Pripravované zmeny v zákone o DPH od 1. 1. 2020

Do medzirezortného pripomienkového konania sa aktuálne dostal návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ak bude tento návrh zákona schválený, účinnosť by mal nadobudnúť 1.1.2020.

Cieľom návrhu je prebrať do zákona o dani z pridanej hodnoty smernicu Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi. Zmenami a doplnením zákona o DPH dôjde k úprave existujúcich a vytvoreniu nových zákonných pravidiel upravujúcich cezhraničné dodanie tovaru medzi podnikmi v rámci EÚ za účelom dosiahnutia harmonizovaných pravidiel v EÚ v tejto oblasti.

Smernicou EÚ sa zavádzajú spoločné pravidlá spočívajúce v

• uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom v rámci tzv. call-off stock úpravy,
• určení miesta dodania tovaru s prepravou, uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom alebo na jeho účet, v  tzv. reťazových transakciách v rámci EÚ,
• doplnení, že identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru, pridelené iným členským štátom ako je členský štát začatia prepravy tovaru, predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.

V súčasnosti neexistuje jednotná právna úprava regulujúca uplatňovanie pravidiel v EÚ vo vyššie uvedených situáciách. Nejednotným postupom členských štátov z hľadiska DPH tak dochádza k vytváraniu zbytočnej bariéry, ktorá bráni plynulému pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Taktiež podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa, pridelené iným členským štátom než tým, v ktorom začala preprava tovaru, nepredstavuje hmotnoprávnu podmienku oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu, čo spôsobuje problémy tak členským štátom, ako aj podnikateľom. Cieľom smernice je eliminovať tieto problémy a zjednodušiť a uľahčiť dodávky tovaru v rámci EÚ vytvorením nových a doplnením existujúcich ustanovení. Z tohto dôvodu sa v zákone o DPH vyžaduje zmena dotknutých existujúcich a doplnenie nových ustanovení.

Zákonom č. 369/2018 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 do zákona o DPH doplnilo oslobodenie od dane pre transakcie týkajúce sa surovej ropy a minerálnych olejov, čím sa umožnilo obchodovanie s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom na medzinárodných burzách. Takéto oslobodenie od dane obsahuje smernica Rady 2006/112/ES, ktorá umožňuje členským štátom  zaviesť do svojej národnej legislatívy oslobodenie od dane pri transakciách spojených s medzinárodným obchodom. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných skladoch.

Návrhom zákona sa právna úprava týkajúca sa oslobodenia od dane dopĺňa o podrobné pravidlá, ktoré stanovujú povinnosti zdaniteľných osôb uskutočňujúcich dodávky predmetných tovarov a upravujú vznik daňovej povinnosti, určenie osoby povinnej platiť daň v prípadoch, keď sa pri uvedených tovaroch ukončia režimy a situácie, v ktorých sa uplatnilo oslobodenie od dane pri transakciách v colných skladoch, osobitných skladoch a daňových skladoch, a povinnosti prevádzkovateľov uvedených skladov.

Registračná povinnosť

Návrhom sa v § 4 ods. 4 tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ods. 7“. Odsek by teda mal znieť: Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku hmotný majetok a nehmotný majetok v rámci nadobudnutého podniku alebo časti podniku platiteľa tvoriacej samostatnú organizačnú zložku, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad preverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v oznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Navrhované doplnenie predstavuje spresnenie situácie, v prípade ktorej sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane ex lege.

V prémiovej časti obsahu nájdete návrh zmien v konkrétnych paragrafoch:

• Režim call-off stock
• Miesto zdaniteľného obchodu
• Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru
• Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby
• Podmienky pre oslobodenie od DPH
• Oslobodenie od dane v sklade
• Oprava odpočítanej dane zo služieb
• Pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom
• Osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu
• Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
• Zrušenie registrácie

Režim call-off stock

V súlade s článkom 1 smernice, pokiaľ ide o harmonizáciu a zjednodušenie určitých pravidiel v systéme dane z pridanej hodnoty pre zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi, dochádza okrem iného k zavedeniu režimu call-off stock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby (ďalej len „dodávateľ“), do iného členského štátu na účely jeho následného dodania vopred známemu odberateľovi – zdaniteľnej osobe identifikovanej pre daň v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (ďalej len „odberateľ“) nepovažuje, pri splnení stanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4. V § 8 ods. 4 druhej vete sa za slová „premiestnenia tovaru“ vkladá čiarka a slová „ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a, a okrem premiestnenia tovaru“.

Zákon o DPH v účinnom znení už v § 11a obsahuje obdobnú úpravu (nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade), ktorá však upravuje pravidlá len v prípade, že Slovenská republika je členským štátom určenia prepravovaného tovaru dodávateľa. Keďže však smernica obsahuje komplexné pravidlá upravujúce uplatňovanie DPH tak v členskom štáte začatia prepravy tovaru, ako aj v členskom štáte jej skončenia, navrhuje sa, aby boli v zákone o DPH vykonané príslušné zmeny, ktoré by nielen doplnili príslušné pravidlá pri uplatňovaní režimu call-off stock, ale aj zohľadňovali odlišnosti tohto režimu, ako je stanovený smernicou. Z týchto dôvodov sa navrhuje zaviesť nový § 8a a upraviť uvedený § 11a.

Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:

㤠8a

(1) Režim call-off stock je situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

a) tovar je odoslaný alebo prepravený platiteľom alebo treťou osobou na jeho účet z tuzemska do iného členského štátu s tým, že tento tovar tam bude dodaný, a to neskôr a až po ukončení prepravy, zdaniteľnej osobe, ktorá je oprávnená nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto tovaru podľa dohody medzi zdaniteľnými osobami,

b) platiteľ, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar podľa písmena a), nemá sídlo ani prevádzkareň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený,

c) zdaniteľná osoba, ktorej má byť tovar dodaný, je identifikovaná pre daň v členskom štáte, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, a platiteľ pozná v čase začatia odoslania alebo prepravy jej obchodné meno a identifikačné číslo pre daň pridelené týmto členským štátom,

d) platiteľ uviedol premiestnenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g),

e) platiteľ uviedol v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) identifikačné číslo pre daň pridelené zdaniteľnej osobe, ktorá nadobudne tovar, členským štátom, do ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený.

(2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.

(3) Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň nasledujúci po uplynutí 12 mesiacov, okrem prípadov uvedených v odseku 6.

(4) Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak

a) nedošlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník a tovar bol vrátený do tuzemska v lehote podľa odseku 3 a

b) platiteľ, ktorý odoslal alebo prepravil tovar podľa odseku 1 písm. a), uviedol vrátenie tovaru v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g).

(5) Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

a) sú splnené podmienky podľa odseku 1 uplatniteľné s ohľadom na nahradenie zdaniteľnej osoby a

b) platiteľ, ktorý tovar odoslal alebo prepravil podľa odseku 1 písm. a), uviedol nahradenie zdaniteľnej osoby

v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. g) a

v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. f).

(6) Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, má sa za to, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, má sa za to, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred tým, ako sa odoslanie alebo preprava do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo krádeži tovaru, má sa za to, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo krádeži tovaru; ak takýto deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.“.

V novo navrhovanom § 8a je zavedená definícia režimu call-off stock a sú stanovené podmienky a následky jeho uplatnenia z pozície Slovenskej republiky ako členského štátu začatia prepravy tovaru, t. j. členského štátu dodania. Pri splnení všetkých tam stanovených podmienok sa navrhuje, aby tovar premiestnený z tuzemska do iného členského štátu bol považovaný za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods. 1 až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať. Na druhej strane bude v tom istom momente dochádzať v členskom štáte, do ktorého bol tovar prepravený, k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, pričom daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru vznikne v súlade s bežnými pravidlami a osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru bude určený odberateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako vlastník. Navrhovaný § 8a obsahuje aj následok nedodržania stanovených podmienok pre uplatnenie režimu call-off stock, konkrétne, že v tam stanovených momentoch sa tovar považuje za premiestnený v zmysle § 8 ods. 4.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock

V prípade, že Slovenská republika bude členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený, t. j. členským štátom nadobudnutia tovaru, uplatňovanie úpravy nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade, ako je nastavené v súčasnosti platnom a účinnom znení, už nebude možné. Z tohto dôvodu sa navrhuje nové znenie § 11a, ktoré obsahuje už iba pravidlá stanovenia momentu, v ktorom pri splnení stanovených podmienok režimu call-off stock v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, dôjde v tuzemsku k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu, ako aj určenia osoby, u ktorej sa toto nadobudnutie považuje za uskutočnené.

Pokiaľ ide o najpodstatnejšie zmeny navrhovaného režimu call-off stock oproti pravidlám stanoveným v súčasnosti účinnom znení § 11a, za tie je potrebné považovať, okrem skutočnosti, že nové pravidlá reflektujú aj uplatňovanie zákona o DPH z pohľadu Slovenskej republiky ako členského štátu dodania, taktiež skutočnosť, že navrhovaná úprava nebráni jej uplatneniu v prípade, že dodávateľ má v členskom štáte skončenia prepravy pridelené identifikačné číslo pre daň, ako aj skutočnosť, že tovar musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa skončenia prepravy.

Paragraf 11a vrátane nadpisu znie:

㤠11a

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v režime call-off stock

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock podľa podmienok ustanovených zákonom členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.“.

Vedenie záznamov

Navrhovanou úpravou je ďalej v § 70 ods. 4 stanovená podrobná záznamová povinnosť pre obe zdaniteľné osoby zúčastnené v transakcii v režime call-off stock. V neposlednom rade sa navrhovaný režim call-off stock od v súčasnosti uplatňovaného § 11a odlišuje aj v tom, že dodávateľ bude povinný podať súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave tovaru do iného členského štátu /navrhovaný § 80 ods. 1 písm. e) a ods. 4 písm. f)/ a druhýkrát v období, v ktorom došlo k dodaniu tovaru.

V § 70 sa odsek 2 dopĺňa písmenami g) a h), ktoré znejú:

„g) premiestnení tovaru, vrátení tovaru alebo nahradení zdaniteľnej osoby podľa § 8a ods. 1 písm. c) v režime call-off stock, a to podľa osobitného predpisu,^28dc)

h) tovare, ktorý bol pre neho odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, a to podľa osobitného predpisu.^28dc)“.

V § 70 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

„d) tovare, ktorý bol pre ňu odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock, a to podľa osobitného predpisu.^28dc).“.

V § 80 sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) až g), ktoré znejú:

„e) odoslal alebo prepravil tovar v režime call-off stock,

f) zdaniteľná osoba, pre ktorú bol odoslaný alebo prepravený tovar v režime call-off stock, bola nahradená inou zdaniteľnou osobou podľa § 8a ods. 5,

g) tovar, ktorý bol odoslaný alebo prepravený v režime call-off stock, bol vrátený do tuzemska.“.

