Tichá revolúcia v platení, ktorá sa dotkne každého
Ešte donedávna bolo úplne bežné, že na dverách prevádzky visel nenápadný oznam: „Platba len v hotovosti.“ Pre niektorých samozrejmosť, pre iných drobná komplikácia. Od 1. mája 2026 sa však táto veta už vytratila z každodenného života. Slovenská legislatíva totiž prináša zásadnú zmenu – bezhotovostná platba už nebude len výhodou navyše, ale štandardom, ktorý musí byť dostupný takmer pri každom nákupe.
Prichádzajú totiž nové pravidlá v oblasti bezhotovostných platieb, ktoré nebudú len odporúčaním, ale pre mnohých aj povinnosťou. Zmeny sa dotknú nielen podnikateľov a živnostníkov, ale aj bežných spotrebiteľov, ktorí si budú musieť zvyknúť na iný spôsob platenia, než na aký boli roky zvyknutí. Pre niekoho ide o prirodzený krok vpred, pre iného o zásah do komfortu a zaužívaných návykov.
Na jednej strane stojí snaha o modernizáciu a väčšiu transparentnosť finančných tokov. Štát chce obmedziť daňové úniky, zjednodušiť kontrolu platieb a priblížiť ekonomiku digitálnej realite dnešnej doby. Na druhej strane sa však objavujú otázky: Čo to znamená pre malé prevádzky na vidieku? Budú musieť všetci povinne prijímať karty? A čo ľudia, ktorí stále preferujú hotovosť alebo nemajú prístup k moderným technológiám?
Zmena, ktorá vstúpila do účinnosti od 1. mája 2026, nie je len o technológii. Je o zmene myslenia, návykov aj fungovania celej ekonomiky. Dotkne sa každého jedného z nás, či už ako zákazníka, alebo ako podnikateľa. V tomto článku sa preto pozrieme na to, čo presne nové pravidlá prinášajú, koho sa týkajú najviac a ako sa na ne pripraviť bez stresu a zbytočných komplikácií.
Podľa zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o evidencii tržieb“) je predávajúci, ktorý má povinnosť evidovať tržby, zároveň povinný zabezpečiť, aby zákazník mohol zaplatiť za tovar alebo službu aj bezhotovostne. Táto povinnosť sa pritom vzťahuje na každú jednotlivú platbu, ak jej hodnota presiahne 1,- EUR.
Dobrou správou je, že Zákon o evidencii tržieb dáva predávajúcim viacero možností, ako si túto povinnosť splniť. Neurčuje jediný povinný spôsob, ale necháva na predávajúcom, aby si zvolil riešenie, ktoré je pre jeho prevádzku najpraktickejšie a finančne dostupné.
V praxi tak môže ísť napríklad o:
- klasický platobný terminál (POS),
- mobilné platby a aplikácie,
- QR platby, vrátane riešení podporovaných štátom.
Táto legislatívna zmena preto nemusí byť strašiakom, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Práve naopak, prináša väčšiu flexibilitu a otvára priestor aj pre jednoduchšie a cenovo výhodnejšie možnosti prijímania platieb.
Zákon o evidencii tržieb, pritom zohľadňuje aj potreby menších podnikateľov, pre ktorých by zavedenie klasického platobného terminálu mohlo predstavovať citeľnú finančnú záťaž. Nejde pritom len o obstaranie zariadenia, ale aj o pravidelné poplatky za transakcie či jeho prevádzku, ktoré môžu výrazne zaťažiť rozpočet prevádzky. Aj preto legislatíva ponecháva priestor na jednoduchšie a menej nákladné riešenia, vďaka ktorým je možné novú povinnosť splniť bez zbytočného finančného tlaku. Veľmi zaujímavou alternatívou sú v tomto prípade, najmä QR platby, ktoré sú pre predávajúcich často menej nákladné, keďže pri nich zvyčajne nevznikajú poplatky za spracovanie transakcií.
Výnimky z povinnosti bezhotovostných platieb
Hoci nové pravidlá smerujú k tomu, aby sa bezhotovostné platby stali bežným štandardom, zákon myslí aj na situácie, kde to jednoducho nie je možné. Nie každý predávajúci, resp. podnikateľ má totiž k dispozícii vhodné technické podmienky, a preto sú v legislatíve zakotvené aj výnimky.
Najdôležitejšia z nich sa týka lokalít bez stabilného internetového pripojenia. Ak sa prevádzka nachádza v oblasti, kde nie je dostupný spoľahlivý signál, predávajúci môže naďalej prijímať výhradne hotovostné platby. Ide najmä o odľahlejšie regióny, horské oblasti či sezónne predajné miesta, kde by zavedenie digitálnych platieb nebolo reálne uskutočniteľné. Štát, tak reflektuje rozdielne podmienky mimo mestských centier a nezavádza povinnosti tam, kde ich nie je možné technicky splniť.
Tieto výnimky, však nie sú automatické ani založené len na tvrdení predávajúceho. Finančná správa ich môže kontrolovať a v prípade potreby je potrebné preukázať objektívnu nemožnosť zabezpečenia pripojenia, napríklad potvrdením od telekomunikačného operátora.
Zákon o evidencii tržieb, zároveň počíta aj so situáciami, keď v momente zaplatenia za predaj tovaru alebo poskytnutie služby na predajnom mieste je výpadok technických prostriedkov poskytovaných finančným riaditeľstvom alebo treťou stranou, ktorými sa potvrdzuje realizácia bezhotovostnej platby. V takomto prípade predávajúci nemá povinnosť umožniť bezhotovostnú platbu, nakoľko tomu bránia objektívne skutočnosti, ktoré nastali nezávisle od vôle predávajúceho.
