kto dohliada na finančný trh na Slovensku?

Integrovaný dohľad nad významnými časťami slovenského finančného trhu vykonáva Národná banka Slovenska.

Čo znamená T+1?

T je deň uskutočnenia obchodu a +1 znamená vyrovnanie najneskôr nasledujúci pracovný deň. V EÚ sa nový režim pri väčšine dotknutých transakcií s prevoditeľnými cennými papiermi začne uplatňovať 11. októbra 2027.

Odporúčané ebooky

K téme