V § 80 sa odsek 4 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

„f) pri odoslaní alebo preprave tovaru v režime call-off stock identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, ktorej sa má tovar dodať, a ak túto zdaniteľnú osobu nahradila iná zdaniteľná osoba podľa § 8a ods. 5, identifikačné číslo pre daň tejto zdaniteľnej osoby.“.

Prechodné ustanovenie

Keďže navrhovaná úprava by mohla ovplyvniť tak právne vzťahy, ako aj uplatňovanie pravidiel, ktoré sa viažu na tovar prepravený do tuzemska podľa v súčasnosti účinného § 11a, navrhuje sa v prechodnom ustanovení, aby sa v súvislosti s týmto tovarom dočasne predĺžila účinnosť doterajších pravidiel.

Za § 85kg sa vkladá § 85kh, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠85kh

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020

Ak bol tovar premiestnený z iného členského štátu do tuzemska podľa podmienok uvedených v § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019 pred účinnosťou tohto zákona, osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tohto tovaru je platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestnil v sklade.“.

Miesto zdaniteľného obchodu

Do zákona sa dopĺňa nový paragraf 13a, ktorý je súčasťou nových pravidiel zavedených smernicou. V rámci štruktúry zákona o DPH je toto nové ustanovenie zaradené do časti upravujúcej „Miesto zdaniteľného obchodu“, nakoľko bezprostredne nadväzuje na pravidlo určenia miesta dodania tovaru, ktoré je spojené s prepravou. Toto nové ustanovenie má za cieľ stanoviť jednoznačné pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri tzv. reťazových transakciách v rámci územia EÚ. Reťazovými transakciami je potrebné rozumieť situácie, keď ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu, a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci reťazca.

Vyjasnenie priradenia prepravy v rámci reťazových obchodov spočíva v tom, že ak zabezpečuje prepravu odberateľ, t. j. zdaniteľná osoba, ktorá kupuje resp. nadobúda tovar od prvého dodávateľa (ďalej len „prostredná osoba“), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto prvému dodaniu tovaru, čo v konečnom dôsledku znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH. Avšak, ak prostredná osoba oznámi prvému dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať (pridelenie IČ DPH v ČŠ prvého dodávateľa), prepravu tovaru nemožno priradiť k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru uskutočnenému prostrednou osobou. V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH.

Paragraf 13a znie:

㤠13a

(1) Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

(2) Na účely odseku 1 je prostrednou osobou iný dodávateľ v reťazci dodaní ako prvý dodávateľ v reťazci dodaní, ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

(3) Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru  prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d).“.

Určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru

Navrhuje sa zrovnoprávniť určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3, ktorý nie je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov, s určením základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru, ktorý je odpisovaným majetkom podľa zákona o dani z príjmov. V podstate ide o drobný hmotný majetok a na účel stanovenia základu dane sa navrhuje fikcia štvorročného rovnomerného odpisovania tohto majetku. Hlavným dôvodom úpravy základu dane pri bezodplatnom dodaní drobného hmotného majetku je zbaviť platiteľa dane povinnosti odviesť DPH z celej kúpnej ceny v prípade vyradenia drobného hmotného majetku po jeho dlhšom použití, kedy je najčastejšie darovaný rôznym sociálnym a charitatívnym zariadeniam.

V § 22 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pri dodaní tovaru, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 eur vrátane a ktorého doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, je základom dane zostatková cena, ktorá sa určí ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov.“.

Znížená sadzba DPH na ubytovacie služby

Zákonom č. 323/2018 Z. z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1.1.2019 zaviedla znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil ubytovacie služby odkazom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93, konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA.

V záujme zjednotenia použitia pojmu „ubytovacie služby“ v celom zákone, sa navrhuje v odseku 4 novodefinovať ubytovacie služby v nadväznosti na uvedené nariadenie. Vymedzenie ubytovacích služieb v odseku 4 v nadväznosti na uvedené nariadenie by malo platiteľovi dane uľahčiť posúdenie, či ním poskytovaná služba má byť vylúčená z oslobodenia od dane podľa § 38 ods. 3 zákona.

V § 38 ods. 3 písmeno a) znie:

„a) ubytovacích služieb,“.

V § 38 odsek 4 znie:

„(4) Na účely odseku 3 písm. a) sa ubytovacími službami rozumejú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 osobitného predpisu;^19aa) služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sa rozumejú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.“.

Podmienky pre oslobodenie od DPH

Platiteľ dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH.

Zo znenia novelizovaného článku 138 smernice vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ oznámiť dodávateľovi.

Súčasné znenie odseku 5 stanovuje, aké konkrétne dôkazy musí mať platiteľ dane k dispozícii, aby preukázal, že oprávnene uplatnil na dodanie tovaru do iného členského štátu oslobodenie od dane. V odseku 5 sa okrem iného  ustanovuje v písmene b) a c) akými konkrétnymi dokladmi preukazuje dodávateľ odoslanie alebo prepravu tovaru do iného členského štátu.  Vzhľadom na to, že od 1. januára 2020 sú členské štáty povinné uplatňovať vykonávacie nariadenie  Rady (EÚ) 2018/1912, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva a v článku 45 sú osobitne definované doklady, ktorými dodávateľ preukazuje odoslanie alebo prepravu tovaru do iného členského štátu vykonanú treťou osobou (odoslanie alebo preprava tovaru vykonaná na účet dodávateľa alebo odberateľa), nie je potrebné, aby zákon o DPH naďalej tieto doklady duplicitne uvádzal v písm. b), postačuje odkaz na priamo aplikovateľné nariadenie Rady. Podľa nariadenia Rady musí mať dodávateľ aspoň dva doklady ako neprotichodné dôkazy, ktoré potvrdzujú odoslanie alebo prepravu do iného členského štátu.

