Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Počas mesiaca júl boli schválené alebo predložené tieto zákony alebo novely zákonov, ktoré sa týkajú podnikateľov.
Novela zákona o správnych poplatkoch
Zmeny v poplatkoch podľa tejto novely sú navrhované v oblasti verejnej správy, stavebnej činnosti, ide najmä o zmenu sadzieb napríklad za stavebné povolenie vo vzťahu k právnickým osobám, za predĺženie platnosti stavebného povolenia, za kolaudačné rozhodnutie, v oblasti hazardných hier ide o úpravu súčasne platnej sadzby poplatku za zmeny v udelenej licencii, v oblasti dopravy ide o sadzby poplatkov za prvý zápis motorového vozidla kategórie L, M1 a N1 do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, ktoré sa navrhuje ustanoviť rozdielne v závislosti od výkonu motora nad 80 kW, prehodnotili sa aj sadzby poplatkov za udelenie dopravnej licencie, menia sa niektoré sadzby poplatkov za úkony správy katastra okrem výpisu z katastra nehnuteľností, ktorý sa zachováva na súčasnej úrovni, zaokrúhľujú sa sadzby poplatkov za úkony Úradu priemyselného vlastníctva SR, upravujú sa spoplatňované úkony vrátane sadzieb poplatkov pri registrácii liekov.
Novelizuje sa aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Spresňuje sa ustanovenie o osobnom a vecnom oslobodení od súdnych poplatkov a upravuje sa spoplatnenie konaní o preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Ďalej sa navrhuje upraviť kompetenciu Ministerstva financií SR, ktoré z vlastného podnetu bude môcť zmeniť udelenú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier ak dôjde k zmene zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Navrhuje sa tiež upraviť percento odvodu do štátneho rozpočtu pri číselných lotériách.
Ďalej sa tu novelizuje zákon č. 381/2011 Z. z. o zrušení kolkových známok, ktorou sa posúva termín zrušenia kolkových známok, ako jednej z možných spôsobov platenia správnych a súdnych poplatkov z januára 2013 na január 2014. Dôvodom tejto zmeny sú úvahy o zabezpečení centrálneho riešenia výberu a zúčtovania poplatkov, ktoré bude možné platiť aj novými, modernými spôsobmi ako je platobná karta, SMS či internet.
Novela zákona o správnych poplatkoch, ktorú navrhuje ministerstvo financií, má stanovenú účinnosť na 1. október tohto roka.
Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch pri potravinách
Vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi by mal opäť regulovať zákon. Bol predložený návrh zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Malo by sa hlavne zamedziť zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov, vytvorili by sa podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvalitných slovenských potravinárskych výrobkova vnútornom trhu.
Za neprimerané podmienky sa bude považovať napríklad požadovanie poplatku za zaradenie do registra dodávateľov, zaradenie potraviny do evidencie predávaných výrobkov ako aj peňažné plnenie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Zákon by mal platiť od januára budúceho roka.
Novela Zákonníka práce
Na začiatok budúceho roka sa pripravuje platnosť novely Zákonníka práce. Znova by sa mal pri prepustení zamestnanca obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Zamestnávateľ má mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov. Zamestnancovi by tak mal pri výpovedi vzniknúť nárok nielen na využitie výpovednej lehoty, ale aj na odstupné. Výška odstupného má pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov.
Pracovné pomery na určitý čas by sa mali dohodnúť najdlhšie na dva roky. Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Práca nadčas ,ktorú môže nariadiť zamestnávateľ zamestnancovi, zo súčasných najviac 150 hodín by sa mala zmeniť na najviac 100 hodín ročne. Zo Zákonníka práce sa má tiež vypustiť ustanovenie o tom, že vedúci zamestnanec môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasi s rozsahom pracovného času.
Nočnou prácou by mala byť práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou, a nie ako v súčasnosti medzi 22. hodinou a 5. hodinou.
