Aké zmeny nastanú v zákone o zdravotných poisťovniach od 1. 1. 2023?

V medzirezortnom pripomienkovom konaní je momentálne novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Novela rieši viaceré oblasti týkajúce sa systému verejného zdravotného poistenia, zdravotných poisťovní a výkonu dohľadu nad  zdravotnou starostlivosťou.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotných poisťovniach má za cieľ upraviť dohľad nad akýmkoľvek poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tiež zabezpečuje reguláciu zisku zdravotných poisťovní.

Novela rieši aj potrebu zverejňovania jasných pravidiel uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov (pravidlá revíznej činnosti), precizuje postup pri uplatňovaní inštitútu predchádzajúceho súhlasu, spresňuje pravidlá pre výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa potrieb aplikačnej praxe, pravidlá pre inštitút finančného zúčtovania a ustanovuje podrobností pre prehliadky mŕtvych tiel, zabezpečovaných Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Vo vzťahu k zákonu o zdravotnom poistení ide predovšetkým o úpravu vzťahov v systéme verejného zdravotného poistenia, najmä pravidiel pri zmene zdravotnej poisťovne s cieľom obmedziť na minimum tzv. podvodné prepoistenia. Zároveň sa zavádza doposiaľ absentujúci minimálny základ zamestnanca pre odvod poistného, zabezpečuje sa prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých účastníkov systému verejného zdravotného poistenia a navrhujú sa prijať nové administratívne pravidlá ohľadom uhrádzania zdravotnej starostlivosti v SR pre žiadateľov o azyl.

S cieľom urýchliť proces vymáhania a zvýšiť jeho úspešnosť sa navrhuje umožniť zdravotným poisťovniam samostatné vymáhanie ich pohľadávok, rovnako ako ho v súčasnosti realizuje Sociálna poisťovňa.

Konflikt záujmov

Vzhľadom na aktuálne možnosti nadväzovania právnych vzťahov zdravotných poisťovní so zahraničnými subjektami, vrátane subjektov pôsobiacich v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti či v oblasti liekovej politiky, je potrebné rozšíriť ustanovenia zákona upravujúce konflikt záujmov aj o zahraničné subjekty.

Činnosť zdravotnej poisťovne

V súvislosti s úpravou pravidiel tvorby zisku zdravotnej poisťovne už nebude zákonom stanovená výška výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne, preto sa upravuje možnosť zdravotnej poisťovne financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.

 Stanovenie peňažnej odplaty na získanie jednej potvrdenej prihlášky prinesie rovnaké pravidlá pre všetky zdravotné poisťovne.

Kladný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne

Akcionár zdravotnej poisťovne môže nakladať s kladným výsledkom hospodárenia pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Súčet položiek z  účtovnej závierky zdravotnej poisťovne z výkazu ziskov a strát, ktorými sú zmena stavu technickej rezervy na poistné plnenia v hrubej výške, zmena stavu iných technických rezerv a ostatné technické náklady okrem prijatých a zaplatených úrokov, znížený o ostatné technické výnosy okrem prijatých a zaplatených úrokov, musí byť vo výške najmenej súčtu koeficientu podľa odseku 3 a 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške za kalendárny rok, za ktorý sa určuje výsledok hospodárenia (ďalej len „náklady na zdravotnú starostlivosť“). Náklady na zdravotnú starostlivosť podľa prvej vety sa znižujú o optimálny výsledok hospodárenia vypočítaný podľa odseku 4. Predpísané poistné v hrubej výške je úhrn predpísaného poistného zaúčtovaného v účtovnom období, v ktorom sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, podľa auditovanej účtovnej závierky.

Koeficient je percento, ktoré sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je súčet čísla jeden milión a počtu poistencov zdravotnej poisťovne k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa určuje výsledok hospodárenia a v menovateli číslo dva milióny.

Alternatíva 1

Optimálny výsledok hospodárenia je súčet

1. 10 % z priemernej hodnoty kapitálu vloženého akcionárom do vlastného imania zdravotnej poisťovne určenej ako vážený priemer počas kalendárneho roka, za ktorý sa určuje výsledok hospodárenia, a
2. sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len „kritériá kvality“) podľa § 6aa; takto určená suma nesmie byť vyššia ako 1 % z predpísaného poistného v hrubej výške.

Alternatíva 2

Optimálny výsledok hospodárenia je súčet

1. sumy 1,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške a
2. sumy určenej ako výsledok plnenia kritérií kvality zdravotnej poisťovne (ďalej len „kritérium kvality“) podľa § 6aa; takto určená suma nesmie byť vyššia ako 0,5 % z predpísaného poistného v hrubej výške.

Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je po zdanení a po vykonaní povinného doplnenia rezervného fondu do minimálnej výšky určenej podľa Obchodného zákonníka vyšší ako optimálny výsledok hospodárenia, rozdiel medzi upraveným výsledkom hospodárenia a optimálnym výsledkom hospodárenia podľa odseku 4 je zdravotná poisťovňa povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia.

Prostriedky fondu kvality zdravia musí zdravotná poisťovňa použiť do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roku, za ktorý sa kladný výsledok hospodárenia vytvoril, na úhradu

1. liekov podľa osobitného predpisu,
2. populačného skríningu a oportúnneho skríningu zameraného na zachytenie onkologickej choroby podľa osobitného predpisu,
3. nákladov spojených s realizáciou činností pri preventívnych programoch
4. vykonávaných podľa osobitného predpisu, ktorých cieľom je zlepšenie zdravia poistencov, zabránenie zhoršovania zdravia poistencov, alebo podpora zdravého spôsobu života poistencov,
5. zameraných na zvyšovanie kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo
6. zdravotných výkonov, ktoré nie sú uvedené v Katalógu zdravotných výkonov, a na ktorých úhradu udelil revízny lekár zdravotnej poisťovne predchádzajúci súhlas.

Na účely zabezpečenia zlepšenia zdravia poistencov, zabránenia zhoršovania zdravia poistencov, podpory zdravého spôsobu života poistencov, zvyšovania kvality a efektivity poskytovanej zdravotnej starostlivosti smie zdravotná poisťovňa poskytovať pre poistencov poradenstvo v oblasti zdravia, prevencie chorôb, zdravej životosprávy a zdravého životného štýlu, poskytovať pre poistencov programy zdravia zamerané na zlepšenie zdravia poistencov, na zabránenie zhoršovaniu zdravia poistencov alebo na včasné odhaľovanie ochorení a vykonávať analýzu efektívnosti týchto programov. Za týmto účelom zdravotná poisťovňa spracúva osobné údaje poistencov podľa § 16 ods. 7 zákona.

Kritériá kvality

Povinným kritériom kvality je uzatvorenie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov alebo v rozsahu verejnej siete poskytovateľov, ak je verejná sieť poskytovateľov na príslušnom území menšia ako verejná minimálna sieť poskytovateľov, verejnej minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti, a v rozsahu siete kategorizovaných nemocníc. Váha kritéria kvality podľa prvej vety je najmenej 20 %. Ak zdravotná poisťovňa kritérium kvality podľa prvej vety nesplní najmenej na 90 % za každé spádové územie alebo za každé príslušné územie a nesplní najmenej na 90 % normatív určený pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v osobitnom predpise, úrad zníži percentuálnu mieru naplnenia všetkých zvyšných kritérií kvality za príslušné obdobie o 50 % oproti skutočnej percentuálnej miere ich naplnenia.