Doterajšie znenie odseku 8 sa nahrádza úplne novým znením. Podľa nového znenia odseku 8 sa dôležitou súčasťou podmienok pre oslobodenie od dane stáva aj samotné deklarovanie dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje. Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje v súhrnnom výkaze a následne vie  tieto skutočnosti doložiť napr. opravným alebo dodatočným súhrnným výkazom, alebo vie na základe výzvy správcu dane poskytnúť správne a úplné údaje.

V § 43 odsek 1 znie:

„(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom, alebo treťou osobou na ich účet, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“.

V § 43 ods. 5 písmeno b) znie:

„b) dokladmi preukazujúcimi odoslanie alebo prepravu tovaru podľa osobitného predpisu,^21aa) ak odoslanie alebo prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ treťou osobou na ich účet,“.

V § 43 odsek 8 znie:

„(8) Oslobodenie od dane podľa odseku 1 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí ak dodávateľ môže dostatočne odôvodniť nesprávnosť alebo neúplnosť údajov.“.

Oslobodenie od dane v sklade

Zákonom č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, bolo pozmeňujúcim návrhom poslanca NR SR do zákona o DPH s účinnosťou od 1. januára 2020 zavedené nové ustanovenie § 48c, upravujúce oslobodenie od dane pri určitých zdaniteľných obchodoch spojených s medzinárodným obchodom.

Oslobodenie od dane sa týka zdaniteľných obchodov s presne špecifikovanými tovarmi uvedenými v prílohe č. 9 zákona o DPH ak sú dodané v colných skladoch a v osobitných skladoch (tovar uvedený v časti I prílohy č. 9) alebo v daňových skladoch (tovary uvedené v časti II prílohy č. 9), alebo sú posledné zmienené tovary dovezené či nadobudnuté v tuzemsku a sú určené na umiestnenie do daňového skladu. Taktiež je v závislosti od tovaru a situácie uplatňované oslobodenie od dane aj na poskytnutie určitých služieb. Zákon č. 369/2018 Z. z. v tejto súvislosti okrem iného stanovil limitáciu oslobodenia od dane, sumu splatnej dane pri ukončení spomínaných režimov a situácií, ako aj osobu povinnú platiť daň v prípade, že sa na predmetný tovar prestane vzťahovať konkrétny režim alebo situácia. Taktiež sa v § 48d zaviedla definícia pojmu „osobitný sklad“.

Navrhovanou úpravou sa, vo vzťahu ku všetkým zavedeným oslobodeniam uvedeným v § 48c, z dôvodu právnej istoty výslovne uvádza, že sa uplatňujú len na dodanie predmetných tovarov umiestnených v tuzemských skladoch, resp. na dovoz, dodanie či nadobudnutie  týchto tovarov v tuzemsku, pokiaľ sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku (§ 48c ods. 1 a 2), dochádza k vymedzeniu služieb, ktorých poskytnutie je v súvislosti s dotknutým tovarom taktiež oslobodené od dane (§ 48c ods. 6) a stanovuje sa registračná povinnosť zahraničných osôb, ktoré budú osobou povinnou platiť daň z dôvodu ukončenia uplatňovania režimov a situácií na dotknutý tovar (§ 48c ods. 5). Keďže cieľom oslobodení zavedených zákonom č. 369/2018 Z. z. je zlepšiť podmienky a podporiť  medzinárodný obchod s dotknutými tovarmi v Slovenskej republike, navrhuje sa výnimka z registračnej povinnosti zahraničných osôb, ktoré v tuzemsku uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2 /§ 5 ods. 1 písm. g)/.

V § 5 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

„g) tovar a služby oslobodené od dane podľa § 48c ods. 1 a 2.“.

V § 48c odsek 1 znie:

„(1) Oslobodené od dane je

1. a) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I vo verejnom colnom sklade typu I²⁵) v tuzemsku, ktorý je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, okrem dodania tovaru, v rámci ktorého dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie,
2. b) dodanie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I v osobitnom sklade podľa § 48d, okrem dodania tovaru, v rámci ktorého dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného skladu,
3. c) dodanie služieb uskutočnených v skladoch podľa písmen a) a b), ak ich dodanie súvisí s týmto tovarom.“.

V § 48c ods. 2 úvodná veta znie: „Ak sú splnené podmienky podľa § 48e, oslobodený od dane je“.

V § 48c ods. 2 sa za slová „daňového skladu“ a slová „daňovom sklade“ vkladajú slová „v tuzemsku“.

V § 48c ods. 2 písm. c) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem dodania tovaru, v rámci ktorého dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu“.

V § 48c ods. 5 sa na konci pripájajú tieto vety: „Ak osoba podľa prvej vety je zahraničnou osobou a nemá pridelené identifikačné číslo pre daň v tuzemsku, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň pred tým, ako sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registráciu sa vzťahuje § 5 ods. 2.“.

Paragraf 48c sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

„(6) Službami podľa odseku 1 písm. c) a odseku 2 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare okrem služieb, ktoré vedú k zmene zatriedenia tovaru do číselného kódu Spoločného colného sadzobníka. Službami podľa odseku 2 písm. b) a d) sú preprava tovaru a doplnkové služby pri preprave tovaru.“.