Zákon o živnostenských licenciách
Opozičná SDKÚ-DS chce v parlamente presadiť, aby mohli živnostníci od budúceho roka využívať pri platení daní a odvodov licencie. Ročná výška licencie by mala pritom byť stanovená ako súčet minimálnych odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a sumy 500 eur. Využiť licenciu by mohol len živnostník, ktorý nie je povinný sa registrovať na daň z pridanej hodnoty, nie je zamestnávateľ a okrem iného nemá napríklad nedoplatky na dani a odvodoch.
Platenie daní a odvodov prostredníctvom licencií by malo zjednodušiť najmä administratívu a zrušiť povinnosť viesť účtovníctvo pre malých podnikateľov.
Živnostenskú licenciu môže získať držiteľ živnostenského oprávnenia ktorý :
nie je povinný sa registrovať na daň z pridanej hodnoty,
nie je zamestnávateľ,
nedosahuje iné príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov,
nemá nedoplatky na dani a sociálnom poistenie a zdravotnom poistení a
zaplatí živnostenskú licenciu.
Výška licencie pre zdaňovacie obdobie sa určí súčtom minimálneho odvodu na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a 500 eur
Držiteľ živnostenského oprávnenia by si tak viedol iba evidenciu o výške príjmov v časovom slede.
Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá zaplatila živnostenskú licenciu by bol 12-násobok priemernej mesačnej mzdy.
Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe by vzniklo, ak výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako vymeriavací základ a zanikol ak výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako vymeriavací základ.
Ďalej sa ustanovuje, že daňové priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý zaplatil živnostenskú licenciu.
Zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Týmto zákonom bolo odsúhlasené zavedenie osobitného odvodu pre regulované firmy. Podľa schváleného návrhu by mal osobitný odvod pomôcť verejným financiám v tomto roku sumou takmer 26 mil. eur a v budúcom roku sumou 77 mil. eur. Tieto peniaze pôjdu na špeciálny fond, z ktorého sa budú podporovať prorastové opatrenia.
Zaplatený odvod si budú môcť firmy uplatniť ako daňový výdavok.
Regulovanou osobou sa rozumie firma, ktorá:
a) má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti
1. energetiky na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu,
2. poisťovníctva a zaisťovníctva na základe povolenia vydaného Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,
3. verejného zdravotného poistenia na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa osobitného predpisu,
4. elektronických komunikácií na základe povolenia vydaného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
5. zaobchádzania s liekmi na základe povolenia vydaného Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
6. poštových služieb na základe licencie vydanej Poštovým regulačným úradom podľa osobitného predpisu,
7. dopravy na dráhe na základe licencie vydanej Úradom pre reguláciu železničnej dopravy podľa osobitného predpisu,
8. verejných vodovodov a verejných kanalizácií na základe živnostenského oprávnenia alebo
9. leteckej dopravy na základe licencie vydanej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a
b) predpokladá, že jej výnosy z činnosti v oblasti podľa písmena a) za účtovné obdobie, v ktorom získala oprávnenie na výkon činnosti podľa písmena a), dosiahnu aspoň 50 % celkových výnosov tohto účtovného obdobia.
Suma základu odvodu, od ktorej vzniká povinnosť platiť odvod, je 3 000 000 eur.
Základom odvodu je výsledok hospodárenia vykázaný za to účtovné obdobie. Odvod sa vypočíta ako súčin základu odvodu a sadzby odvodu. Sadzba odvodu pre regulovanú osobu je 0,00351. Posledné odvodové obdobie podľa tohto zákona je december 2013.
Novela zákona implementuje smernicu Európskej únie.
Členské štáty Európskej únie vrátane Slovenskej republiky sú povinné prijať s účinnosťou od 1. januára 2013 vo svojich národných právnych predpisoch upravujúcich uplatňovanie dane z pridanej hodnoty fakturačné pravidlá obsiahnuté v smernici 2010/45/EÚ. Zámerom týchto pravidiel je:
zmeniť a doplniť náležitosti faktúr s cieľom umožniť lepšiu kontrolu daní,
zaviesť jednotnejšie zaobchádzanie s cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami,
stanoviť harmonizovanú lehotu na vyhotovenie faktúr pri cezhraničných transakciách,
prispieť k rozšíreniu elektronickej fakturácie.