Ak nie je ustanovené inak, ďalšími kritériami kvality sú

1. zabezpečenie platobnej schopnosti zdravotnej poisťovne,
2. dodržanie lehoty časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti a vytvorenie technickej rezervy na zabezpečenie úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti poistencom zaradeným v zozname,
3. tvorba rezervného fondu aspoň v minimálnej zákonnej výške.

Alternatíva 1

Všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2 majú rovnakú váhu. Ak sú splnené všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2 v zákonom požadovanom rozsahu, suma podľa § 6a ods. 4 písm. b) sa určuje vo výške 1 %. Ak nie sú splnené všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2, suma podľa § 6a ods. 4 písm. b) sa určuje vo výške 0 %.

Alternatíva 2

Všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2 majú rovnakú váhu. Ak sú splnené všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2 v zákonom požadovanom rozsahu, suma podľa § 6a ods. 4 písm. b) sa určuje vo výške 0,5 %. Ak nie sú splnené všetky kritériá kvality určené podľa odsekov 1 a 2, suma podľa § 6a ods. 4 písm. b) sa určuje vo výške 0 %.

Ministerstvo zdravotníctva môže po prerokovaní so zdravotnými poisťovňami ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom najneskôr do 15. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok, aj iné kritéria kvality ako sú uvedené v odseku 2, ich váhu, inú váhu kritérií uvedených v odseku 2 a 3, podrobnosti o ich plnení, posudzovanie percentuálnej miery ich naplnenia a označenie zdroja údajov, z ktorých budú kritériá kvality spracované, podrobnosti o kritériách kvality a podrobnosti o spôsobe ich vyhodnotenia a rozsah údajov, ktoré zdravotná poisťovňa musí zasielať ministerstvu zdravotníctva a úradu pre dohľad na účel vyhodnotenia plnenia kritérií kvality.

Kritérium kvality musí byť ustanovené nediskriminačným a transparentným spôsobom tak, aby bolo  ekonomicky primerané a technicky splniteľné; pri posudzovaní jeho plnenia úrad musí prihliadať aj na možnosť zdravotnej poisťovne zabezpečiť súčinnosť tretej strany, ak je splnenie kritéria kvality závislé od tejto súčinnosti, a na mimoriadne okolnosti, ktoré boli prekážkou pre splnenie stanoveného kritéria kvality alebo pre ktoré je použitie stanoveného kritéria kvality neprimerane prísne.

O splnení kritérií kvality za predchádzajúci kalendárny rok rozhoduje úrad do 15. júna.

Návrhy na zmeny v kritériách kvality môžu zaslať zdravotné poisťovne a úrad ministerstvu zdravotníctva každoročne do 31. júla. Návrh na nové kritérium kvality musí obsahovať popis kritéria kvality, spôsob jeho plnenia a spôsob vyhodnotenia. Ministerstvo zdravotníctva je povinné prerokovať so zdravotnými poisťovňami a s úradom ich návrhy pred vydaním všeobecne záväzného predpisu.

Uzatváranie zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Navrhuje sa rozšíriť ustanovenie o možnosť využívať klasifikačný systém aj na úhradu jednodňovej ústavnej starostlivosti.

Finančné zúčtovanie

Zdravotné poisťovne a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pri finančnom zúčtovaní volia spôsob dohodnutý v zmluve o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a postupujú podľa zrušených metodických usmernení úradu pre dohľad, ktoré úrad do 31. decembra 2020 vydával na základe § 8 ods. 1 a § 20 ods. 2 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z.. Z toho dôvodu sa navrhuje znovu zaviesť kompetencia a zároveň aj povinnosť úradu vydávať metodické usmernenia pri zúčtovacích dávkach.

Príspevok na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti

Výška príspevku sa zvyšuje z 0,35 % na 0,45 % zo základu na jej určenie.

Príspevok na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému

Výška príspevku sa zvyšuje z 0,41 %  na 0,55% zo základu na jej určenie.

Pravidlá uznávania a uhrádzania vykázaných zdravotných výkonov

Zdravotná poisťovňa je povinná uverejniť na svojom webovom sídle všetky pravidlá uznávania a uhrádzania vykázaných zdravotných výkonov uplatňované pri revíznej činnosti (ďalej len „pravidlá revíznej činnosti“), a to vo vzťahu k všetkým typom zdravotnej starostlivosti.

Zdravotná poisťovňa smie meniť pravidlá revíznej činnosti raz za kalendárny rok s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka.

Zdravotná poisťovňa je povinná každú zmenu pravidiel revíznej činnosti preukázateľne oznamovať poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aspoň 60 dní pred nadobudnutím účinnosti zmeny pravidiel revíznej činnosti. Za preukázateľné oznámenie sa považuje zverejnenie informácie o konkrétnej zmene na webovom sídle zdravotnej poisťovne, v elektronickej pobočke zdravotnej poisťovne, alebo písomné oznámenie o zmene zaslané poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ak zdravotná poisťovňa neuzná poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vykázaný zdravotný výkon, je povinná to riadne odôvodniť a poučiť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o správnom spôsobe vykazovania zdravotného výkonu.

Zdravotná poisťovňa, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a národné centrum zasielajú na žiadosť úradu dávky o výsledku zúčtovania (ďalej len „spätné dávky“) v rozsahu podľa § 8aa ods. 1, a to na účel výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením a na analytické účely.

Oznamovacia povinnosť

Navrhuje sa doplniť povinnosť audítora poskytnúť úradu pre dohľad všetky dokumenty týkajúce sa skutočností, ktoré audítor oznamuje úradu podľa § 10 ods. 3 vrátane podkladov týkajúcich sa kľúčových záležitostí auditu. Za kľúčové záležitosti auditu sú považované najmä skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na riadne vykonávanie verejného zdravotného poistenia, a ktoré sú uvádzané v správe audítora a následne aj v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia. Môže ísť napríklad o ocenenie záväzkov zo zdravotného poistenia, odhady výnosov a záväzkov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia, opravné položky k pohľadávkam, neistoty pri oceňovaní rezerv na zdravotné poistenie, a pod.

Predchádzajúci súhlas úradu

Ak dôjde k zániku výkonu funkcie člena predstavenstva, člena dozornej rady, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne a funkcie osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly, zdravotná poisťovňa je povinná túto skutočnosť písomne oznámiť úradu najneskôr do 10 dní od zániku výkonu funkcie tejto osoby.