Oslobodenie od dane v colnom sklade

Pokiaľ ide o vecný rozsah oslobodenia od dane dodania tovarov a služieb v colných skladoch, zákonom č. 369/2018 Z. z. bolo stanovené, že sa vzťahuje len na položku uvedenú v časti I prílohy č. 9 a na dodanie služieb súvisiacich s týmto tovarom, ktoré sú poskytnuté v colnom sklade. Navrhovanou úpravou sa v časti I prílohy č. 9 zužuje kategória tovarov, na ktoré sa uplatní oslobodenie od dane len na surovú ropu. Taktiež sa stanovuje, že dodanie surovej ropy a poskytnuté služby sa oslobodia od dane len ak sa tieto dodania uskutočnia vo verejnom colnom sklade typu I.

Vo vzťahu k oslobodeniu od dane v colnom  sklade sa navrhuje v § 48ca stanoviť osobitné pravidlá, ktoré sa uplatnia na prípady, ak osoba, ktorá kúpila surovú ropu s oslobodením od dane, spôsobí, že sa na tento tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie v iných prípadoch, ako je ukončenie tohto colného režimu v súvislosti s dodávkou tovaru (napr. vyňatie tovaru zo skladu, prepustenie do colného režimu aktívny zušľachťovací styk a pod.). V takejto situácii sa navrhuje, aby sa oslobodenie od dane uplatnené na predchádzajúce dodanie tovaru a na služby, ktoré táto osoba v súvislosti s uskladneným tovarom prijala, zrušilo a táto osoba bola povinná zaplatiť daň.

Pokiaľ dôjde k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie v súvislosti s dodaním tovaru, k zrušeniu oslobodenia pri dodaní surovej ropy a služieb, ktoré predchádzali tomuto ukončeniu nebude dochádzať, a na dodanie surovej ropy v súvislosti s ktorým dochádza k ukončeniu tohto colného režimu sa uplatnia bežné pravidlá DPH.

Je taktiež potrebné dodať, že vznik daňovej povinnosti pri dovoze tovaru podľa § 21 ods. 1 a spôsob určenia základu dane pri dovoze tovare podľa § 24 nebude ani v jednom z popísaných prípadov dotknutý.

V navrhovanom § 48ca sa ďalej stanovujú povinnosti osôb, ktoré vlastnia surovú ropu v čase, keď sa s ňou v colnom sklade obchoduje, ako aj keď sa na ňu prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Taktiež sa stanovujú záznamové a aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľov colných skladov voči správcovi dane, ktorým je daňový úrad. Týmito povinnosťami sa sleduje uľahčenie výkonu správy daní a identifikácie sumy dane, ktorá sa pri ukončení predmetného colného režimu stáva splatnou. Súčasne sa navrhuje stanoviť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť prevádzkovateľa colného skladu, ktorá vznikne len v prípade, ak prevádzkovateľ umožní vlastníkovi surovej ropy túto fyzicky vyňať z priestorov colného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa má vypočítať splatná daň, navrhuje sa zaviesť spôsob jej výpočtu na základe trhovej ceny surovej ropy v deň, keď sa na ňu prestal vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, s výnimkou, ak prevádzkovateľ vie preukázať sumu, za ktorú bola surová ropa takto vyňatá z colného skladu predaná inej osobe, respektíve kúpená v colnom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.

Nakoľko oslobodenie od dane pri dodaní tovaru v colnom sklade sa uplatňuje na tovar, ktorý nie je v zmysle colných predpisov tovarom Únie, je smernicou 2006/112/ES vyžadované, aby sa identické oslobodenia od dane uplatňovali aj na taký istý tovar, ktorý má štatút tovaru Únie. Z uvedeného dôvodu bolo zákonom č. 369/2018 Z. z. zavedené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru uvedeného v časti I prílohy č. 9 v osobitnom sklade a na dodanie služieb poskytnutých v osobitnom sklade, ktoré súvisia s týmto tovarom.

Paragraf 48ca znie:

㤠48ca

Oslobodenie od dane v colnom sklade

(1) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. a), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

(2) Ak sa na tovar uvedený v prílohe č. 9 časti I umiestnený v colnom sklade prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, vrátane oslobodenia od dane na prijaté služby, sa týmto okamihom zrušuje a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie.

(3) Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, je povinná pred tým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v rámci ukončenia colného režimu colné uskladňovanie nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c), alebo

b) faktúru, ktorú vystavila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k ukončeniu colného režimu colné uskladňovanie.

(4) Držiteľ povolenia na prevádzkovanie colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru umiestneného do colného skladu, dátume jeho umiestnenia a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 1,

c) množstve tovaru, ktorý bol vydaný z colného skladu, dátume jeho vydania, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z colného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 3.

(5) Ak držiteľ povolenia na prevádzkovanie colného skladu umožní vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, ku ktorému sa na tovar prestal vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, ak držiteľ povolenia na prevádzkovanie colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.“.

Oslobodenie od dane v osobitnom sklade

Zmenami a doplneniami § 48d sa navrhuje nanovo zadefinovať pojem „osobitný sklad“, zadefinovať podmienky, ktoré musí spĺňať tak miesto určené ako sklad, ako aj jeho prevádzkovateľ a postup správcu dane, ktorým je daňový úrad, pri vydávaní povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu. Prevádzkovateľ osobitného skladu by mal byť povinný zložiť zábezpeku na daň, pričom sa navrhuje stanoviť spôsob, ako mu bude táto povinnosť uložená a spôsob výpočtu výšky tejto zábezpeky. V prípade, že daňový úrad prikročí k jej použitiu (prípady, kedy prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie surovej ropy bez toho, aby si vlastník tovaru vynímajúci surovú ropu splnil osobitne stanovené povinnosti a súčasne nezaplatil daň v lehote jej splatnosti), sa navrhuje, aby prevádzkovateľ osobitného skladu bol povinný doplniť zábezpeku do pôvodnej výšky, v akej bola vypočítaná. Navrhovaná úprava taktiež stanovuje, na základe akých skutočností bude dochádzať k zániku povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu alebo k odňatiu povolenia.

