Ministerstvo financií tvrdí, že prijatie navrhovaných zmien je nevyhnutné pre úplné fungovanie regulácie hospodárenia Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť dlhodobo udržateľnú úroveň hospodárenia. Kabinet návrh schválil s pripomienkami, ktoré zatiaľ neboli konkretizované.
Podľa pôvodného návrhu rezortu financií samotné výdavkové stropy nemali fungovať automaticky a o ich zavedení sa má rozhodovať iba pri „výrazných odchýlkach“ vývoja štrukturálneho deficitu od plánu zakotveného v programe stability, neskôr od strednodobého cieľa, teda vyrovnaného rozpočtu. Vyhodnocovať, či nastalo spomínané výrazné odchýlenie, má podľa návrhu samotný rezort financií. Ak áno, informáciu má zverejniť a navrhnúť vláde limit verejných výdavkov.
Všetko bude záležať od ministrov
Následne má pritom o prípadnom zavedení výdavkových stropov rozhodovať vláda. Na nej totiž má byť, aké konkrétne opatrenia sa budú uplatňovať s cieľom dodržať limit verejných výdavkov a s cieľom znížiť štrukturálny schodok na určenú úroveň. „Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu,“ konštatuje v materiáli rezort financií.
Ministerstvo financií však pripúšťa, že výdavkové stropy budú ešte predmetom ďalších diskusií nad rámec predkladanej novely. Rezort totiž takto reagoval predovšetkým na pripomienky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá v rámci pripomienkového konania k návrhu novely predostrela viacero zásadných pripomienok.
Rozpočtová rada pritom kritizovala okrem iného samotnú definíciu výdavkových limitov, ako aj niektoré procesné a schvaľovacie mechanizmy nastavené v novele. „Na rozporovom konaní Rada pre rozpočtovú zodpovednosť akceptovala rozhodnutie ministerstva financií o ďalšom pokračovaní diskusie na tému výdavkových limitov nad rámec predloženého návrhu,“ konštatuje ministerstvo k časti zásadných pripomienok rady.
Limity idú z podľa EÚ
Fiškálnu zmluvu, na základe ktorej korekčné mechanizmy ministerstvo financií do legislatívy zapracúva, podpísali všetky štáty Európskej únie s výnimkou Českej republiky a Veľkej Británie. Členské štáty, ktoré sú signatármi zmluvy, schválili pravidlá regulácie ekonomickej správy v rámci Európskej únie, ako je nepresiahnuť deficit verejnej správy nad tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh verejnej správy nad 60 percent HDP.
Štáty, ktoré pristúpili k zmluve, sa zaviazali hospodáriť s vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom verejnej správy. Za porušenie tohto pravidla sa nepovažuje to, ak ročné štrukturálne saldo verejnej správy nepresiahne špecifický strednodobý cieľ pre príslušnú krajinu, ktorý je vymedzený v revidovanom Pakte stability a rastu, pričom dolná hranica štrukturálneho deficitu je 0,5 % HDP. Ak je pomer hrubého dlhu verejnej správy k HDP výrazne pod 60 % a riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú nízke, dolná hranica štrukturálneho deficitu môže byť najviac jedno percento HDP.
Odporúčania zahraničia poslúchol až Mikloš
Zavedenie výdavkových stropov nám pritom už roky odporúčajú rôzne zahraničné inštitúcie. S prvým návrhom na ich zavedenie však prišiel až pred poslednými parlamentnými voľbami v roku 2012 vtedajší minister financií Ivan Mikloš. Podľa jeho návrhu sa výdavkové limity mali vypočítavať podľa cielených schodkov verejných financií, na základe ktorých by Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyrátala, koľko môže verejná správa daný rok minúť.
Vláda okrem toho vo štvrtok schválila aj návrh novely zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. V záujme zabezpečenia stabilného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy sa v návrhu novely upravujú podmienky pre prijímanie návratných zdrojov financovania, doplňuje sa regulácia zostavovania rozpočtu a vykonávanie jeho zmien počas roka, spresňuje sa režim hospodárenia subjektov územnej samosprávy počas rozpočtového provizória a doplňujú sa podmienky pre obce a vyššie územné celky v ozdravnom režime a nútenej správe. V návrhu sa rozširuje okruh záväzkových vzťahov o investičné dodávateľské úvery, ktoré sa premietajú v novej definícii dlhu, ako aj v regulácii splátok návratných zdrojov financovania.
Návrh okrem toho obsahuje aj opatrenia na zníženie dlhu obcí a vyšších územných celkov v prípade, ak dlh prekročí výšku 50 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.