Úrad bezodkladne začne konanie o odňatí predchádzajúceho súhlasu, ak

1. skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení sú nepravdivé,
2. osoba ustanovená do funkcie člena predstavenstva zdravotnej poisťovne, člena dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristu zdravotnej poisťovne, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne alebo osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly zdravotnej poisťovne čestné vyhlásenie úradu nezaslala, hoci jej v tom nebránila žiadna objektívna prekážka,
3. na strane člena predstavenstva zdravotnej poisťovne, člena dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristu zdravotnej poisťovne, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne alebo osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly zdravotnej poisťovne nastal konflikt záujmov počas výkonu funkcie, pre ktorej vznik sa vyžaduje udelenie predchádzajúceho súhlasu úradom.

Na konanie o odňatí predchádzajúceho súhlasu sa primerane použije správny poriadok.

Účastníkom konania o odňatí predchádzajúceho súhlasu je zdravotná poisťovňa, na ktorej žiadosť bol predchádzajúci súhlas vydaný, a osoba, vo vzťahu ku ktorej bol predchádzajúci súhlas vydaný.

Ak počas konania o odňatí predchádzajúceho súhlasu dôjde k zániku funkcie člena predstavenstva zdravotnej poisťovne, člena dozornej rady zdravotnej poisťovne, prokuristu zdravotnej poisťovne, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva zdravotnej poisťovne alebo osoby zodpovednej za výkon vnútornej kontroly zdravotnej poisťovne, úrad konanie zastaví.

Úrad rozhodne o odňatí predchádzajúceho súhlasu, ak

1. sa v konaní o odňatí predchádzajúceho súhlasu preukáže existencia konfliktu záujmov v čase vzniku funkcie osoby (§ 4) alebo počas výkonu funkcie,
2. čestné vyhlásenie bolo zaslané úradu až po začatí konania o odňatí predchádzajúceho súhlasu a v konaní bola preukázaná existencia konfliktu záujmov osoby, vo vzťahu ku ktorej úrad začal konanie o odňatí predchádzajúceho súhlasu, v čase vzniku funkcie osoby alebo počas výkonu funkcie.

Ak úrad rozhodol o odňatí predchádzajúceho súhlasu, funkcia osoby, vo vzťahu ku ktorej bol predchádzajúci súhlas odňatý, zaniká po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

Povinnosti zdravotnej poisťovne

Pri nakladaní s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré zdravotné poisťovne spravujú, je potrebné zabezpečiť aj účelné, spravodlivé, efektívne a hospodárne rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a dodržiavanie tejto povinnosti dohliadať a vyhodnocovať.

Súčasné znenie § 15 kladie na zdravotné poisťovne požiadavky, aby nakladanie s prostriedkami verejného zdravotného poistenia bolo účelné, efektívne a hospodárne. Toto znenie nie je postačujúce pre potreby dohľadu v oblasti nákupu zdravotnej starostlivosti ak má úrad informácie o zjavnej neprimeranej nízkej cene pre niektorého poskytovateľa alebo celej odbornosti (aj s prihliadnutím na kvalitatívne kritériá aplikované zdravotnou poisťovňou pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti). Ak totiž zdravotná poisťovňa uhrádza príliš nízku cenu poskytovateľovi, nemožno konštatovať „neúčelnosť“, „neefektívnosť“, ani „nehospodárnosť“ v zmysle súčasného znenia § 15 ods. 1 písm. e), práve naopak zdravotná poisťovňa môže tvrdiť, že čím nižšia cena pre poskytovateľa, tým vyššia efektívnosť a hospodárnosť pri nakladaní s prostriedkami verejného zdravotného poistenia. Finančné poddimenzovanie niektorých medicínskych odborností, okrem iného, spôsobuje nedostatok atraktivity, a tým aj nedostatok poskytovateľov a zhoršovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

V súvislosti s úpravou pravidiel tvorby zisku zdravotnej poisťovne už nebude zákonom stanovená výška výdavkov na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne, preto sa povinnosť zdravotnej poisťovne dodržiavať ustanovenú výšku výdavkov na prevádzkové činnosti nahrádza povinnosťou použiť predpísané poistné na náklady na zdravotnú starostlivosť najmenej v rozsahu podľa § 6a ods. 2.

Vzhľadom na navrhovanú úpravu súvisiacu s kritériami kvality sa zavádza povinnosť zdravotným poisťovniam oznamovať úradu podklady, na základe ktorých úrad pre dohľad bude kritéria kvality vyhodnocovať. Medzi podklady budú patriť údaje, na základe ktorých bude úrad rozhodovať. Môže ísť napríklad o zoznam zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci verejnej minimálnej siete alebo siete kategorizovaných nemocníc, údaje z hlavnej knihy o sume v rezervnom fonde, a pod.

V súvislosti s úpravou pravidiel tvorby zisku zdravotnej poisťovne v § 6a stráca ustanovenie o tvorbe rezervného fondu opodstatnenie, preto je potrebné ho vypustiť. Tvorba rezervného fondu zdravotnej poisťovne sa bude riadiť podľa Obchodného zákonníka.

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa ustanoví spôsob rozpočtovania výdavkov, štruktúru výdavkov zdravotných poisťovní podľa typov zdravotnej starostlivosti a  percento určené pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti z celkovej sumy výdavkov určenej na zdravotnú starostlivosť. Účelom tohto ustanovenia má byť zjednotenie spôsobu vykazovania výdavkov zdravotnými poisťovňami. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zjednodušiť úpravu súčasného znenia § 15 ods. 8.

Dokumentácia

Centrálny register poistencov (CRP) v praxi plní nezastupiteľnú úlohu a údaje z neho sú podkladom aj pre výpočet ročného a mesačného prerozdeľovania, je preto potrebné zabezpečiť, aby údaje v ňom evidované boli v každom okamihu správne a čo možno najaktuálnejšie. Základným zdrojom údajov evidovaných v CRP, vrátane osobných údajov, sú zdravotné poisťovne. V súlade so zásadami ochrany osobných údajov sa ustanovuje rozsah a účel poskytovaných údajov, forma a periodicita ich poskytovania.

Vo vzťahu k poistencom, ktorým nie je pridelené rodné číslo, je potrebné v centrálnom registri poistencov evidovať bezvýznamové identifikačné číslo. Zároveň sa vypúšťajú z údajov „miesto narodenia a miesto úmrtia, nakoľko takýmito údajmi zdravotné poisťovne nedisponujú.

Pôsobnosť úradu

V konaniach o vydaní predmetných rozhodnutiach vystupuje úrad pre dohľad voči zdravotným poisťovniam z pozície orgánu verejnej moci. V rámci tohto procesu je úrad viazaný zákonom č. 305/2013 Z. z. a tieto rozhodnutia vyhotovuje vo forme pôvodného elektronického dokumentu, ktorý následne zasiela zdravotným poisťovniam do ich elektronickej schránky, ktorá im bola zriadená v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. Vzhľadom na uvedené zasiela úrad aj ministerstvu zdravotníctva tieto rozhodnutia do elektronickej schránky ako pôvodný elektronický dokument, nie ako jeho kópiu. Vzhľadom na uvedené sa upravuje znenie tak, aby zodpovedalo aplikačnej praxi, nakoľko jeho súčasné znenie je už vzhľadom na elektronizáciu verejnej správy prekonané.