Paragraf 48d znie:

㤠48d

Oslobodenie od dane v osobitnom sklade

(1) Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I.

(2) Osobitný sklad musí spĺňať tieto podmienky:

a) skladovacia kapacita je najmenej 50 000 000 l,

b) skladovacie zariadenie je pevne zabudované a je vybavené vhodným overeným meracím zariadením^25b) umožňujúcim pri príjme a výdaji merať množstvo pretečeného tovaru.

(3) Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí spĺňať tieto podmienky:

a) je platiteľom registrovaným podľa § 4,

b) nebol na ňu vyhlásený konkurz alebo nevstúpila do likvidácie,

c) nemá daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov^29b) v súhrne viac ako 1 000 eur,

d) zložila zábezpeku na daň podľa odseku 7.

(4) Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom. Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „portál Finančnej správy“).

(5) Žiadosť podľa odseku 4 musí obsahovať

a) meno a priezvisko platiteľa alebo názov platiteľa,

b) adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne,

c) adresu osobitného skladu,

d) čestné vyhlásenie platiteľa, že v období 12 kalendárnych  mesiacov  pred  podaním žiadosti o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nemal daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov^29b) v súhrne viac ako 1 000 eur.

(6) Prílohou žiadosti podľa odseku 4 je technická dokumentácia skladovacieho zariadenia, spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím, počet zariadení na meranie prietoku tovaru a doklad o overení skladovacích a meracích zariadení^25b) podľa odseku 2.

(7) Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku na daň daňový úrad určí ako súčin skladovacej kapacity, trhovej hodnoty tovaru na voľnom trhu ku dňu, kedy platiteľ podal žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu, a sadzby dane prislúchajúcej k tomuto tovaru. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

(8) Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti a údaje podľa odsekov 3, 5 a 6 a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od podania žiadosti.

(9) Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

(10) Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.

(11) Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia daňového úradu o odňatí povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu podľa odseku 12,

b) vyhlásenia konkurzu alebo dňom vstupu do likvidácie,

c) podania žiadosti o výmaz z obchodného registra alebo dňom podania žiadosti o zrušenie živnostenského oprávnenia,

d) kedy prevádzkovateľ osobitného skladu prestal byť platiteľom.

(12) Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu

a) požiada o odňatie povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu,

b) porušuje alebo prestal spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo odseku 10,

c) má daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu v súhrne viac ako 1 000 eur po dobu viac ako 90 dní.

(13) Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá na úhradu dane.

(14) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. b), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

(15) Ak sa tovar uvedený v prílohe č. 9 časti I vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, vrátane oslobodenia od dane na prijaté služby, sa týmto okamihom zrušuje a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

(16) Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná pred tým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o predchádzajúcom dodaní tovaru s oslobodením od dane, ak v rámci vyňatia z osobitného skladu nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 1 písm. c), alebo

b) faktúru, ktorú vystavila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z osobitného skladu.

(17) Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru umiestneného do osobitného skladu, dátume jeho umiestnenia a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 14,

c) množstve tovaru, ktorý bol vydaný z osobitného skladu, dátume jeho vydania, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z osobitného skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 16.

(18) Ak prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa použije na úhradu nezaplatenej dane. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, kedy sa tovar vyňal z osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.“.

Identicky ako v ustanovení § 48ca sa aj v § 48d navrhujú stanoviť osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme surovú ropu z osobitného skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, ďalej povinnosti osôb vlastniacich surovú ropu voči prevádzkovateľovi osobitného skladu v čase, kedy sa dodáva oslobodená od dane v osobitnom sklade a v čase jej vyňatia z tohto skladu. Taktiež sa zavádzajú záznamové povinnosti ako aj oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa osobitného skladu voči daňovému úradu.

Navrhuje sa stanoviť spoločná a nerozdielna zodpovednosť prevádzkovateľa osobitného skladu v prípade, ak umožní vlastníkovi fyzicky vyňať surovú ropu z osobitného skladu bez toho, aby si vlastník voči prevádzkovateľovi skladu splnil povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe surovej ropy) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň. Keďže jednou z podmienok na prevádzkovanie osobitného skladu je zloženie zábezpeky, daňový úrad v prípade, že úhradu nezaplatenej dane bude požadovať od prevádzkovateľa osobitného skladu, použije na úhradu túto zábezpeku. Pravidlá pre určenie dlžnej sumy dane v tomto špecifickom prípade sú navrhnuté identicky ako pri colných skladoch.

Oslobodenie od dane v daňovom sklade

Keďže v súvislosti s motorovým benzínom a naftou sa od 1. januára 2020 má uplatňovať oslobodenie od dane nielen na ich dodanie v daňovom sklade a na poskytnutie služieb súvisiacich s týmito tovarmi v daňovom sklade, ale aj na ich dovoz, dodanie alebo nadobudnutie v tuzemsku z iného členského štátu za podmienky, že sú určené na umiestnenie do daňového skladu v tuzemsku, a na dodanie služieb súvisiacich s jednotlivými uvedenými zdaniteľnými obchodmi /§ 48c ods. 2 písm. a) až d) v účinnom znení/, navrhuje sa v § 48c ods. 2 v spojení s § 48e stanoviť a spresniť podmienky oslobodenia od dane a stanoviť práva a  povinnosti dotknutých osôb v závislosti od jednotlivých oslobodení od dane.