Nové fakturačné pravidlá majú zabezpečiť zásadu rovnakého zaobchádzania s papierovými a elektronickými faktúrami. Táto zásada sa má uplatňovať v prípade právomocí správcov dane pri daňovej kontrole a rovnako v prípade práv a povinností podnikov, a to bez ohľadu na to, či sa zdaniteľná osoba rozhodne vyhotoviť papierovú alebo elektronickú faktúru.
Súčasne sa návrhom novely zákona o DPH z dôvodu konsolidácie verejných financií odkladá účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane z 1. januára 2013 na 1. január 2014.
Návrh novely zákona o DPH obsahuje zásadné legislatívne opatrenia v týchto kľúčových oblastiach:
sprísnenie podmienok pre registráciu za platiteľa dane pre rizikové subjekty, ktoré v súčasnosti alebo v minulosti vlastnili alebo riadili spoločnosti, ktoré majú alebo mali nedoplatky na dani z pridanej hodnoty voči daňovému úradu, a rozšírenie právomoci daňového úradu zrušiť registráciu za platiteľa dane v odôvodnených prípadoch s cieľom vylúčiť z registra platiteľov dane a zo systému dane z pridanej hodnoty osoby, ktoré sú rizikové a zneužívajú systém na neoprávnené čerpanie nadmerných odpočtov,
v rámci možností daných smernicou 2006/112/ES rozšírenie prenosu povinnosti platiť daň na príjemcu plnenia ako inštitútu garantujúceho elimináciu daňových únikov, a to najmä pri nútenom predaji nehnuteľností (exekučné konanie a konkurzné konanie) a pri predaji tovaru v rámci výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, kedy najčastejšie dochádza k nevymožiteľnosti dane na výstupe na strane predávajúceho, pričom kupujúci uplatňuje svoje legitímne právo na odpočítanie vstupnej dane,
úprava inštitútu ručenia za zaplatenie dane na výstupe s cieľom eliminovať zdaniteľné obchody, ktorých jediným cieľom je zneužitie práva a dosiahnutie vyplatenia neoprávneného nadmerného odpočtu, pričom častokrát ide o obchodovanie so službami, pri ktorých sa skutočnosť, či ide o fiktívny obchod s cieľom získať daňovú výhodu zneužitím práva, ťažko zisťuje.
Ďalej návrh novely zákona o DPH obsahuje tieto významné opatrenia:
zavedenie povinnosti viesť a doručovať (elektronicky) daňovému úradu evidenciu o nákupe ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ, a to z dôvodu, že pri následnom predaji týchto vozidiel v tuzemsku dochádza k daňovým podvodom a únikom zámerným uplatnením nesprávneho daňového režimu, resp. predaju mimo rámca dane z pridanej hodnoty,
zníženie limitu, do ktorého sa doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou pri platbe v hotovosti považuje za plnohodnotnú faktúru na účely uplatnenia odpočítania dane, a tým zníženie rizika zneužívania týchto dokladov na neoprávnené uplatnenie odpočítania dane a zníženie základu dane z príjmov.
Na Slovensku sa pripravuje zavedenie nového mechanizmu na výmenu informácií z registrov trestov Európskej únie. Vláda totiž schválila návrh novely zákona, ktorá vymedzuje podmienky na spustenie výmeny údajov v elektronickej podobe prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (EISRT). Jeho zavedenie vyplýva z rozhodnutia Rady EÚ. Návrh zákona ďalej určuje registračné postupy v centrálnej evidencii odsúdení podľa štátnej príslušnosti osôb, žiadostí o zaslanie informácií o odsúdeniach a odpovedí na tieto žiadosti, a možností uchovávania biometrických údajov osôb odsúdených v cudzine. Návrh novely zahŕňa zriadenie integrovaných obslužných miest, ktoré umožnia zjednodušené podanie žiadosti o výpis z registra trestov.