Dopĺňa sa pôsobnosť úradu pre dohľad pri vykonávaní dohľadu nad verejným zdravotným poistením v oblasti sledovania a vyhodnocovania údajov obsiahnutých vo výkazoch, hláseniach a správach, ktoré sú zdravotné poisťovne povinné úradu v rôzne definovaných časových intervaloch predkladať. Úrad pre dohľad na základe takto vykázaných údajov sleduje napr. príjmy, výdavky, hospodárenie a platobnú schopnosť zdravotných poisťovní.

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad vykonávať dohľad v detenčnom ústave aj nad správnym vedením zdravotnej dokumentácie obdobne ako pri iných výkonoch dohľadu.

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad vykonávať dohľad v zariadeniach sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť, ktoré sú vedené v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť. Tento register vedie úrad pre dohľad. Zároveň sa rozširuje kompetencia úradu viesť výkon dohľadu aj nad povinnosťou zariadenia požiadať o pridelenie číselného kódu zariadenia sociálnej pomoci poskytujúceho ošetrovateľskú starostlivosť a registrovať sa tak v registri zariadení sociálnej pomoci poskytujúcich ošetrovateľskú starostlivosť.

Nakoľko úrad pre dohľad v súčasnosti vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, navrhuje sa ustanoviť povinnosť pre úrad pre dohľad vyhodnocovať aj kritériá kvality.

Vo vzťahu k poistencom, ktorým nie je pridelené rodné číslo, je potrebné v centrálnom registri poistencov evidovať bezvýznamové identifikačné číslo. Zároveň sa vypúšťajú z údajov „miesto narodenia a miesto úmrtia, nakoľko takýmito údajmi zdravotné poisťovne nedisponujú.

V rámci pripravovanej implementácie systému elektronického výkonu prehliadok mŕtvych tiel a v súlade s požiadavkami zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov sa ustanovuje okruh osôb, ktorým budú poskytované údaje z Listu o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí.

 V súvislosti s úpravou znenia v § 8aa v oblasti finančného zúčtovania sa dopĺňa úradu pre dohľad kompetencia vydávať metodické usmernenia k obsahu a štruktúre zúčtovacích dávok.

Rozhodnutie o splnení kritérií kvality

Úrad rozhoduje o splnení kritérií kvality v každom kalendárnom roku za predchádzajúci kalendárny rok.

Úrad doručí zdravotnej poisťovni a ministerstvu zdravotníctva do 15. júna kalendárneho roka rozhodnutie o splnení kritérií kvality za predchádzajúci kalendárny rok a percentuálnu hodnotu ich splnenia.

Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu úradu o splnení kritérií kvality má odkladný účinok.

Na konanie o rozhodovaní o splnení kritérií kvality sa vzťahuje správny poriadok.

Predseda úradu

V súčasnosti môže zastupovať predsedu úradu, v rozsahu určenom predsedom, len zástupca predsedu úradu alebo riaditeľ pobočky úradu. Za účelom zabezpečenia efektívneho výkonu pôsobnosti úradu sa dopĺňa možnosť predsedu úradu určiť rozsah zastupovania aj iným vedúcim zamestnancom úradu než je riaditeľ pobočky, a to napr. riaditeľom sekcie či odboru na ústredí úradu. Vedúci zamestnanci majú v mnohých prípadoch vecne príslušnejšiu funkciu na zastupovanie, než riaditelia inej pobočky úradu.

Predsedovi úradu patrí mesačne paušálna náhrada na pokrytie nevyhnutných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie, a to najviac do výšky 50 % zo mzdy. Paušálna náhrada sa určuje pevnou sumou. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie. Paušálnu náhradu predsedovi úradu určuje správna rada uznesením.

Úhrada za činnosť úradu

 Úrad vyberá úhradu za

1. podanie žiadosti o vydanie povolenia,
2. podanie žiadosti o zmenu povolenia,
3. podanie žiadosti o vydanie predchádzajúceho súhlasu,
4. predloženie ozdravného plánu na schválenie,
5. podanie návrhu postupu prevodu poistného kmeňa podľa § 61a,
6. vydanie náhradného rozhodnutia,
7. vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu,
8. za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Ak sa úhrada podľa odseku 1 písm. a) až e) a g) nezaplatila v čase jej splatnosti, úrad konanie zastaví. Ak sa úhrada podľa odseku 1 písm. h) nezaplatila v čase jej splatnosti, úrad podnet na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou odmietne.

Výška úhrady sa ustanovuje pevnou sumou.

Výšku úhrady za úkony ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Podávateľ podnetu na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti uhrádza úhradu za podanie podnetu v polovičnej výške, ak preukázateľne požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu podľa osobitného predpisu. Od úhrady za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je v plnej výške oslobodený podávateľ podnetu, ktorý je osobou v hmotnej núdzi alebo držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

Ten, kto požaduje vykonanie úkonu, ktorý podlieha úhrade, je povinný úhradu vykonať.

Úhrada za podanie podnetu na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou podľa § 31 ods. 1 písm. h) je splatná do 8 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy úradu na jej zaplatenie.

Úhrada za úkony podľa § 31 ods. 1 písm. a) až g) sa platí bez výzvy a je splatná pri podaní žiadosti alebo návrhu. Ak úhrada nebola zaplatená pri podaní žiadosti alebo návrhu je splatná do ôsmich dní odo dňa doručenia písomnej výzvy úradu na jej zaplatenie.

Úhrady podľa § 31 ods. 1 sú príjmom úradu. Právo na vrátenie úhrady podľa odseku 7 tým nie je dotknuté.

Ak úrad zistí, že úhradu vykonal ten, kto ju nebol povinný zaplatiť, alebo účastník konania zaplatil vyššiu úhradu, úrad úhradu alebo jej časť vráti do 30 dní od tohto zistenia.

Ak v odseku 7 nie je ustanovené inak, úhradu alebo jej časť úrad nevráti, ak suma neprevyšuje tri eurá.

Úhradu zaplatenú podľa § 31 odseku 1 písm. h) úrad podávateľovi podnetu vráti, ak bol podnet odmietnutý (§ 43a ods. 9 a 10), alebo ak sa výkonom dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistilo, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne alebo ak boli pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia preukázateľne porušené práva alebo právom chránené záujmy podávateľa podnetu, alebo osoby, za ktorú bol podnet podaný.

Podmienky na vydanie povolenia

Žiadateľom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Do konfliktu záujmov tak sa však môže dostať len fyzická osoba, preto je potrebné znenie § 33 ods. 1 písm. l) upraviť tak, ako by zodpovedalo tejto skutočnosti, t. j. treba definovať okruh fyzických osôb žiadateľa (zakladateľa akciovej spoločnosti), vo vzťahu ku ktorým sa bude posudzovať neexistencia konfliktu záujmov.