Paragraf 48e bude znieť:

㤠48e

Oslobodenie od dane v daňovom sklade

(1) Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží formou podľa osobitného predpisu.^25c)

(2) Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.^25d)

(3) Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu,^25e) je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu,^25f) a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1.

(4) Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. b) môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň sa zloží formou podľa osobitného predpisu.^25c)

(5) Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.^25d)

(6) Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba povinná platiť daň podľa § 69 ods. 1 alebo ods. 2 je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 4.

(7) Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

(8) Ak sa tovar uvedený v prílohe č. 9 časti II vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. c), ktoré tomu predchádzalo, vrátane oslobodenia od dane na prijaté služby, a oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. d), ktoré tomu predchádzalo, vrátane oslobodenia od dane na prijaté služby, sa týmto okamihom zrušuje a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu.

(9) Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná pred tým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

a) faktúru, ktorú prijala o prechádzajúcom dodaní tovaru, ak v rámci vyňatia tovaru nedochádza k dodaniu tovaru, a faktúru, ktorú prijala o dodaní služby súvisiacej s týmto tovarom podľa § 48c ods. 2 písm. c), alebo

b) faktúru, ktorú vystavila o dodaní tovaru, ak v súvislosti s dodaním tovaru dochádza k vyňatiu tovaru z daňového skladu.

(10) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

a) množstve tovaru umiestneného do daňového skladu, dátume jeho umiestnenia a osobe, pre ktorú bol tento tovar umiestnený,

b) údajoch oznámených podľa odseku 7,

c) množstve tovaru, ktorý bol vydaný z daňového skladu, dátume jeho vydania, osobe, ktorá požiadala o vydanie tovaru z daňového skladu, a údajoch z faktúr podľa odseku 9.

(11) Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, kedy sa tovar vyňal z daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.“.

Motorový benzín a nafta sú tovary, ktoré podliehajú spotrebnej dani z minerálneho oleja na základe zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov. Zákon o spotrebnej dani pritom stanovuje prísne pravidlá a podmienky zaobchádzania s týmito tovarmi v situácii, keď sa nachádzajú v režime pozastavenia spotrebnej dane, teda v situácii, kedy ešte nie sú určené na spotrebu. Nakoľko zákon č. 369/2018 Z. z. stanovil oslobodenie od dane vybraných zdaniteľných obchodov s týmito tovarmi v situáciách, kedy sa nachádzajú práve v režime pozastavenia spotrebnej dane, navrhuje sa, aby podmienky oslobodenia od dane a práva a povinnosti dotknutých zdaniteľných osôb boli do určitej miery korešpondujúce s podmienkami a právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zákona o spotrebnej dani.

Navrhovaný § 48e stanovuje ako podmienku oslobodenia od dane v prípade, že motorový benzín a nafta sú predmetom prepravy do daňového skladu v tuzemsku /§ 48c ods. 2 písm. a)/, respektíve medzi dvomi daňovými skladmi /§ 48c ods. 2 písm. b)/, povinnosť zložiť zábezpeku na sumu dane, ktorá by bola splatná, ak by sa na dovoz, respektíve dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Túto zábezpeku bude v prospech colného úradu skladať prevádzkovateľ daňového skladu a bude použitá na úhradu splatnej dane v prípade, že tovar do určeného daňového skladu nedorazí a vlastník tovaru daň v stanovenej lehote v prospech daňového úradu nezaplatí. Pôjde o špecifický prípad spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti prevádzkovateľa daňového skladu za nezaplatenú daň, keďže v týchto prípadoch je práve on zodpovedný za prepravu tovaru a jeho umiestnenie do daňového skladu. Z navrhovaného ustanovenia je teda zrejmé, že v prípade prepravovaného tovaru z tretieho štátu do daňového skladu v tuzemsku, respektíve medzi dvomi daňovými skladmi v tuzemsku, sa zavádza delená vecná príslušnosť pri správe dane.

V prípade zdaniteľných obchodov oslobodených od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c) a d) navrhovaná úprava nevyžaduje zloženie zábezpeky prevádzkovateľom daňového skladu. Podobne ako v § 48ca a § 48d, sa navrhujú osobitné pravidlá pre prípad, že vlastník tovaru vyjme motorový benzín alebo naftu z daňového skladu a nejde o vyňatie v súvislosti s jej dodaním inej osobe, povinnosti osôb vlastniacich dotknuté tovary v čase uskutočňovania oslobodených dodaní s týmito tovarmi a v čase ich vyňatia z daňového skladu voči prevádzkovateľovi daňového skladu, ako aj záznamové a oznamovacie povinnosti prevádzkovateľa daňového skladu. Taktiež, ako je tomu v prípade § 48ca, sa súčasne navrhuje stanoviť spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť prevádzkovateľa daňového skladu, ktorá vznikne len v prípade, že umožní vlastníkovi motorového benzínu alebo nafty tieto fyzicky vyňať z priestorov daňového skladu bez toho, aby si vlastník tovaru voči prevádzkovateľovi splnil stanovené povinnosti pred vyňatím tovaru (oznámiť identifikačné číslo pre DPH a doručiť mu faktúru o predaji/kúpe motorového benzínu alebo nafty) a súčasne vlastník nesplnil povinnosť zaplatiť daň . Nakoľko v takýchto prípadoch nebude v zásade známa suma, z ktorej sa má vypočítať splatná daň, navrhuje sa zaviesť spôsob výpočtu dane na základe jej trhovej ceny týchto tovarov v deň, keď boli vyňaté z daňového skladu, s výnimkou, ak prevádzkovateľ vie preukázať sumu, za ktorú boli tovary takto vyňaté zo skladu predané inej osobe, respektíve kúpené v daňovom sklade s uplatnením oslobodenia od dane.