Prečo sa predávajúcim oplatí prejsť na bezhotovostné platby?
Bezhotovostné platby prinášajú predávajúcim aj menej viditeľné, no veľmi praktické výhody, ktoré sa postupne prejavia v každodennom fungovaní aj v dlhodobých výsledkoch.
Jedným z najväčších prínosov je lepší prehľad o podnikaní. Digitálne transakcie umožňujú presne a v reálnom čase sledovať tržby, vyhodnocovať správanie zákazníkov či identifikovať obdobia s najväčším dopytom. Vďaka týmto dátam sa dá efektívnejšie plánovať zásobovanie, personál aj marketingové aktivity.
Výhodou je aj výrazne nižšia potreba manipulácie s hotovosťou. Odpadá nutnosť pravidelných vkladov do banky, počítania tržby na konci dňa či organizovanie bezpečného odvodu väčších súm. To všetko šetrí čas a zároveň znižuje náklady spojené s manipuláciou s peniazmi a ich zabezpečením. S menším objemom hotovosti v prevádzke zároveň klesá aj riziko krádeže, straty alebo prijatia falzifikátov. Znižuje sa aj pravdepodobnosť chýb pri ručnom počítaní peňazí.
Praktickým benefitom je aj rýchlejšia a plynulejšia obsluha zákazníkov. Bezkontaktné platby výrazne skracujú čas pri pokladni, čo oceníte najmä počas špičky. Kratšie rady znamenajú viac vybavených zákazníkov, menší tlak na personál a zároveň sa eliminuje zdĺhavé vydávanie hotovosti.
Tieto menej nápadné, no dôležité výhody ukazujú, že prechod na bezhotovostné platby nie je len splnením legislatívnej povinnosti, ale aj krokom k modernejšiemu, efektívnejšiemu a bezpečnejšiemu fungovaniu podnikania.
Sankcie za nedodržanie pravidiel
Ak predávajúci nesplní povinnosť umožniť zákazníkovi bezhotovostnú platbu, dopúšťa sa správneho deliktu. V takom prípade môže daňový úrad alebo colný úrad uložiť pokutu vo výške od 500,- EUR až do 15.000,- EUR.
Zákon o evidencii tržieb, však pri prvom zistenom porušení uplatňuje miernejší prístup. Pokutu tak daňový úrad alebo colný úrad neuloží, ale predávajúceho poučí o povinnosti umožniť kupujúcemu vykonať platbu za predaj tovaru alebo poskytnutie služby bezhotovostne.
Napriek tejto „zhovievavosti“, odporúčame nespoliehať sa na to, že prvé porušenie ostane bez následkov. Kontroly môžu prísť opakovane a pri ďalšom zistení už môže byť sankcia udelená v plnej výške. Najbezpečnejším riešením je preto nastaviť prijímanie bezhotovostných platieb správne hneď od začiatku a vyhnúť sa tak zbytočným komplikáciám aj finančným pokutám.
Zmeny, ktoré priniesol Zákon o evidencii tržieb s účinnosťou od 1. mája 2026, posúvajú bezhotovostné platby z úrovne doplnkovej možnosti na nový štandard. To, čo bolo kedysi len „plusom pre zákazníka“, sa stáva povinnou súčasťou fungovania väčšiny prevádzok.
Aj keď sa môže zdať, že ide o ďalšiu administratívnu záťaž, v širšom pohľade ide o prirodzený vývoj smerom k modernejšej a transparentnejšej ekonomike. Pre predávajúcich to znamená nielen nutnosť prispôsobiť sa, ale aj príležitosť zjednodušiť si prevádzku, získať lepší prehľad o tržbách a priblížiť sa očakávaniam dnešných zákazníkov.
Zároveň je ponechaný priestor na flexibilitu, či už formou rôznych spôsobov prijímania platieb, alebo výnimiek v odôvodnených prípadoch. Aj to ukazuje snahu nájsť rovnováhu medzi modernizáciou a reálnymi podmienkami v praxi. Cieľom tak nie je komplikovať podnikanie, ale nastaviť jednotnejšie a modernejšie pravidlá, ktoré reflektujú súčasný spôsob platenia.
JUDr. Lenka Marková Advokátka a spoluzakladateľka advokátskej kancelárie Legal Mates s. r. o., so zameraním najmä na obchodné a pracovné právo, zmluvnú agendu a mimosúdne riešenie sporov. Dlhodobo poskytuje právne poradenstvo podnikateľom pri nastavovaní zmluvných vzťahov, interných procesov a pri ochrane pred právnymi rizikami. Má bohaté skúsenosti s prípravou komplexnej zmluvnej dokumentácie, zastupovaním klientov v súdnych aj správnych konaniach a s každodennou právnou podporou firiem rôznych veľkostí. Advokátska kancelária Legal Mates s. r. o. je butiková advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, pričom právne služby poskytuje najmä malým a stredným podnikateľom, naprieč celým Slovenskom, vrátane stredného a východného Slovenska. Prioritou kancelárie Legal Mates s. r. o. je praktické a zrozumiteľné právo, ktoré pomáha firmám predchádzať sporom a robiť bezpečné rozhodnutia. Denne rieši zmluvnú agendu, pracovnoprávne otázky, obchodné spory, ako aj mimosúdne rokovania. Klientov sprevádza od prevencie, cez krízové situácie až po zastupovanie pred súdmi a orgánmi verejnej moci.