Návrh sa vzťahuje len na žiadateľa o vydanie povolenia, nie na osoby v kontrolných a riadiacich orgánoch samotnej zdravotnej poisťovne. Prípady, kedy by došlo ku vzniku konfliktu záujmov počas výkonu funkcie osoby v riadiacom alebo kontrolnom orgáne zdravotnej poisťovne sú vyriešené v návrhu týkajúcom sa konania o odňatí predchádzajúceho súhlasu, a teda nie povolenia.

Niektoré osoby, ktoré sú navrhované zo strany zdravotných poisťovní do ich riadiacich a kontrolných orgánov, skôr pôsobili aj ako samostatne zárobkovo činné osoby. Vzhľadom na potrebu zabezpečenia dôveryhodnosti osôb vykonávajúcich funkciu členov riadiacich a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní je žiaduce, aby sa skúmali prípadné nedoplatky osôb navrhovaných do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní, ktoré im vznikli aj ako samostatne zárobkovo činným osobám, nielen ako osobám pôsobiacim v štatutárnych orgánoch obchodných spoločností, ako je to za súčasného právneho stavu. Úpravou sa zabezpečuje, aby sa členmi štatutárnych a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní mohli stať skutočne len dôveryhodné osoby, ktoré budú garanciou riadneho plnenia zákonných povinností zdravotnej poisťovne.

Zákonné kritérium dôveryhodnosti zohráva pri posudzovaní osôb navrhovaných do riadiacich a kontrolných orgánov zdravotných poisťovní dôležitú úlohu, pričom osoby navrhované do týchto štruktúr zdravotných poisťovní by mali poskytovať záruku toho, že zdravotná poisťovňa si bude riadne plniť všetky svoje zákonné povinnosti. Ak osoba navrhovaná do riadiacich alebo kontrolných orgánov zdravotnej poisťovne v rámci svojho predchádzajúceho pôsobenia v obchodnej spoločnosti (alebo aj ako SZČO) nezabránila vzniku daňových nedoplatkov tejto obchodnej spoločnosti (prípadne ako SZČO), pôsobenie takejto osoby v riadiacich alebo kontrolných orgánoch zdravotnej poisťovne neposkytuje dostatočnú záruku toho, že táto osoba prispeje k zabezpečeniu riadneho plnenia zákonných povinností zo strany zdravotnej poisťovne, a to bez ohľadu na výšku nedoplatku, ktorému v rámci svojho predchádzajúceho pôsobenia táto osoba nezabránila.

Pri posudzovaní dôveryhodnosti osoby navrhovanej do riadiacich alebo dozorných orgánov zdravotnej poisťovne je potrebné posúdiť, či priamo táto osoba (nielen obchodné spoločnosti, v ktorých pôsobila) riadne vykonávala správu majetku, a teda sa nedostala do postavenia dlžníka, ktorého záväzky by bolo nutné riešiť prostredníctvom konkurzu či oddlženia.

V prípade predkladania potvrdení z cudziny je potrebné predložiť aj úradne osvedčený preklad, aby nevznikali pochybnosti o obsahu predloženého dokumentu. Uvedené sa nevyžaduje, ak je predložená listina v štátnom jazyku Českej republiky. Podzákonné normy v tejto veci nie sú jednotné, preto je potrebné právnu úpravu zapracovať priamo do zákona ako do právneho predpisu vyššej právnej sily.

Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou

Úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva

1. dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým tento alebo osobitný predpis ukladá povinnosti,
2. dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).

Dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní.

Dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a dokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov, a vyhodnocovanie takto získaných informácií a dokumentov.

Dohľad  vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby na základe písomného poverenia úradu . Pri dohľade na diaľku nad verejným zdravotným poistením sa poverenie na výkon dohľadu nevydáva.

Osoba oprávnená na výkon dohľadu má pri plnení povinností podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi postavenie verejného činiteľa.

Prizvanou osobou môže byť

1. odborný konzultant na základe zmluvy uzatvorenej s úradom,
2. znalec podľa osobitného predpisu.

Prizvanej osobe úrad určí k akej otázke sa má vyjadriť a aká skutočnosť má byť predmetom posúdenia.

Úrad môže prizvať znalca na podanie znaleckého posudku

1. v prípade hodného osobitného zreteľa pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
2. pri osobitne zložitom výkone dohľadu nad verejným zdravotným poistením vykonávanom z vlastného podnetu úradu.

Odborný konzultant je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva pre úrad konzultačnú činnosť pri výkone dohľadu. Odborný konzultant, ktorý je právnickou osobou, je povinný vykonávať pre úrad konzultačnú činnosť prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá je vo vzťahu k tejto právnickej osobe spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, štátnym zamestnancom alebo zamestnancom vykonávajúcim prácu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu. Odborný konzultant musí spĺňať podmienky podľa odseku 10 pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Odborný konzultant musí spĺňať podmienky pri výkone dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

Najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať

1. odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad, a
2. najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Osoby oprávnené na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením musia mať

1. diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia druhého stupňa, a
2. najmenej päťročnú prax v oblasti zdravotného poistenia, v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, v oblasti práva alebo vo finančnej oblasti.

Podávateľ podnetu a podnet na výkon dohľadu

Podávateľ podnetu je osoba, ktorá sa domnieva, že boli porušené jej práva alebo právom chránené záujmy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia (ďalej len „dotknutá osoba“), alebo jej zákonný zástupca.

Podávateľ podnetu môže byť aj blízka osoba dotknutej osoby, ak

1. 1. dotknutá osoba nežije,
   2. zdravotný stav dotknutej osoby neumožňuje podať podnet a dotknutá osoba s podaním podnetu preukázateľne súhlasí.

Súhlas podľa odseku 2 písm. b) sa nevyžaduje, ak zdravotný stav dotknutej osoby neumožňuje takýto súhlas vyjadriť. Súhlas sa nevyžaduje ani v prípade, ak je dohľad vykonávaný podľa § 43b odsek 1 písm. a). Ak má byť dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávaný podľa § 43a odsek 1 písm. c) alebo d), úrad požiada dotknutú osobu o súhlas s vykonaním dohľadu; ak dotknutá osoba s výkonom dohľadu nesúhlasí, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nevykoná.

Podnet na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať písomnú formu a musí obsahovať

1. identifikačné údaje podávateľa podnetu a dotknutej osoby, ak nejde o tú istú osobu, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu; ak ide o cudzinca uvádza sa aj identifikačné číslo cestovného dokladu alebo preukazu totožnosti, adresa trvalého pobytu v cudzine a kontaktná adresa na území Slovenskej republiky,
2. vzťah podávateľa podnetu k dotknutej osobe, ak nejde o tú istú osobu,
3. údaje umožňujúce jednoznačnú identifikáciu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo zariadenia sociálnej pomoci, nad ktorým má byť vykonaný dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
4. opis skutočností, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu a obdobie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu,
5. súhlas dotknutej osoby podľa odseku 2 písm. b), ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
6. informáciu, o tom či podávateľ podnetu pred podaním podnetu požiadal poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o nápravu alebo vysvetlenie podľa osobitného predpisu,
7. číslo bankového účtu podávateľa podnetu, na ktoré má úrad vrátiť poplatok za podnet na výkon dohľadu, a
8. podpis podávateľa podnetu.

