Ktorý majetok nemôžete odpisovať v roku 2027?

Aký majetok je možné odpisovať? Aký majetok je vylúčený z odpisovania? Ako sa postupuje pri predaji pozemku alebo pri majetku zistenom počas inventarizácie? Tieto odpovede nájdete nižšie v článku.

Odpisovanie majetku patrí medzi dôležité oblasti účtovníctva a dane z príjmov. Podnikateľ totiž spravidla nezahrnie obstarávaciu cenu dlhodobého majetku do daňových výdavkov naraz, ale postupne prostredníctvom odpisov.

Nie každý majetok však možno daňovo odpisovať. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov presne určuje, ktorý hmotný a nehmotný majetok možno odpisovať a ktorý majetok je z odpisovania vylúčený.

Odpisovaním sa na daňové účely rozumie postupné zahrnovanie odpisov hmotného alebo nehmotného majetku do daňových výdavkov, ak je tento majetok účtovaný alebo evidovaný podľa zákona o dani z príjmov a používa sa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov.

Aký majetok možno daňovo odpisovať?

Hmotným majetkom odpisovaným podľa zákona o dani z príjmov sú najmä:

• samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
• budovy a iné stavby s výnimkami stanovenými zákonom,
• pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
• zvieratá uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z príjmov,
• ďalší majetok, ktorý zákon označuje ako „iný majetok“.

Za iný majetok sa považujú napríklad otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk a skládok odpadov, technické rekultivácie, vybrané technické zhodnotenia prenajatého alebo už odpísaného majetku a od roku 2026 aj osobitne definované technické zhodnotenia a opravy vybraných budov používaných na ubytovanie alebo šport.

Nehmotný majetok

Nehmotným majetkom na účely zákona o dani z príjmov je dlhodobý nehmotný majetok, ktorého:

• vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a
• použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok.

Nehmotný majetok sa na rozdiel od hmotného majetku nezaraďuje do zákonných odpisových skupín. Na daňové účely sa odpisuje v súlade s účtovnými predpismi najviac do výšky svojej vstupnej ceny, s osobitným režimom goodwillu a záporného goodwillu.

Účtovné a daňové odpisy nie sú to isté

Pri odpisovaní je potrebné rozlišovať medzi:

• účtovnými odpismi, ktoré majú vyjadrovať skutočné opotrebovanie a ekonomickú životnosť majetku,
• daňovými odpismi, ktorých výšku a spôsob uplatňovania určuje zákon o dani z príjmov.

Účtovná doba odpisovania preto nemusí byť rovnaká ako daňová doba odpisovania.

Rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi môže následne ovplyvniť úpravu výsledku hospodárenia pri výpočte základu dane.

Odpisové skupiny majetku v roku 2027

V prvom roku daňového odpisovania musí daňovník zaradiť odpisovaný hmotný majetok do príslušnej odpisovej skupiny podľa prílohy č. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Zákon pozná sedem odpisových skupín:

Hmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť podľa prílohy č. 1 a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa spravidla zaradí do odpisovej skupiny 2, ak zákon neustanovuje osobitný spôsob odpisovania.

Rovnomerné odpisovanie možno uplatniť pri všetkých odpisových skupinách. Zrýchlené daňové odpisovanie je možné pri majetku zaradenom do odpisovej skupiny 2 a 3.

Majetok vylúčený z odpisovania

Z odpisovania sú podľa § 23 zákona o dani z príjmov vylúčené:

1. pozemky,
2. pestovateľské celky trvalých porastov s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky, ktoré nedosiahli plodonosnú starobu,
3. ochranné hrádze,
4. umelecké diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (autorský zákon), ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
5. hnuteľné národné kultúrne pamiatky podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu,
6. povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
7. predmety múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty,
8. preložky energetických diel u ich vlastníkov, ak boli financované fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá potrebu tejto preložky vyvolala,
9. nehmotný majetok vložený ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo členský vklad do základného imania družstva, ak ho vkladateľ nadobudol bezodplatne, napríklad know-how alebo obchodnú značku, alebo ak podľa podmienok vkladu bolo obchodnej spoločnosti alebo družstvu poskytnuté len právo na použitie bez prevodu vlastníckych práv k nehmotnému majetku a bez možnosti poskytnutia práva na použitie iným osobám,
10. hmotný majetok u veriteľa, ktorý nadobudol vlastnícke právo v dôsledku zabezpečenia záväzku prevodom práva počas zabezpečenia tohto záväzku,
11. hmotný majetok bezodplatne nadobudnutý organizáciou zabezpečujúcou jeho ďalšie využitie podľa osobitného predpisu, ak výdavky vynaložené na jeho vybudovanie sú u odovzdávajúceho daňovníka súčasťou obstarávacej ceny stavby alebo boli zahrnuté pri bezplatnom odovzdaní do výdavkov.

Prečo sa pozemok neodpisuje?

Pozemok patrí medzi najčastejšie prípady majetku vylúčeného z odpisovania.

Dôvodom je najmä to, že pri pozemku sa na rozdiel od stroja, automobilu alebo budovy spravidla nepredpokladá postupné fyzické opotrebovanie a obmedzená doba používania.

Ak preto podnikateľ kúpi pozemok za 100 000 eur a zaradí ho do obchodného majetku, nemôže si jeho cenu postupne uplatňovať prostredníctvom daňových odpisov.

Obstarávacia cena sa môže dostať do daňových výdavkov až pri jeho predaji podľa podmienok zákona.

Daňový výdavok pri predaji majetku vylúčeného z odpisovania

Výdavky na obstaranie majetku, ktorý je vylúčený z odpisovania, ale súčasne je zaradený do obchodného majetku podnikateľa, nie sú uznaným daňovým výdavkom v čase obstarania tohto majetku. Daňovým výdavkom sa môžu stať pri jeho predaji podľa § 19 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Pri niektorých druhoch neodpisovaného majetku však nemožno prostredníctvom jeho predaja vytvoriť daňovo uznanú stratu.

Vstupnú cenu možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky príjmu z predaja, ak ide najmä o:

• umelecké diela, ktoré nie sú súčasťou stavieb a budov,
• hnuteľné národné kultúrne pamiatky,
• povrchové a podzemné vody, lesy, jaskyne, meračské značky, signály a iné zariadenia vybraných geodetických bodov a tlačové podklady štátnych mapových diel,
• predmety múzejnej a galerijnej hodnoty,
• majetok podľa § 23 ods. 2 písm. d) zákona,
• pozemky nedotknuté ťažbou.

To znamená, že ak podnikateľ predá takýto majetok za nižšiu cenu, než za akú ho obstaral, rozdiel spravidla nemôže použiť ako daňovo uznanú stratu.

V prémiovej časti obsahu nájdete

• Príklad predaja pozemku
• Zmeny v odpisovaní majetku od roku 2026
• Odpisovanie inventarizačných prebytkov
• Príklad majetku zisteného pri inventarizácii v podvojnom účtovníctve
• Príklad inventarizačného prebytku – pozemok
• Príklad majetku zisteného pri inventarizácii v jednoduchom účtovníctve
• Daňový rozdiel medzi odpisovaným a neodpisovaným inventarizačným prebytkom
• Zmeny platné pre rok 2027

Príklad predaja pozemku

Podnikateľ obstaral pozemok v hodnote 100 000 eur. Mal podnikateľský plán, ale nakoniec sa tento plán neuskutočnil a rozhodol sa pozemok predať. Dosiahol tržbu z pozemku vo výške 90 000 eur. Ako má postupovať?

Odporúčané ebooky

K téme