Súčasne sa v § 49 ods. 2 písm. b) navrhuje, aby platitelia dane, ktorým vznikne povinnosť platiť daň z dôvodu vyňatia tovarov z jednotlivých skladov bez toho, aby toto súviselo bezprostredne s dodaním dotknutých tovarov inej osobe (§ 48ca ods. 1, § 48d ods. 14 a § 48e ods. 7), boli pri splnení ostatných podmienok stanovených v § 49 a § 51, oprávnení odpočítať túto daň.

V § 49 ods. 2 písm. b) sa za slovo „podľa“ vkladajú slová „§ 48c ods. 5 a“.

V prílohe č. 9 časti I sa slová „2709 00 90 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové Ostatné“ nahrádzajú slovami „ex 2709 00 90 Ropné oleje a oleje získané z bitúmenových nerastov, surové – Ostatné – len surová ropa“.

Oprava odpočítanej dane zo služieb

Navrhuje sa tiež zaviesť mechanizmus opravy odpočítanej dane zo služieb, ktoré boli vykonané na investičnom majetku platiteľa dane, pri nadobudnutí ktorého platiteľ dane neuplatnil odpočítanie dane. Podľa navrhovaných pravidiel bude platiteľ dane povinný opraviť odpočítanú daň len z tých služieb, ktoré viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku v prípadoch, keď predmetný investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo ho dodá bezodplatne.

Navrhuje sa stanoviť maximálne obdobie, počas ktorého bude platiteľ dane v prípade dodania tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb, a to 60 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane v prípade, že ide o služby vykonané na hnuteľnom investičnom majetku /§54 ods. 2 písm. a)/, a 240 kalendárnych mesiacov od zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k uplatneniu nároku na odpočítanie dane, ak ide o služby vykonané na nehnuteľnom investičnom majetku, ktorým sú stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory /§54 ods. 2 písm. b)/. Pri výpočte dane platiteľ dane samozrejme zohľadní obdobie, v ktorom bol dotknutý investičný majetok po zhodnotení o predmetné služby využívaný na účely podnikania.

Paragraf 53a znie:

㤠53a

(1) Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služieb vykonaných na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a tieto služby viedli k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z týchto služieb v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

(2) Opravu odpočítanej dane zo služieb vykonaných na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ vykoná najviac za obdobie 60 kalendárnych mesiacov od uplatnenia odpočítania dane po zohľadnení obdobia, počas ktorého investičný majetok po tom, ako boli tieto služby vykonané, používal na podnikanie, a na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) najviac za obdobie 240 kalendárnych mesiacov od uplatnenia odpočítania dane po zohľadnení obdobia, počas ktorého investičný majetok po tom, ako boli tieto služby vykonané, používal na podnikanie.“.

Pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom

Navrhuje sa stanoviť pravidlá daňového zaobchádzania s hnuteľným investičným majetkom v prípadoch, v ktorých platiteľ dane v priebehu päťročného obdobia na úpravu odpočítanej dane dodá tento hnuteľný investičný majetok.

Paragraf 54d sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia  obdobia  na  úpravu  odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.“.

Osobitná úprava zdaňovania služieb cestovného ruchu

Právna úprava týkajúca sa osobitnej úpravy zdaňovania služieb cestovného ruchu sa dopĺňa o postup pri oprave základu dane, ak po vzniku daňovej povinnosti vznikne rozdiel medzi kalkulovanou prirážkou a skutočnou prirážkou cestovnej kancelárie. Opravu základu dane vykoná platiteľ dane aj vtedy, ak zvýši alebo zníži cenu za balík služieb cestovného ruchu voči cestujúcemu. Povinnosť opraviť základ dane sa vzťahuje na prípady, ak je rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane vyšší, a ak je rozdiel nižší, platiteľ dane má právo opraviť základ dane.

V § 65 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti dôjde k zvýšeniu základu dane. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok zvýšenie základu dane. Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti dôjde k zníženiu základu dane. Rozdiel medzi pôvodným a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok zníženie základu dane.“.

Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti

Navrhuje sa z dôvodu právnej istoty doplniť odsek 2 tak, aby bolo jednoznačné, že zahraničná osoba registrovaná ako platiteľ dane, ktorá ukončuje svoje podnikanie a za posledné zdaňovacie obdobie neuskutočnila žiadne  transakcie, z ktorých jej vznikla daňová povinnosť podľa § 69, nedodala tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, príp. podľa § 45, neuplatňuje odpočítanie dane a zároveň jej nevznikla povinnosť odviesť daň z majetku podľa § 81 ods. 6 zákona, nie je povinná podať daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie.

V § 78 ods. 2 sa za slová „§ 69“ vkladajú slová „alebo § 81 ods. 6“.

Zrušenie registrácie

Navrhovaná úprava zjednocuje spôsob vypočítania dane pri zrušení registrácie platiteľa so spôsobom výpočtu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru (§22 ods. 5) a súčasne reflektuje na navrhnuté úpravy v poslednom zmienenom ustanovení (viď bod 7), keďže z článku 74 smernice  Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení vyplýva, že spôsob výpočtu dane má byť v oboch prípadoch identický.

 V § 81 odseku 6 druhá veta znie: „Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5.“.

Odporúčané ebooky

K téme