Podnet na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením musí mať písomnú formu a musí obsahovať:

1. identifikačné údaje podávateľa podnetu a dotknutej osoby, ak nejde o tú istú osobu, v rozsahu
2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu, ak ide o fyzickú osobu; ak ide o cudzinca uvádza sa aj adresa trvalého pobytu v cudzine a kontaktná adresa na území Slovenskej republiky,
3. názov, meno a priezvisko ak sa líši od názvu, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, alebo
4. názov, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak je pridelené, ak ide o právnickú osobu,
5. vzťah podávateľa podnetu k dotknutej osobe, ak nejde o tú istú osobu,
6. opis skutočností, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu a označenie subjektu, ktorého konaním malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu,
7. súhlas dotknutej osoby podľa odseku 2 písm. b), ak v odseku 3 nie je ustanovené inak,
8. číslo bankového účtu podávateľa podnetu, na ktoré má úrad vrátiť poplatok za podnet na výkon dohľadu, a
9. podpis podávateľa podnetu.

Podávateľ podnetu môže v listinnej podobe s úradne osvedčeným podpisom alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente, splnomocniť inú osobu na podanie podnetu a na úkony súvisiace s prešetrením podnetu; úradné osvedčenie podpisu sa nevyžaduje, ak ide o splnomocnenie na zastupovanie advokátom.

Podávateľ podnetu je povinný poskytnúť úradu súčinnosť v rozsahu potrebnom na výkon dohľadu.

Ak podnet nemá všetky náležitosti podľa odseku 4 alebo 5 a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z tohto dôvodu nemožno vykonať, úrad bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby podnet doplnil v určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní. Vo výzve na doplnenie úrad podávateľa podnetu poučí o spôsobe, akým je potrebné podnet doplniť a o skutočnosti, že ak podnet nedoplní, úrad ho odmietne.

Úrad podnet odmietne, ak

1. 1. podávateľ podnetu napriek výzve úradu podľa odseku 8 podnet nedoplnil a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z tohto dôvodu nemožno vykonať,
   2. v tej istej veci už bol dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonaný a nie sú splnené podmienky na výkon nového dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou v tej istej veci,
   3. podávateľ podnetu na výzvu úradu neuhradil v určenej lehote úhradu.

Úrad môže podnet odmietnuť, ak

1. 1. obdobie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu, je viac ako päť rokov od doručenia podnetu úradu,
   2. je z neho zrejmé, že ide o opakované a zjavne bezdôvodné uplatňovanie práva na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
   3. je z neho zrejmé, že výkonom dohľadu ide o snahu zabezpečiť znalecký posudok na potreby súdneho konania.

Úrad bezodkladne písomne oboznámi podávateľa podnetu

1. 1. s odmietnutím podnetu a s dôvodmi odmietnutia podnetu,
   2. so začatím výkonu dohľadu,
   3. so zastavením výkonu dohľadu a s dôvodmi zastavenia výkonu dohľadu,
   4. so zistenými skutočnosťami pri výkone dohľadu,
   5. s výsledkom výkonu dohľadu.

 Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa vykoná

1. 1. zvlastného podnetu úradu,
   2. na podnet podávateľa podnetu,
   3. na základe poznatkov získaných z kontrolnej, dohľadovej a hodnotiacej činnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
   4. na základe poznatkov ministerstva zdravotníctva.

Výkon dohľadu začína vydaním poverenia úradu podľa § 43 ods. 4. Ak sa poverenie nevyhotovuje, výkon dohľadu začína doručením oznámenia o začatí výkonu dohľadu dohliadanému subjektu.

Poverenie úradu na výkon dohľadu obsahuje označenie dohliadaného subjektu, meno a priezvisko osoby oprávnenej na výkon dohľadu, predmet dohľadu, deň začatia výkonu dohľadu, dátum a miesto vyhotovenia poverenia, odtlačok pečiatky úradu a meno, priezvisko, funkciu a podpis zamestnanca úradu oprávneného na vydanie poverenia.

Podkladom na výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona.

Úrad zastaví výkon dohľadu, ak

1. podávateľ podnetu, dotknutá osoba alebo jej zákonný zástupca, písomne požiada o zastavenie výkonu dohľadu; to neplatí, ak sa dohľad vykonáva podľa odseku 1 písm. a),
2. podávateľ podnetu neposkytne súčinnosť úradu v lehote určenej úradom a dohľad nad zdravotnou starostlivosťou preto nemožno vykonať; úrad podávateľa podnetu v žiadosti o súčinnosť poučí o tom, že neposkytnutie súčinnosti môže byť dôvodom na zastavenie výkonu dohľadu,
3. počas výkonu dohľadu sa zistili skutočnosti, pre ktoré dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nemožno vykonať.

Ak nastanú dôvody na zastavenie výkonu dohľadu podľa odseku 5, úrad písomne oznámi túto skutočnosť dohliadanému subjektu. V oznámení o zastavení výkonu dohľadu, úrad uvedie dôvod zastavenia výkonu dohľadu. Proti oznámeniu o zastavení výkonu dohľadu nie je možné podať písomné námietky.

Výkon dohľadu je skončený dňom

1. márneho uplynutia lehoty na podanie písomných námietok proti výsledku výkonu dohľadu,
2. určeným na oboznámenie sa s výsledkom vyhodnotenia námietok proti výsledku dohľadu, ak sa dohliadaný subjekt na oboznámenie bez náležitého ospravedlnenia nedostavil,
3. oboznámenia sa s výsledkom vyhodnotenia písomných námietok proti výsledku výkonu dohľadu,
4. doručenia oznámenia o zastavení výkonu dohľadu dohliadanému subjektu.

Ak v odseku 9 nie je ustanovené inak, úrad je povinný skončiť výkon dohľadu do 9 mesiacov od začatia výkonu dohľadu. Od vydania poverenia pre prizvanú osobu až do doručenia posudku, stanoviska alebo odborného vyjadrenia prizvanou osobou, lehota podľa prvej vety neplynie.

Lehotu podľa odseku 8 môže predseda úradu predĺžiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa, najviac však o tri mesiace.

Úrad zodpovedá za škodu, ktorú spôsobili osoby oprávnené na výkon dohľadu dohliadanému subjektu pri výkone svojich oprávnení.

Na výkon dohľadu sa nevzťahuje správny poriadok.

Vylúčenie z výkonu dohľadu

 Osoba oprávnená na výkon dohľadu je vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, k dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.

Ak je osoba oprávnená na výkon dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu podľa odseku 1, nesmie vykonávať dohľad ani úkony súvisiace s dohľadom; svoje vylúčenie z výkonu dohľadu a skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z výkonu dohľadu, je povinná bezodkladne oznámiť úradu.

Ak má dohliadaný subjekt pochybnosť o nezaujatosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu, môže podať úradu písomné námietky s uvedením dôvodu v lehote do desiatich kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola oznámená identita osoby oprávnenej na výkon dohľadu alebo odo dňa odkedy sa o možnej zaujatosti dozvedel. Podanie písomných námietok nemá odkladný účinok.

O oznámení podľa odseku 2 a námietkach podľa odseku 3 rozhodne úrad do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia a námietok.

Na rozhodovanie podľa odseku 4 sa nevzťahuje správny poriadok. Proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 4 nie je prípustný žiaden opravný prostriedok.

Práva a povinnosti osoby oprávnenej na výkon dohľadu

 Osoba oprávnená na výkon dohľadu je oprávnená

1. vstupovať v sprievode dohliadaného subjektu alebo osoby poverenej dohliadaným subjektom na pozemky, do budov a iných priestorov vrátane dopravných prostriedkov, v ktorých dohliadaný subjekt zabezpečuje svoju činnosť; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť výkonom tohto oprávnenia dotknutá,
2. vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v určenej lehote poskytli
3. doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických nosičoch dát, ktoré sú potrebné na účel výkonu dohľadu,
4. vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,
5. vyžadovať súčinnosť dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov; súčinnosť nemožno vyžadovať, ak by tým bol ohrozený život alebo zdravie osôb alebo ak by tým bola porušená zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť, ak osoby poskytujúce súčinnosť neboli zbavené povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona,
6. nahliadať do dokumentácie zdravotnej poisťovne, účtovných dokladov a iných dokladov zdravotnej poisťovne týkajúcich sa činnosti zdravotnej poisťovne,
7. nahliadať do účtovných dokladov a iných dokladov platiteľov poistného týkajúcich sa platenia poistného, odvádzania poistného, ročného zúčtovania a vykazovania poistného,
8. nahliadať do zdravotnej dokumentácie a vyžadovať jej sprístupnenie formou zaslania kópie v rozsahu a lehote určenej osobou oprávnenou na výkon dohľadu.

Osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná

1. preukázať sa dohliadanému subjektu najneskôr pri začatí výkonu dohľadu preukazom totožnosti a písomným poverením úradu na výkon dohľadu, ak sa poverenie vyhotovuje,
2. vydať dohliadanému subjektu potvrdenie o prevzatí dokladov, iných písomností a vecí premiestňovaných mimo priestorov dohliadaného subjektu a zabezpečiť ich ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak prevzaté doklady, iné písomnosti a veci už nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu, úrad je povinný ich bez zbytočného odkladu vrátiť dohliadanému subjektu,
3. umožniť dohliadanému subjektu na základe jeho žiadosti nahliadať do spisovej dokumentácie z výkonu dohľadu,
4. umožniť v prípade výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti dohliadanému subjektu pred vyhotovením protokolu o výkone dohľadu vyjadriť sa k podkladom pre vyhotovenie protokolu, a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní,
5. vyhotoviť protokol, doručiť dohliadanému subjektu jedno vyhotovenie protokolu, určiť dohliadanému subjektu primeranú lehotu na predloženie písomných námietok proti výsledku výkonu dohľadu uvedenému v protokole, najmenej však desať pracovných dní, a vyhodnotiť opodstatnenosť písomných námietok dohliadaného subjektu,
6. oboznámiť dohliadaný subjekt s výsledkom vyhodnotenia písomných námietok proti výsledku výkonu dohľadu, vyhotoviť zápisnicu s výsledkom vyhodnotenia písomných námietok proti výsledku výkonu dohľadu a doručiť zápisnicu dohliadanému subjektu.

Práva a povinnosti dohliadaného subjektu

 Dohliadaný subjekt má právo

1. oboznámiť sa s obsahom podnetu v takom rozsahu a čase, aby nedošlo k mareniu výkonu dohľadu,
2. vyjadriť sa písomne
3. k obsahu podnetu počas výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou,
4. v prípade výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti k podkladom pre vyhotovenie protokolu pred jeho vyhotovením na základe výzvy osoby oprávnenej na výkon dohľadu, a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní,
5. nahliadať do spisovej dokumentácie z výkonu dohľadu,
6. podať písomné námietky proti výsledku výkonu dohľadu uvedenému v protokole, a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať pracovných dní; na námietky doručené po určenej lehote sa neprihliada,
7. zúčastniť sa oboznámenia s výsledkom vyhodnotenia písomných námietok proti výsledku dohľadu.

Dohliadaný subjekt je povinný

1. 1. umožniť osobe oprávnenej na výkon dohľadu výkon oprávnení podľa § 45 ods. 1,
   2. zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu,
   3. vytvárať vhodné materiálne a technické podmienky na výkon dohľadu,
   4. plniť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin,
   5. informovať svojich zamestnancov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, o výkone dohľadu, o zistených skutočnostiach a výsledku výkonu dohľadu, o uložených a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov a o uložených pokutách,
   6. písomne informovať úrad o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, ak ich úrad uložil, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Súčinnosť tretích osôb

Počas výkonu dohľadu je tretia osoba povinná osobe oprávnenej na výkon dohľadu na jej výzvu poskytnúť súčinnosť v rozsahu primeranom na účely výkonu dohľadu. Tretia osoba poskytne údaje potrebné na výkon dohľadu podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 76 a osobitných predpisov.

Súčinnosť podľa tohto zákona je tretia osoba povinná bezodplatne poskytnúť osobe oprávnenej na výkon dohľadu v lehote určenej vo výzve na poskytnutie súčinnosti, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní odo dňa doručenia výzvy na poskytnutie súčinnosti.

Treťou osobou na účely tohto zákona je každý u koho je predpoklad, že disponuje takými informáciami alebo podkladmi, ktoré sú pre výkon dohľadu nevyhnutné.

O úkonoch uvedených v odsekoch 1 a 2 vykoná osoba oprávnená na výkon dohľadu záznam v spisovej dokumentácii z výkonu dohľadu, a to na účel výkonu dohľadu.

Protokol a zápisnica

Protokol obsahuje

1. 1. identifikačné údaje dohliadaného subjektu v rozsahu
   2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
   3. názov, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo
   4. názov, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
   5. miesto a dátum alebo obdobie výkonu dohľadu,
   6. predmet výkonu dohľadu,
   7. dohliadané obdobie,
   8. zistené skutočnosti pri výkone dohľadu,
   9. výsledok výkonu dohľadu; v prípade zistených nedostatkov výsledok obsahuje skutkové a právne vymedzenie s uvedením konkrétnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli porušené, a s uvedením konkrétnych porušení vo vedení zdravotnej dokumentácie, ak sa výkon dohľadu týka nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie,
   10. dátum vypracovania protokolu,
   11. meno, priezvisko a podpis zamestnanca úradu, ktorý dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonal.

Súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť dohliadaného subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.

V protokole možno uviesť aj iné skutočnosti zistené výkonom dohľadu, ktoré nemajú vplyv na výsledok výkonu dohľadu, ale môžu zakladať dôvod na začatie kontrolnej, dozornej alebo sankčnej činnosti iného orgánu štátnej správy alebo verejnej správy.

Ak dohliadaný subjekt podá písomné námietky proti výsledku výkonu dohľadu uvedenému v protokole, osoba oprávnená na výkon dohľadu je povinná vyhodnotiť opodstatnenosť písomných námietok a vyhotoviť zápisnicu.

Zápisnica obsahuje

1. 1. identifikačné údaje dohliadaného subjektu v rozsahu
   2. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
   3. názov, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo
   4. názov, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
   5. miesto a dátum oboznámenia sa s výsledkom vyhodnotenia opodstatnenosti písomných námietok proti výsledku dohľadu,
   6. námietky dohliadaného subjektu proti výsledku dohľadu uvedenému v protokole,
   7. vyjadrenie úradu k námietkam dohliadaného subjektu,
   8. nový výsledok výkonu dohľadu, ak sa na základe vyhodnotenia námietok mení výsledok výkonu dohľadu,
   9. meno, priezvisko a podpis zamestnanca úradu, ktorý dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonal,
   10. meno, priezvisko a podpis dohliadaného subjektu alebo osoby oprávnenej konať za dohliadaný subjekt, ak sa oboznámenie s výsledkom vyhodnotenia námietok konalo za osobnej prítomnosti dohliadaného subjektu alebo osoby oprávnenej konať za dohliadaný subjekt.

Spisovú dokumentáciu z výkonu dohľadu úrad uchováva desať rokov po skončení výkonu dohľadu.

Po skončení výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti úrad poskytne na základe písomnej žiadosti kópiu protokolu, písomných námietok dohliadaného subjektu a zápisnice dotknutej osobe, jej zákonnému zástupcovi alebo podávateľovi podnetu. Identifikačné údaje osôb ktoré vykonali dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nesprístupňujú.

Úrad je povinný zabezpečiť, aby sa postupom podľa odseku 7 a § 43a ods. 11 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti.

Úrad je povinný zverejňovať do 31. marca na svojom webovom sídle údaje o všetkých podnetoch na výkon dohľadu za predchádzajúci kalendárny rok; formu a štruktúru údajov určí a zverejní ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.

Nový dohľad

Úrad môže vykonať nový dohľad, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výsledok výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a nemohli sa uplatniť počas výkonu dohľadu bez zavinenia dohliadaného subjektu alebo ak výsledok výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Úrad môže začať výkon nového dohľadu najneskôr do dvoch rokov od ukončenia predchádzajúceho výkonu dohľadu v tej istej veci.

Nový dohľad nemôžu vykonávať zamestnanci úradu a prizvané osoby, ktoré vykonávali predchádzajúci dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v tej istej veci, v prípade dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti ani zamestnanci organizačného útvaru úradu, ktorí vykonávali predchádzajúci dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Doručovanie a lehoty

Dôležité písomnosti sa adresátovi doručujú do vlastných rúk. Na doručovanie písomností v súvislosti s výkonom verejnej moci sa vzťahuje zákon o e-Governmente.

Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa predchádzajúcej vety, úrad doručuje písomnosti podľa odsekov 2 až 4.Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas doby jej uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky úradu, aj keď sa adresát o tom nedozvie.

Ak nemožno doručiť písomnosť fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo na adresu jej sídla alebo miesta podnikania uvedenú v príslušnom registri, v ktorom je zapísaná, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky úradu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

Ak adresát písomnosti bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.

Ak je podávateľ podnetu zastúpený splnomocneným zástupcom podľa § 43a ods. 6, úrad doručuje písomnosti súvisiace s prešetrením podnetu len splnomocnenému zástupcovi. Ak má podávateľ podnetu v súvislosti s prešetrením podnetu osobne niečo vykonať pri výkone dohľadu, doručuje sa výzva úradu podávateľovi podnetu aj jeho splnomocnenému zástupcovi.

Ak nie je lehota na vykonanie úkonu ustanovená týmto zákonom, lehotu určí úrad; lehota nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní.

Do plynutia lehoty určenej počtom dní sa nezapočítava deň, keď  nastala skutočnosť určujúca začiatok plynutia lehoty.

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon na úrade alebo ak je podanie odovzdané na poštovú prepravu alebo prijaté elektronickými prostriedkami podľa zákona o e-Governmente.

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Trovy výkonu dohľadu

Trovy spojené s výkonom dohľadu znáša subjekt, ktorému tieto trovy vznikli. 

Prehliadka mŕtveho tela v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti

Vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom došlo k úmrtiu, zabezpečí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie tohto zdravotníckeho zariadenia prehliadajúcim lekárom, ktorý

1. 1. nebol ošetrujúcim lekárom osoby zomrelej počas poslednej hospitalizácie,
   2. nebol lekárom oddelenia zdravotníckeho zariadenia, na ktorom prišlo k úmrtiu osoby zomrelej počas poslednej hospitalizácie,
   3. má vydané oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý má vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti zasiela úradu rozpis prehliadajúcich lekárov v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti

1. 1. najneskôr k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý o jeden mesiac predchádza kalendárnemu mesiacu, na ktorý sa rozpis poskytovateľa vyhotovuje,
   2. bezodkladne na základe žiadosti úradu.

Rozpis poskytovateľa obsahuje najmä

1. 1. obdobie, na ktoré sa rozpis poskytovateľa vyhotovuje,
   2. zoznam prehliadajúcich lekárov s uvedením mena a priezviska, číselného kódu zdravotníckeho pracovníka, telefonického kontaktu, dátumu a času, v ktorom budú vykonávať prehliadky mŕtvych tiel,
   3. meno, priezvisko a telefonický kontakt osoby zabezpečujúcej prehliadky mŕtvych tiel v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Trovy spojené s výkonom pitvy nariadenej podľa osobitného predpisu znáša ten, kto pitvu nariadil.

Podmienky na uloženie sankcií a na podanie návrhu na uloženie sankcií

Upravuje sa kompetencia úradu pre dohľad uložiť sankciu zariadeniu sociálnej pomoci, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť, aj za porušenie povinnosti viesť správne zdravotnú dokumentáciu, a v prípade zistenia nedostatkov podľa osobitných predpisov sa dopĺňa kompetencia úradu pre dohľad podať návrh na konanie príslušnému orgánu, napríklad Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré podľa zákona č. 448/2008 Z. z. vykonáva dohľad nad dodržiavaním zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov pri poskytovaní sociálnej služby.

Navrhuje sa, aby sa za účelom zabezpečenia preventívnej funkcie pokuty ako sankcie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností zdravotnými poisťovňami, ktorých porušovanie by mohlo viesť k nestabilite systému verejného zdravotného poistenia, upravila sadzba pokuty pre zdravotnú poisťovňu pri opakovanom porušení povinnosti.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023

Výkon dohľadu, ktorý začal a nebol právoplatne ukončený do 31. decembra 2022, sa dokončí podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Konania o uložení pokuty začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2022 sa dokončia podľa zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Ustanovenie § 6a sa prvýkrát použije na výsledok hospodárenia, ktorý bol vytvorený v účtovnom období, ktoré začalo od 1. januára 2023.

Na rok 2023 sa ustanovujú kritériá kvality podľa § 6aa ods. 1 a 2.

Odporúčané ebooky

K téme